Koniec ruského plynu a ropy v EÚ Kohútiky sa majú definitívne zavrieť 1. januára 2028. Slovensko je proti, o rizikách hovorí aj SPP

Európska komisia tento týždeň predstavila návrh na ukončenie dovozu energetických surovín z Ruska do EÚ.

Pri pôvodnom oznámení sa hovorilo o tom, že by sa do roku 2027 mal ukončiť dovoz plynu (vrátane LNG), ropy a jadrového paliva.

Návrh zverejnený tento týždeň sa však špecificky zameriava na plyn a ropu. Zákaz dovozu jadrového paliva v ňom nefiguruje.

Už pri prvom oznámení sme v texte na Postoji venovanom tejto téme informovali, že obmedzenia v prípade jadrového paliva môžu byť komplikovanejšie. A pre krajiny, ktoré využívajú jadrovú energiu (vrátane Slovenska), môže byť výrazne komplikované úplne nahradiť dodávky z Ruska, zvlášť ak má byť súčasťou opatrení sledovanie celého dodávateľského reťazca.

Zákaz dovozu ruských energiíRopy a plynu je na trhu dostatok, veľká časť sveta je však závislá od obohacovania uránu v Rusku

Erik Potocký

Opatrenie má byť totiž zamerané aj na pokusy obísť zákaz dovozu tým, že by oficiálnym alebo papierovým dodávateľom bola iná krajina ako Rusko. Platí totiž, že aj krajiny, ktoré by prichádzali do úvahy ako alternatívni dodávatelia, časť svojho paliva vyrábajú z uránu obohacovaného v ruských zariadeniach. Prísne sledovanie dodávateľského reťazca by tak znamenalo obmedzenie dovozu jadrového paliva nielen z Ruska, ale aj z iných krajín.

Navyše obchodné vzťahy s Ruskom v oblasti jadrovej energetiky sú širšie a komplexnejšie ako len dodávka samotného paliva.

Podobne argumentuje aj samotná Komisia, ktorá v návrhu píše, že „produkty dodávané Ruskom v jadrovom sektore sú technicky zložité (...). Právny základ opatrení v jadrovom sektore sa čiastočne líši od právneho základu tohto nariadenia. Preto je vhodné oddeliť legislatívne návrhy týkajúce sa opatrení v oblasti plynu/ropy a opatrení v jadrovom sektore“.

Termíny a výnimky

Samotný návrh, s ktorým Komisia prišla, je odstupňovaný a zákaz bude nabiehať postupne podľa typu zmlúv a spôsobu nákupu.

Všeobecné ustanovenie v článku 3 návrhu stanovuje, že „dovoz zemného plynu v plynnom stave potrubím, ktorý pochádza z Ruskej federácie alebo sa priamo či nepriamo vyváža z Ruskej federácie, sa od 1. januára 2026 zakazuje“. Rovnako to platí aj pre skvapalnený zemný plyn.

Súčasťou je však aj niekoľko výnimiek, ktoré majú podľa Komisie za cieľ zabrániť šokovému prerušeniu a zastaveniu dodávok.

Termín zákazu dovozu sa predlžuje na 17. júna 2026, ak dovozca preukáže, že dovoz sa realizuje na základe krátkodobej zmluvy podpísanej pred 17. júnom 2025 a následne nezmenenej.

Krátkodobé zmluvy do tohto termínu o dodávkach plynu do prepojovacích bodov vnútrozemských krajín budú umožňovať dodávky do 31. decembra 2027. Zákaz sa teda uplatní až od 1. januára 2028.

Krátkodobé zmluvy podpísané do 17. júna 2025 a dlhodobé zmluvy o dodávkach plynu do prepojovacích bodov vnútrozemských krajín budú umožňovať dodávky do 31. decembra 2027. Zákaz sa teda uplatní až od 1. januára 2028.

Vnútrozemskú krajinu návrh definuje ako takú, „ktorá je úplne obklopená pevninou a nemá priamy prístup k moru“ – sem logicky patrí aj Slovensko.

Rovnaké termíny platia aj pre dlhodobé zmluvy (bez ohľadu na polohu krajiny).

V prípade terminálov na skvapalnený zemný plyn sa ich prevádzkovateľom od 1. januára 2026 zakazuje, aby ruským dodávateľom umožnili poskytovanie dlhodobých služieb. Európska komisia sa totiž obáva, že prenájmom kapacít môže Rusko blokovať dodávky od alternatívnych dodávateľov a tým oslabovať zásobovanie krajín Európskej únie zemným plynom.

Ak majú terminály s ruským dodávateľom krátkodobú zmluvu do 17. júna 2025 (a následne nezmenenú), zákaz poskytovať prenájom kapacít sa začne uplatňovať od 1. januára 2028.

V prípade ropy je cieľom ukončiť zmluvné vzťahy s ruskými dodávateľmi takisto najneskôr do 1. januára 2028.

Krajiny majú zároveň vypracovať diverzifikačné plány „opisujúce opatrenia, míľniky a potenciálne prekážky diverzifikácie svojich dodávok ropy“. Aj tu však existuje drobná výnimka a možnosť odkladu.

„Ak národný diverzifikačný plán pre ropu identifikuje riziko, že cieľ postupného ukončenia ruskej ropy do 1. januára 2028 sa nemusí dosiahnuť, Komisia môže po posúdení plánu vydať príslušnému členskému štátu odporúčanie, ako dosiahnuť postupné ukončenie včas. Po tomto odporúčaní členský štát aktualizuje svoj diverzifikačný plán do troch mesiacov, pričom zohľadní odporúčanie Komisie,“ píše sa v návrhu.

Problematická kontrola pôvodu

Komisia chce zákaz dovozu vymáhať a kontrolovať tým, že bude detailnejšie skúmať pôvod surovín, najmä prostredníctvom colných deklarácií. Samotná kontrola pôvodu energetických surovín je však komplikovanejšia.

Pri rope to ide pomerne jednoducho, keďže zloženie ropy z rôznych ložísk sa mierne líši a na základe analýzy sa dá relatívne presne povedať, kde bola konkrétna ropa vyťažená. Aj preto získal Slovnaft, resp. skupina MOL dočasnú výnimku na odber ruskej ropy, keďže rafinačná technológia bola primárne vybudovaná na spracovanie ropy konkrétneho, v tomto prípade ruského typu.

Pri zemnom plyne je to však omnoho ťažšie.

Jeho molekuly metánu sú totožné bez ohľadu na to, či pochádzajú zo Sibíri, zo Strednej Ázie, z Perzského zálivu, zo severnej Afriky alebo z Ameriky.

Pokojne sa tak môže stať, že plyn, ktorý bude deklarovaný napríklad ako azerbajdžanský, môže byť v skutočnosti ruský, prípadne môže byť zmesou. 

Ešte zložitejšia môže byť detailná kontrola dodávok skvapalneného plynu, keďže, ako vieme, Rusko využíva na export aj tankery tzv. tieňovej flotily, ktoré sa plavia pod vlajkami iných krajín, čo je, mimochodom, v globálnom námornom obchode bežná prax – niektoré malé africké pobrežné krajiny majú na papieri ohromné flotily obchodných lodí.

Slovensko je proti

Slovensko a Maďarsko sa od počiatku stavajú proti tomuto návrhu. Okrem politickej afinity ku Kremľu, ktorú verejne vyjadrujú premiéri oboch krajín Robert Fico a Viktor Orbán, sú za tým aj infraštruktúrne dôvody.

Ako vnútrozemské krajiny, ktoré majú historicky vybudované plynovody a ropovody primárne na odber surovín z Ruska a v prípade ropy majú aj svoje rafinérie nastavené na spracovanie ruskej ropy, by sa touto radikálnou zmenou dodávateľských reťazcov dostali na ich koniec, čo by už len v dôsledku tranzitných poplatkov znamenalo zvýšenie konečnej ceny.

Treba do toho zarátať aj prepravné kapacity, ktoré sú fyzicky k dispozícii. Výpadkom východných trás sa zvýši obchodný súboj o tie zostávajúce, čo môže takisto vytvárať tlak na cenu prepravy.

Tieto dve krajiny sa čiastočne spoliehali na to, že sa im podarí presvedčiť niekoľko ďalších krajín a vytvoriť voči návrhu Európskej komisie ad hoc koalíciu. Pôvodne bolo proti napríklad Španielsko, ktoré patrí k najväčším odberateľom ruského skvapalneného plynu. Táto vznikajúca koalícia sa však zrejme rozpadla a v odpore voči úplnému zákazu dovozu zostali Slovensko a Maďarsko osamotené.

Ak by mal byť takýto zákaz súčasťou sankcií, musel by byť odsúhlasený všetkými členskými krajinami. Slovensko a Maďarsko však hrozili vetom.

Ak by mal byť takýto zákaz súčasťou sankcií, musel by byť odsúhlasený všetkými členskými krajinami. Slovensko a Maďarsko však hrozili vetom.

Európska komisia následne našla spôsob, ako obísť tento konsenzuálny princíp hlasovania o sankciách.

Plánovaný postupný zákaz presunula do agendy ekonomickej a daňovej legislatívy, kde stačí na schválenie kvalifikovaná väčšina. Napokon, zákaz dovozu – bez ohľadu na to, či hovoríme a energetických surovinách alebo akomkoľvek inom tovare – je z podstaty veci obchodná bariéra, ktorá sa v následkoch de facto nelíši napríklad od dovozných ciel.

Vyššia moc?

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen, ktorý návrh predstavil, už pri oznámení v máji hovoril o tom, že Komisia bude hľadať právne čisté riešenie analýzou existujúcich zmlúv, ktoré majú odberateľské spoločnosti v jednotlivých krajinách.

Tá slovenská v zastúpení SPP má platnosť až do roku 2034 a za jednostranné ukončenie by nám mohli hroziť medzinárodné arbitráže.

Gazprom navyše zmluvy zväčša považuje za utajené a jej sprístupnenie tretej strane môže znamenať jej porušenie.

Podľa Dana Jørgensena by sa krajiny mohli odvolať na zásah „vyššej moci“, podobne ako rôzne prírodné katastrofy alebo geopolitické prekážky, ktoré bránia fyzickému naplneniu zmluvy. Ustanovenia o „vyššej moci“ sú štandardnou súčasťou takýchto zmlúv, napokon aj Gazprom sa v minulosti pri zastavení a obmedzení dodávok často na „vyššiu moc“ odvolával.

Z tohto pohľadu by mohlo byť záverečné hlasovanie „proti“ zo strany Slovenska aj taktickým krokom. V prípadne arbitráže s Gazpromom by Slovensko, resp. SPP mohli argumentovať odmietavým hlasovaním, ktoré vzhľadom na procedúru kvalifikovanej väčšiny nemohlo mať vplyv na konečný výsledok. Arbiter by to tak mohol akceptovať ako neovplyvniteľnú „vyššiu moc“.

SPP je k plánu eurokomisie kritický

SPP ako dominantný subjekt v plynárenskom biznise na Slovensku s plánom Európskej komisie na ukončenie dovozu ruských surovín nesúhlasí.

Plán označuje za politické rozhodnutie, ktoré však neobsahuje „dostatočné právne a finančné analýzy vplyvov a prepočty dopadu navrhovaných opatrení na ukončenie dovozu ruského zemného plynu, ktoré môžu mať výrazne negatívny vplyv na konkurencieschopnosť podnikateľského sektora Európskej únie“.

Schválenie návrhu v takejto podobe môže podľa SPP navyše znamenať pokrivenie voľného trhu s energiami a výrazne ohroziť bezpečnosť dodávok pre niektoré regióny vrátane strednej a východnej Európy.

Obáva sa tiež, že napriek ubezpečeniam o využití inštitútu „vyššej moci“ bude práve SPP, resp. Slovenská republika znášať zodpovednosť za ukončenie dlhodobého kontraktu s Gazpromom.

„V zmysle princípu take-or-pay (odober alebo zaplať) hrozí SPP, resp. Slovenskej republike (...), že Gazprom bude žiadať uhradenie celého neodobratého množstva plynu, čo pri aktuálnych cenách zemného plynu predstavuje približne 16 miliárd eur,“ dôvodí SPP.

Podľa plynárov nesmieme ignorovať fakt, že diverzifikácia dodávok plynu má svoju cenu. V prípade úplného ukončenia dovozu bude potrebné alternatívnymi cestami zabezpečiť celý objem spotreby, ktorý síce v ostatných rokoch závisel od ruských dodávok v menšej miere ako v minulosti, no i tak tvoril významný podiel.

V prípade úplného ukončenia dovozu bude potrebné alternatívnymi cestami zabezpečiť celý objem spotreby, ktorý síce v ostatných rokoch závisel od ruských dodávok v menšej miere ako v minulosti, no i tak tvoril významný podiel.

Reálne riziko vyšších nákladov prináša už len ten fakt, že existujúca kapacita plynovodného prepojenia v Európe a terminálov na skvapalnený zemný plyn bude musieť pokryť aj ten objem dodávok, ktorý v súčasnosti pokrýva import na základe zmluvy s Gazpromom.

„Možno očakávať, že cenový dopad by sa mohol pohybovať v rozpätí 3 až 6 eur/MWh. Dopad zvýšených cien pre portfólio SPP by predstavoval pri predpokladanej ročnej spotrebe 30 TWh dodatočné náklady v rozsahu 90 až 180 miliónov eur. Pre celý slovenský trh pri predpokladanej celkovej ročnej spotrebe 47 TWh by sa ekonomický dopad pohyboval od 141 do 282 miliónov eur,“ uvádza SPP.

Pri zohľadnení zvýšených nákladov na prepravu celkový cenový dosah bude podľa SPP ešte vyšší. Pre zákaznícke portfólio SPP medzi 183 a 273 miliónmi eur, pre celý slovenský trh 287 až 428 miliónov eur. „Túto sumu by museli v plnej miere znášať slovenskí dodávatelia zemného plynu, resp. ich zákazníci a koneční spotrebitelia,“ uzatvára SPP.