Nariadenie o digitálnych službách Vyše sto expertov varuje Európsku komisiu pred vplyvom legislatívy EÚ na slobodu slova

Viac ako sto expertov napísalo Európskej komisii otvorený list, v ktorom ju varujú pred tým, že európske nariadenia týkajúce sa digitálnych služieb môžu mať negatívny vplyv na globálnu slobodu slova. Informovala o tom konzervatívna právnická sieť ADF, ktorá zároveň koordinovala vznik daného listu.

Medzi 113 odborníkmi sú napríklad bývalý viceprezident európskej pobočky Yahoo Jean-Marc Potdevin, bývalý americký senátor Sam Brownback, známy novinár Michael Shellenberger, aktivistka Ayaan Hirsi Aliová, filozof Robert P. George a ďalší akademici, politici a novinári.

Spomedzi európskych politikov list podpísal Chorvát Stephen Bartulica (Domáce a národné zhromaždenie, v europarlamente frakcia ECR), Slovinec Branko Grims (Slovinská demokratická strana, v europarlamente EPP) a Francúzka Virginie Joronová (Národné zhromaždenie, v europarlamente frakcia Patrioti). 

Zo Slovenska sú medzi signatármi bývalý eurokomisár Ján Figeľ a teologička Michaela Moravčíková z Trnavskej univerzity. 

Prísna legislatíva by mohla ovplyvniť celý svet

Hlavnou požiadavkou ich listu je to, aby Európska komisia konzultovala svoje nariadenie o digitálnych službách (DSA) s odborníkmi v oblasti slobody slova.

Odborníci varujú, že nejasná definícia „nelegálneho obsahu“ môže spôsobiť, že legislatíva toho najprísnejšieho politického subjektu sa stane de facto normou pre globálny trh, pretože technologické spoločnosti nebudú chcieť vytvárať stovky verzií svojho obsahu pre rozličné trhy s rozličnými zákonmi.

Európsky trh je totiž takým významným hráčom, že jeho reguláciám sa ochotne prispôsobujú aj mimoeurópske spoločnosti, aby si neuzatvorili prístup na významný trh. Ak by to od nich navyše pod hrozbou vysokých pokút vyžadoval aj DSA, podľa kritikov hrozí, že napríklad ani americkí používatelia nebudú mať prístup k obsahu, ktorý by v Spojených štátoch spadal pod slobodu prejavu chránenú prvým dodatkom ústavy, a to jednoducho preto, že bol ilegálny v nejakej inej krajine.

„[DSA] vytvára celoeurópsku cenzúrnu infraštruktúru s voľne definovanými hranicami a potenciálom potlačiť legitímnu demokratickú diskusiu,“ tvrdia experti v liste.

„Široká definícia nelegálneho obsahu umožňuje, aby sa najviac obmedzujúce ustanovenia týkajúce sa prejavu z jednej krajiny EÚ zaviedli ako štandard v celej Únii a potenciálne na celom svete, čím sa efektívne importuje najmenší spoločný menovateľ. Široká definícia ‚nezákonného obsahu‘ v nariadení DSA v kombinácii s existujúcou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (SDEÚ) otvára dvere celosvetovému odstraňovaniu obsahu,“ varujú kritici.

Sloboda slova v BritániiÍrskeho komika zatkli na londýnskom letisku pre príspevky o transgenderizme, skončil v nemocnici

Michal Lukáč

Nedovolená tvrdá kritika rakúskych Zelených

V tomto kontexte sa žiada pripomenúť rozhodnutie Súdneho dvora EÚ Glawischnigová-Piesczeková vs. Facebook z roku 2019. Súdny dvor sa vtedy venoval kauze rakúskej političky Evy Glawischnigovej-Piesczekovej zo strany Zelených, ktorú na sociálnej sieti Facebook jedna používateľka označila za „hlúpu zradkyňu“ a jej stranu nazvala fašistickou. Rakúsky súd vtedy rozhodol, že Facebook má povinnosť tieto príspevky odstrániť nielen na rakúskom trhu, ale globálne. Súdny dvor toto rozhodnutie potvrdil.

Súd vtedy takisto rozhodol, že obmedzený môže byť aj ekvivalentný obsah. Upozornil však na to, aby zostal zachovaný princíp proporcionality a že takéto opatrenia nesmú zasahovať do slobody prejavu.

Signatári listu varujú, že hoci podľa európskych a medzinárodných dokumentov majú byť akékoľvek obmedzenia prejavu „zákonné, nevyhnutné, primerané a predvídateľné“, podľa DSA sa rozhodnutia o moderovaní obsahu „čoraz viac riadia vágnymi kategóriami, ako sú dezinformácie, nenávistné prejavy, zneužívanie informácií, integrita informácií a manipulácia s informáciami, z ktorých mnohé nemajú jasné právne definície alebo konzistentný súdny výklad“.

DSA navyše úlohou dohľadu nad online diskusiou poveruje „dôveryhodných nahlasovateľov“. Kritici upozorňujú, že mnohí z nich pracujú netransparentne, bez demokratického dohľadu alebo zodpovednosti a „môžu konať na základe vlastných politických alebo ideologických programov, čo ďalej narúša dôveru verejnosti“. 

Žiadajú transparentnosť

Signatári listu takisto vyjadrujú svoju skepsu ohľadom procesu preskúmania DSA, ktorý prebieha do novembra. Európsku komisiu vyzývajú, aby „pred novembrovým preskúmaním uskutočnila komplexnú a inkluzívnu konzultáciu s nezávislými odborníkmi na slobodu prejavu, ústavné právo a digitálne práva a vyzvala verejnosť na pripomienkovanie“.

Od Komisie takisto požadujú, aby zverejnila zoznam mimovládnych organizácií, ktoré sa podieľajú na procese preskúmania DSA, a metodológie, podľa ktorých boli vybrané práve tieto subjekty.

Komisiu napokon signatári vyzývajú, aby preskúmala, či je DSA v súlade s ochranou základných práv definovaných Chartou základných práv EÚ a Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.

Znepokojený je veľvyslanec aj Google

Otvorený list prichádza týždeň po tom, ako veľvyslanec USA pri EÚ Andrew Puzder vyjadril obavy, že by sa európske regulácie mohli dotknúť aj slobody slova amerických občanov, pripomína ADF.

„Žiadny prezident žiadnej strany, a môžem vám povedať, že najmä prezident Trump, nebude tolerovať, aby zahraničná vláda obmedzovala základné práva amerických občanov na slobodu prejavu, ktoré sú zaručené prvým dodatkom ústavy, do takej miery, že vláda Spojených štátov tieto práva ani nedokáže regulovať. Musíme si teda ujasniť, čo sa deje s nariadením o digitálnych službách,“ uviedol.

Ako sme vás už informovali, svoje obavy ohľadom európskych regulácií vyjadrila aj spoločnosť Google. Tá všeobecne tvrdí, že rozsiahle regulácie technologických spoločností a moderovanie internetového obsahu predstavujú „neprimeranú regulačnú záťaž pre americké spoločnosti“ a riziko pre slobodu prejavu.

Zmena postoja v YouTubeBidenova vláda vyvíjala „neprijateľný“ tlak na cenzúru, tvrdí sociálna sieť

Michal Lukáč

Vysoké pokuty

Nariadenie o digitálnych službách, ktorý od roku 2024 platí pre všetky platformy na európskom trhu, vznikol s cieľom bojovať proti nelegálnemu online obsahu a dezinformáciám a chrániť základné práva používateľov internetu.

Nariadenie má nastaviť zodpovednosť platforiem za to, čo sa na nich zverejňuje a ako fungujú ich algoritmy. Platformy musia urýchlene odstraňovať nelegálny obsah a musia byť transparentné voči používateľom.

Veľké platformy ako Facebook musia takisto pravidelne posudzovať možné systematické riziká ako šírenie dezinformácií a riešiť ich. Tieto pravidlá platia pre všetky platformy pôsobiace v EÚ bez ohľadu na ich sídlo.

Ak by sa obvinenia voči veľkým platformám potvrdili ako pravdivé, môžu im hroziť pokuty vo výške až šesť percent celosvetového ročného obratu.