Opozičná spolupráca sa rozbieha iba pomaly | KDH chce aj Matoviča, nie však ultimatívne. Po progresívcovch ukázali lídrov aj SaS a Demokrati

Mesiac po stretnutí lídrov štyroch opozičných strán, ktorí sa pri kačke, lokši a červenej kapuste dohodli, že chcú demokratickou cestou poraziť Roberta Fica, je okolo vzájomnej spolupráce skôr ticho.

Strany, medzi ktorými sú viaceré hodnotové a názorové rozdiely, na začiatku novembra tvrdili, že budú hľadať programové prieniky, aby prípadná povolebná spolupráca vznikala jednoduchšie.

Denník Postoj sa pozrel na to, v akom štádiu sú konzultácie o programových prioritách a ako o spolupráci uvažujú jednotlivé opozičné strany a ich predstavitelia. S politikmi strán PS, SaS, KDH a Demokrati sme sa rozprávali aj o tom, či do spolupráce aspoň čiastočne neprizvú aj Hnutie Slovensko.

Hladká zahraničná politika

Prirodzené prieniky majú opozičné strany v otázke zahraničnej politiky. Keďže stranám prekáža odklon súčasnej vlády od dôležitých európskych partnerov, pozícia je jasná – byť proeurópski a podporovať transatlantickú spoluprácu.

Súzvuk opozície pri tejto téme sa ukazuje aj v tom, že zatiaľ čo v niektorých iných oblastiach sú stretnutia nateraz v nedohľadne, o zahraničnopolitických otázkach diskutovali predstavitelia strán už viackrát.

Uskutočnilo sa niekoľko stretnutí, ktorých iniciátorom bol člen predsedníctva Progresívneho Slovenska a neúspešný prezidentský kandidát Ivan Korčok, s ktorým rokovali za SaS poslanec Juraj Krúpa, za KDH europoslankyňa Miriam Lexmann a za Demokratov expremiér Eduard Heger.

Predseda Demokratov Jaroslav Naď na proteste v Bratislave. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Výstupmi z jednotlivých stretnutí sú materiály, ktoré tvoria podklad pre črtajúcu sa deklaráciu o budúcej zahraničnej politike. Existuje už aj prvý návrh spoločného dokumentu, bude sa však ďalej precizovať.

Podobne hladko však nebudú prebiehať rokovania o ďalších oblastiach, napríklad ekonomike či zdravotníctve. Podľa politikov SaS si mnohí myslia, že opozícia sa mimo kultúrno-etických tém zhodne rýchlo vo všetkom, no také jednoduché to nebude.

Rozdielne názory opozičných strán sa ukazujú napríklad pri verejných financiách, kde SaS presadzuje rovnú daň, nižší deficit či škrtanie výdajov. Podpredseda strany Marián Viskupič pre Postoj uviedol, že v ekonomických veciach má SaS úplne iný pohľad ako progresívci. Aj predseda Branislav Gröhling avizuje, že je to jedna z oblastí, o ktorej sa budú musieť „veľa rozprávať“.

Nie je to o fotkách

Politici opozičných strán tvrdia, že o jednotlivých stretnutiach nebudú vždy informovať. Viacero rokovaní prebehne diskrétne a neformálne. Cieľom bude okrem iného prediskutovať aj rozdielne pohľady na jednotlivé témy.

„Nemá to mať jasný štandardizovaný formát,“ vraví pre Postoj podpredseda parlamentu Martin Dubéci z PS, ktorý sa neobjavil medzi tieňovými ministrami progresívcov, lebo sa chce ďalej venovať parlamentu.

Martin Dubéci a Michal Šimečka. Foto: Postoj/Adam Rábara

Dubéci hovorí, že viaceré stretnutia sa uskutočnia aj na pôde parlamentu. Konzultácie označil za „pracovnú záležitosť“, ktorej výstupom bude produkt možného budúceho vládneho programu. Podľa neho nejde o to, „koľkokrát sa spolu odfotíme“.

Progresívci sa snažia byť iniciátormi viacerých stretnutí, pričom tvrdia, že kontaktovali všetky protistrany a postupne zisťujú možnosti ďalšej spolupráce.

Podľa jedného zo zakladajúcich členov PS a tieňového ministra progresívcov pre hospodárstvo Ivana Štefunka nemusia ďalšie opozičné strany nevyhnutne predstavovať svojich lídrov pre všetky oblasti. „Od nás sa to kvázi očakávalo,“ hovorí.

(Ne)spolupráca s Matovičom

Rivalitu strán cítiť aj pri zdravotníctve, kde sa prejavuje aj rozdielny pohľad, či spolupracovať so zástupcom Hnutia Slovensko.

Spolu so Stachurom bude za KDH chodiť na zdravotnícke stretnutia aj František Majerský, ktorý pre Postoj hovorí, že kolegom chcú prízvukovať, aby boli súčasťou konzultácií aj predstavitelia od Igora Matoviča. „My na tom trváme,“ vyjadril sa Majerský.

„Komunikovali sme to kolegom z Progresívneho Slovenska, že keď trvajú na Demokratoch, čo je mimoparlamentná strana, tak my trváme na tom, aby tam bol aj Marek Krajčí,“ uviedol. „Nesúhlasím s tým, aby sme Hnutie Slovensko dávali nabok. Či chceme, alebo nechceme, Hnutie Slovensko tu po voľbách bude.“

Líder Hnutia Slovensko Igor Matovič. Foto: TASR/Jakub Kotian

Progresívci celkom otvorene hovoria, že zástupcov Hnutia Slovensko treba zo spolupráce vytesniť. Podobne sa na vec pozerajú aj SaS a Demokrati, ktorých politici tvrdia, že si nedokážu predstaviť vládnutie s bývalým hnutím OĽaNO.

Pritom odkazujú aj na tlačovku Igora Matoviča, ktorý v októbri predstavil kampaň Prevrat 2027. Líder Hnutia Slovensko chce, aby ľudia v rámci kampane hlasovali o riešeniach problémov, ktoré trápia Slovensko, a odhlasované riešenia budú následne podmienkou vstupu hnutia do koalície s PS.

Predseda Demokratov a exminister obrany v Matovičovej vláde Jaroslav Naď tvrdí, že jeho bývalý stranícky líder už teraz hovorí o tom, ako povalí prípadnú vládu, keď sa nesplnia jeho podmienky.

„Bol by som najradšej, keby všetkých päť strán dokázalo spoločne sedieť a diskutovať, no zatiaľ je to tak, že ak Igor Matovič vidí, že sa schyľuje k spolupráci, okamžite všetko roztrieska, na každého zaútočí. Cielene rozbíja spoluprácu,“ tvrdí Naď.

Obed lídrovJe fajn, že opozícia skúša niečo nové. Ale hneď sa ukázalo, že brzdou nie je len kazisvet Matovič

Martin Hanus

Zmysel v tom nevidí ani Martin Dubéci z PS, ktorý volá po stabilnej a predvídateľnej vláde, čo s Igorom Matovičom podľa neho nie je možné.

„Nestačí len poraziť Fica, dôležité je vytvoriť vládu, ktorá bude schopná robiť aj náročné rozhodnutia, a to sa dá urobiť len v prípade, ak bude dôvera, odborná zhoda a nejaká základná politická chémia, a tá by v takejto konštelácii jednoducho nebola,“ vraví Dubéci s tým, že to nie je nič osobné proti politikom z Hnutia Slovensko.

Dubéci tvrdí, že sa v tejto situácii nemôže postaviť pred voličov a povedať im, že to „v tejto päťke“ s Igorom Matovičom zvládnu. „Nemôžeme ľudí klamať, že sa to dá. Proste nedá sa to v tejto zostave,“ dodal Dubéci.

František Majerský z KDH v rozhovore s Jaroslavom Spišiakom z PS. Foto: Flickr/Parlament SR

Ďalší politik PS s dôležitou straníckou funkciou, ktorý nechcel byť menovaný, pre Postoj uviedol, že progresívci majú podobne ako ich voliči „jasný názor na Hnutie Slovensko“, kým ostatné strany môžu lavírovať, lebo spolu s hnutím Igora Matoviča bojujú o toho istého voliča. „Nás to vôbec neohrozuje,“ myslí si.

Navyše sa podľa progresívcov ukazuje, že kým na jar mala štvorica strán PS, SaS, KDH a Demokrati okolo 65 mandátov, teraz by podľa prieskumov získali už aspoň 75. „Je tam dynamický vývoj a sme dva roky pred voľbami,“ tvrdí politik PS.

Konzervatívna časť štvorlístka

Kým tri opozičné strany štvorlístka nemajú problém komunikovať „programové“ spájanie sa, kresťanskí demokrati sú v tejto veci zdržanlivejší. Podľa poslanca KDH Martina Šmilňáka sú spoločne s progresívcami ochotní „dohodnúť sa a spolupracovať“.

„Neznamená to podriadenosť alebo podpis nejakej zmluvy krvou,“ uviedol Šmilňák.

Aj keď existuje menšinová časť voličov KDH, pre ktorých by bola logickejšia spolupráca hnutia so Smerom, kresťanskí demokrati podľa podpredsedu Mariána Čaučíka už ukázali, že za hodnotami si stoja. Argumentuje prijatím novely ústavy, s ktorou liberálna a progresívna časť opozície nesúhlasila.

Smer reaguje na odmietnutieKDH nepresadí s PS ani zlomok z toho, čo s nami, tvrdí Fico. Rozhodli sme sa správne, reaguje Majerský

Juraj Brezáni Miro Pastorek

Zároveň to však pre kresťanských demokratov neznamená, že sa budú manifestačne hrnúť do spolupráce s týmito stranami. Skôr to vnímajú ako priestor na obrúsenie hrán.

O prípadnej spolupráci so Smerom však v KDH nie je reč. Takýto scenár už viackrát a z najvyššej pozície odmietol predseda hnutia Milan Majerský, podľa ktorého KDH stojí „v historických chvíľach vždy na správnej strane dejín“. Reagoval tak po tom, čo Fico kresťanským demokratom odkázal, že s PS nepresadia ani zlomok z toho, čo so Smerom.

Kresťanskí demokrati dúfajú, že presvedčia kolegov zo strán PS, SaS a Demokrati, aby sa k spolupráci časom pripojilo aj Hnutie Slovensko. Do rokovaní však nepôjdu s ultimatívnou podmienkou, aby matovičovci prišli.

Podpredseda KDH Marián Čaučík. Foto: Flickr/Parlament SR

Čaučík tvrdí, že KDH bude okrem deklarovaných stretnutí diskutovať aj s politikmi Hnutia Slovensko. „Keď bude nejaká príležitosť, kde budú viaceré takéto strany, tak sa na nej zúčastníme. My tie dvere pre nich otvoríme,“ dodal podpredseda kresťanských demokratov.

„Nemôžeme a nechceme to stavať ako nevyhnutnú podmienku, lebo tým možno zabránime nejakému inému dialógu,“ dodal Čaučík. Podľa Františka Majerského by bližšou spoluprácou s Hnutím Slovensko zosilnela pozícia konzervatívcov v politike.

„Prečo by sme ich mali vylučovať? Sú tu, sú riadne zvolení, sú to poslanci, niektorí z nich boli vo vláde, riadili krajinu a ja si myslím, že po voľbách tu budú taktiež,“ doplnil Majerský, ktorý verí, že ostatní partneri z opozície napokon prehodnotia postoj k Igorovi Matovičovi.

Prestaň útočiť, odkazuje Naď Matovičovi

Celkom odlišný postoj cítiť u politikov mimoparlamentných Demokratov, z ktorých viacerí majú osobnú skúsenosť s Igorom Matovičom. Citeľné sú aj osobné animozity.

„On na nás útočí ako šialený, a pritom sme najmenším partnerom z týchto štyroch strán,“ vraví Jaroslav Naď, podľa ktorého má líder Hnutia Slovensko rovnakú taktiku ako pred poslednými voľbami: „cielene rozbíjať spoluprácu, aby mohol hovoriť, že on jediný je odstrčený“.

Podľa predsedu Demokratov neplatí ani premisa, že sa dá spolupracovať s Hnutím Slovensko bez Igora Matoviča. „Pôsobil som tam a celá strana je len o Igorovi Matovičovi. Keď odíde, Hnutie Slovensko zanikne,“ myslí si Naď. „Nehovorím, že má odísť, len nech prestane útočiť,“ odkázal.

Ministri bývalej vlády Marek Krajčí (dnes Hnutie Slovensko), Jaroslav Naď (dnes predseda Demokratov) a Branislav Gröhling (dnes šéf SaS). Foto: TASR/Pavel Neubauer

Matovič sa podľa Naďa nezníži k tomu, aby komunikoval s opozičnými stranami. „Posiela na to Michala Šipoša. Napísal som mu, aký je problém: na každého útočíte a potom sa čudujete, že s vami ľudia nechcú spolupracovať,“ vraví Naď a odkazuje na minulotýždňový prípad, keď Demokrati organizovali pred parlamentom protest, na ktorom chceli vystúpiť aj matovičovci. Stroskotalo to však na komunikácii.

Demokrati, ktorí sú najmenším článkom spoločnej opozičnej zostavy, si dokážu predstaviť ešte hlbšiu spoluprácu s PS, SaS a KDH. „Nehovorím, že by som si nemohol predstaviť intenzívnejšiu spoluprácu, ale musím povedať, že je to lepšie ako kedykoľvek v minulosti,“ uviedol Naď.

Nevylučoval by ani ďalšie možnosti. „Ako my Demokrati môžeme vylučovať? Dostali sme sa už teraz stabilne nad päť percent, ale sme ďaleko od toho, aby sme mohli byť pokojní. Sme pragmatickí, robíme si svoju politiku, budeme radi, keď budeme mať sedem percent a keď sa vystavia vláda, ktorá vymení Roberta Fica,“ zhodnotil.

Mladí opozičníci o alternatíve voči FicoviNechcú iba kopírovať materské strany, hľadajú prieniky aj v rozdieloch

Juraj Brezáni

Naď si takisto myslí, že pre stabilitu prípadnej budúcej vlády bude dôležité, aby bola vyskladaná z čo najmenšieho počtu strán. „Vylučovať niekoho si môžeme len ťažko dovoliť,“ dodal.

Reálnejšie to vníma predseda SaS, ktorý tvrdí, že hoci si nedokáže predstaviť vládnuť s Hnutím Slovensko, ak v demokratických voľbách ľudia rozhodnú, že Igor Matovič bude súčasťou alternatívy k Ficovi, tak „sa budeme musieť nejako dohodnúť“.

Dovtedy však chce vysvetľovať aj voličom Matoviča, ako sa líder Hnutia Slovensko správa, a hádam svoju preferenciu prehodnotia.

Kto sú lídri strán

Predseda Demokratov menoval aj témy, v ktorých sa cítia silní – obrana, životné prostredie či spravodlivosť. „Máme slušne rozpracovanú aj reformu Policajného zboru,“ tvrdí Naď.

Z rozhovorov s politikmi KDH vyplýva, že najväčší záujem by kresťanskí demokrati mali o spravodlivosť, školstvo a dopravu. Politici SaS hovoria najmä o verejných financiách, sociálnych veciach či zdravotníctve. Ako prvý si už kolíkuje pozíciu ministra pôdohospodárstva poslanec Alojz Hlina.

O spoločnej opozičnej tieňovej vláde sa neuvažuje a nateraz sa o nej ani nebude diskutovať. Podľa politikov SaS je potrebné, aby každá jedna strana v rámci spolupráce ponúkala voličovi svoj pohľad na vec.

„Som fanúšikom toho, aby sme mali každý svoju identitu a dávali ľuďom alternatívu,“ uviedol Gröhling v rozhovore pre Denník N.

Tieňový kabinet predstavilo PS s tým, že ľudí pre jednotlivé oblasti nazvali „lídrami zmeny“. Denník Postoj sa snažil získať podobný zoznam politikov, ktorí budú svoje strany reprezentovať na stretnutiach v jednotlivých oblastiach, aj od zvyšku opozície. Zoznam poslali strany SaS a Demokrati, KDH zatiaľ nie.

„Neponáhľame sa s tým, aby sme podobne ako PS predstavili tieňových ministrov. Po voľbách sa bude rokovať podľa toho, aké karty dajú voliči a aký silný mandát budú mať jednotlivé strany,“ vysvetlil Čaučík.

„Na tom dialógu sa budú zúčastňovať ľudia, ktorí sa jednotlivým témam venujú, ale nie všetci sú a chcú byť politikmi,“ dodal.

Kým niektorí z uvedených politikov majú ambíciu stať sa ministrami, ďalší vnímajú svoju pozíciu len ako takzvaného konzultanta o budúcom možnom programe vlády.

Kedy a v akej intenzite sa budú jednotliví zástupcovia opozičných strán stretávať, závisí podľa Naďa aj od iniciatívy toho-ktorého politika. Okrem tohto formátu a spolupráce pri organizovaní protestov upozorňuje šéf Demokratov aj na stretnutia na úrovni predsedov strán, ktoré sa podľa neho dejú.

Základ konzultácií podľa neho vychádza z toho, čo zatiaľ na rokovania priniesli PS a Demokrati. „Keď sme sa predsedovia strán rozprávali na spoločnom obede, kolegovia z KDH a SaS povedali, že na programe robia a potrebujú ešte čas. PS malo čiastočný program v rámci Tresku a my sme mali v rámci Hlbokej orby,“ tvrdí Naď.

PS svoj program nezmení, preto budeme s KDH musieť viesť dialóg

Líder opozície ŠimečkaPS svoj program nezmení, preto budeme s KDffH musieť viesť dialóg

Juraj Brezáni

SaS tvrdí, že na jar predstavia priority strany, s ktorými zrejme prídu aj na rokovania v jednotlivých oblastiach.

Politici KDH zatiaľ nepôjdu na stretnutia s vlastnými programovými požiadavkami. „To je ešte predčasné,“ vraví Čaučík s tým, že ani nevie, či sa také niečo do volieb udeje. „Pôjdeme tam, aby sme počúvali, či máme podobné alebo celkom iné priority,“ dodal.

Kresťanskí demokrati si budú chcieť vypočuť aj názory strán na témy, v ktorých sa nezhodnú, napríklad na registrované partnerstvá. „Vypočujeme si to, ale dopredu môžeme povedať, že nebudeme súhlasiť,“ vraví Čaučík s tým, že od takých tém treba upustiť.