Ako ďalej, KDH? So Smerom alebo s progresívcami? Čo odkazujú členovia z regiónov vedeniu strany

„KDH do vlády so stranou Smer nevstúpi,“ napísalo KDH na sociálnej sieti týždeň po parlamentných voľbách na jeseň 2023. Hoci sa toto rozhodnutie od kresťanských demokratov očakávalo, na definitívny postoj sa pár dní čakalo, pretože o ňom v hnutí musela hlasovať celoslovenská rada a predsedníctvo. Na chvíľu sa tak vytvoril priestor na špekulácie, či Milan Majerský nezváži aj spoluprácu so Smerom, s Hlasom a SNS.

KDH je už rok a pol súčasťou opozície, kde vo viacerých témach spolupracuje predovšetkým s Progresívnym Slovenskom a SaS. Lídri všetkých troch strán si vzájomnú spoluprácu pochvaľujú, často koordinujú svoj postup a stoja na spoločných tlačovkách o rôznych návrhoch či vyhláseniach.

Čelní predstavitelia hnutia si súčasne od začiatku dávajú pozor na to, aby s progresívcami a liberálmi príliš nesplynuli. Majú preto viaceré témy, pri ktorých sa snažia odlíšiť, a opakujú slová o „suverénnej“ či „samostatnej“ politike.

Robia to cielene, pretože vedia, že časť ich priaznivcov aj členov má k spolupráci s PS a SaS vážnejšie výhrady. A sú medzi nimi aj takí, ktorí si vedia predstaviť, že by KDH po ďalších voľbách rokovalo o novej vláde so Smerom Roberta Fica.

KDH by preto na prvý pohľad mohlo stáť pred dilemou, ktorou cestou sa vydať.

Ešte predtým ho však v najbližších týždňoch čaká rozhodnutie, ako sa zachovať pri hlasovaní o ústavnom návrhu v kultúrno-etickej oblasti, s ktorým prichádza premiér Fico.

Hnutie o týchto veciach interne diskutuje a na veci neexistuje jednotný názor. Denník Postoj sa rozprával s desiatkou ľudí zvnútra KDH o tom, ako by sa mala strana k týmto dilemám postaviť a ako by malo vyzerať jej ďalšie smerovanie.

Koho chcú voliči KDH

Všetci oslovení zástupcovia KDH v regiónoch počas našich rozhovorov zdôrazňovali, že ich voliči sú spokojní vtedy, ak strana stojí pevne na konzervatívnych hodnotách a snaží sa konkrétnymi návrhmi zlepšiť životnú úroveň ľudí.

Otázkou ostáva, koho v budúcnosti uprednostniť a s kým sa pokúsiť vytvoriť po ďalších voľbách vládu, aby tento zámer bolo možné prakticky realizovať. So Smerom alebo s Progresívnym Slovenskom?

Pozreli sme sa najprv na to, čo si myslia voliči kresťanských demokratov.

Z dát agentúry Focus, ktorá sa pre denník Postoj pýtala voličov KDH, koho by viac uprednostnili ako koaličného partnera, vyplýva, že dve tretiny voličov KDH by sa priklonili k vládnutiu s Progresívnym Slovenskom. A približne tretina k Smeru.

Vyššiu vôľu spolupracovať s progresívcami cítiť na západe Slovenska, no ani na strednom a východnom Slovensku neprevyšuje príklon k Smeru. Aj v regiónoch, kde sa viac darí strane Roberta Fica, sa voliči KDH v nadpolovičnej miere hlásia radšej k vládnej spolupráci s Progresívnym Slovenskom.

Mierny rozdiel ukazujú aj dáta, ktoré rozčlenili kresťanskodemokratických voličov do skupín ľudí, ktorí žijú v mestách nad päťtisíc obyvateľov, a ľudí žijúcich v obciach do päťtisíc obyvateľov. Rurálny volič KDH síce rovnako ako mestský preferuje účasť vo vláde s progresívcami, no v menšej miere.

Hoci prieskum pracoval s menšou vzorkou, dáta v nemalej miere zrkadlia aktuálne nálady v hnutí, čo mimo záznamu potvrdili viacerí jeho členovia.

Čo s Ficovou zmenou ústavy

V parlamente sa zrejme už v máji bude hlasovať o zmenách ústavy v hodnotových otázkach. Návrh premiéra Roberta Fica uznáva len dve pohlavia – muža a ženu –, upravuje adopcie detí a garantuje suverenitu Slovenska v kultúrno-etických témach.

Premiér hovoril prvý raz konkrétnejšie o návrhu v januári. O pár dní nato predstavilo svoj zákon o zvrchovanosti Slovenska v hodnotovej oblasti aj KDH. Na stôl tak prišli dva podobné návrhy.

Fico viackrát opakoval, že mu v tomto prípade ide predovšetkým o výsledok, a pri prezentovaní zákona neskrývane lanáril KDH, aby sa k nemu pridalo.

V uplynulých týždňoch návrh upravil do podoby, v ktorej je to de facto totožný zákon, s akým prišlo opozičné hnutie.

Konzervatívci o Ficovom návrhuKDH stále nehovorí, či zahlasuje. Podľa Podmanického sa cez Hlas nedá presadiť viac

Juraj Brezáni

Na schválenie ústavného zákona je potrebných v parlamente 90 hlasov. Ak ho podporí celá koalícia so 79 hlasmi a pridajú sa aj dvaja poslanci Kresťanskej únie (Richard Vašečka a Anna Záborská), hlasy KDH budú rozhodujúce. Hnutie má v parlamente 11 poslancov.

„Máme vlastný ústavný zákon. Ak nám ho však nepodporia, sme kresťanská strana a musíme podporiť kresťanský zákon,“ vraví dlhoročný okresný predseda KDH v Dolnom Kubíne Zdenko Kubáň, ktorý je zároveň žilinským župným poslancom.

Zdôrazňuje však, že zo strany šéfa Smeru ide len o taktiku. „Z Ficovej strany nie sú tieto zmeny ústavy úprimné, ale keď návrh predložili, KDH by to malo so zaťatými zubami podporiť,“ radí hnutiu.

Kubáň odmieta celkovú spoluprácu so Smerom, podporu ústavných zmien nevníma ako spoluprácu s Ficom.

Okresný predseda KDH v Dolnom Kubíne Zdenko Kubáň. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Podľa prešovskej okresnej predsedníčky Zuzany Bednárovej si pri návrhu zákona treba vopred zodpovedať otázku, aký výsledok by priniesla táto podpora zmien ústavy.

„Zatrasie to celým Slovenskom, ak by sa to schválilo. Môže nás to však niekam posunúť,“ vraví s tým, že hnutie musí tieto veci dostatočne odkomunikovať. Či už v prípade, že sa rozhodne Ficov návrh podporiť, alebo nie.

Môže spolupráca so Smerom pri tomto návrhu KDH ublížiť? „Určite máme aj takých voličov, ktorí nebudú spokojní, ak to KDH podporí. A naopak, je tu aj časť, ktorá bude kritizovať, ak za to hnutie nezahlasuje,“ myslí si Bednárová. „Časť sa odvráti tak či tak.“

Krajský podpredseda KDH v Bratislave a šéf pezinskej bunky Peter Janeček si nemyslí, že zmeny v ústave schválené spolu so Smerom musia byť za každú cenu prehrou pre hnutie. „Otázka je, ktorých voličov si nahnevám. Vlastných alebo iba tých potenciálnych, alebo tých, ktorí ma aj tak voliť nebudú?“ pýta sa s tým, že do volieb môže byť ešte ďaleko.

Janeček podobne ako ďalší funkcionári hnutia opakoval, že KDH spravilo najlepšie, čo mohlo, keď pretavilo svoju iniciatívu vo veci zmien ústavy do vlastného konkrétneho návrhu. „A nie je to len politické divadlo.“ 

Zároveň odmieta, aby sa k podobným návrhom pristupovalo „klanovým spôsobom“. Nedá sa podľa Janečka vopred hovoriť, s kým niečo podporia a s kým už nie. Politika je podľa neho o pragmatizme, ktorý treba ukázať. „Keď niečomu veríte, tak si za tým idete.“ Otvorene však nehovorí, či má KDH hlasovať za zákon Smeru.

Krajský podpredseda KDH v Bratislave Peter Janeček. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Na dôslednú komunikáciu rozhodnutí, ktoré súvisia so zmenami ústavy, vyzýva aj dlhoročný člen KDH a bývalý primátor Starej Ľubovne František Orlovský, ktorý v súčasnosti pôsobí ako poslanec mestského a krajského zastupiteľstva.

„Samozrejme, že to môže byť interpretované všelijako, preto bude kľúčové, čo predstavitelia KDH povedia verejnosti,“ upozorňuje. „KDH by malo hlasovať za zákon. V minulosti to už pri ústavnom zákone urobilo a bolo to správne,“ odkazoval Orlovský na zmenu ústavy pred desiatimi rokmi, keď sa definovalo manželstvo len ako zväzok muža a ženy.

Aj teraz ide podľa neho o hodnotnú vec, pri ktorej je prvoradé svedomie poslanca. „Niekedy treba nastaviť tvár, aj keď je to nepopulárne.“

Dopĺňa ho okresný predseda KDH v Starej Ľubovni Jozef Holotňák, ktorý vraví, že ak je zákon dobrý, treba ho podporiť bez ohľadu na to, kto ho predkladá. „Ide o hodnotovú vec, je jedno, kto s tým prišiel. Nikto nelegitimizuje Smer tým, že podporí návrh, ktorý je prospešný. Jeden rozumný návrh zo Smeru nespraví dobrú politickú stranu.“

„Rovnako totiž môžu priniesť zlý zákon a vtedy sa treba postaviť proti. Osobne som mal veľký problém s návrhom o trestných sadzbách a celé KDH s tým nesúhlasilo,“ pripomína Holotňák.

Kým niektorí členovia KDH sú v hodnotení Smeru opatrnejší, iní sa pozerajú na stranu Roberta Fica cez prsty. Tvrdia, že nejde o žiadnu konzervatívnu stranu.

„KDH by nemalo cúvať zo svojich konzervatívnych hodnôt. Je mi veľmi ľúto, že sa za konzervatívcov dnes pasujú rôzne strany, ktoré sú všetko, len nie konzervatívne. To znamená, že vôbec tieto hodnoty nežijú a nikdy ich neobhajovali,“ vraví členka KDH a starostka obce Radatice Gabriela Viazanková.

Netrúfa si povedať, ako by mali poslanci KDH hlasovať o ústavných zmenách z dielne vládnej koalície. „Verím, že naši poslanci obracajú tento návrh sprava-zľava. Nebolo by však férové, aby som povedala, ako by som hlasovala ja na ich mieste,“ hovorí Viazanková.

Vylúčiť či nevylúčiť Smer

Predseda kresťanských demokratov Milan Majerský pred voľbami opakovane vylučoval, že jeho hnutie pôjde do vlády so Smerom. Otázky o tom, či si s Ficom dokáže predstaviť budúcu spoluprácu, však dostáva pravidelne v politických debatách aj rok a pol po voľbách.

„Po tom, čo sme videli, akým spôsobom sa vedia mojkať či zbratať s extrémistami, to je hrubá čiara. V žiadnom prípade nie. Jasne a zreteľne hovorím nie,“ vyhlásil Majerský začiatkom februára. Vyzval médiá, aby KDH spoluprácu so Smerom nepodsúvali.

Hoci Majerského vyjadrenie znie jasne, vnútri hnutia, ale aj medzi voličmi (ako ukázal vyššie spomenutý prieskum) sú takí, pre ktorých nie je spojenie so Smerom neprijateľné.

„Možno by si časť voličov vedela predstaviť, že bude KDH spolupracovať aj so Smerom. Ale ja nad tým zatiaľ vôbec neuvažujem, teraz je dôležité, aby naše hnutie robilo vlastnú suverénnu politiku,“ vraví Holotňák, ktorý miestne pomery ako okresný šéf KDH v Starej Ľubovni dobre pozná.

Okresný predseda KDH v Starej Ľubovni Jozef Holotňák a dlhoročný člen KDH a bývalý primátor Starej Ľubovne František Orlovský. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Malo by podľa neho KDH vopred vylúčiť spoluprácu so Smerom, ak hovorí, že má k strane výhrady? „Tak ako vopred nevieme, s kým a ako sa po voľbách dohodneme, rovnako by sme nemali nikoho vopred vylučovať,“ odpovedá. Spolupráca s liberálnymi stranami sa tu bude dať vysvetliť iba ťažko.

Iné to bude priamo v krajskom meste. Zástupcovia KDH v Prešove chvália Majerského vyjadrenia spred pár týždňov, keď akúkoľvek spoluprácu so Smerom vylúčil. „Pozrite sa na preferencie KDH, stúpajú,“ hovorí Bednárová, ktorá šéfuje okresnej bunke KDH v Prešove.

Preferencie hnutia v posledných mesiacoch mierne stúpli, pohybujú sa nad siedmimi percentami. Nie je však jasné, že by to bolo práve v dôsledku vymedzenia sa voči Smeru.

„Ak chceme, aby KDH išlo svojou líniou, nesmie robiť kompromisy v otázkach, ktoré sú pre stranu podstatné. Tým sa vylučuje spolupráca s každým, kto nebude ochotný ustúpiť z vecí, ktoré sú pre KDH neprijateľné,“ uvažuje Bednárová.

Keď komunikuje s voličmi KDH, na Smere im najviac prekážajú korupčné kauzy. „Ani nie tak zdražovanie alebo zahraničnopolitické smerovanie, ale skôr spomínajú korupčné kauzy,“ hovorí.

Okresná predsedníčka KDH v Prešove Zuzana Bednárová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Podľa starostky Radatíc Viazankovej súčasná vláda sťažuje ľuďom život a tí sa pýtajú, čo sa s tým dá robiť. KDH by odporúčala komunikovať práve tento rozmer. Rozhodnúť o smerovaní hnutia si netrúfa, tvrdí, že to vzíde z celoslovenskej rady KDH.

Na druhom konci republiky považujú vyhranenie sa voči Smeru za „uveriteľnú stratégiu“, keďže KDH stavia na hodnotách a musí sa raz za čas vymedziť, keď je na to vážny a kritický dôvod.

Bratislavský krajský podpredseda KDH Peter Janeček si myslí, že keď sa strana vyhraní a poukáže na nejaký dôvod nespolupráce, náprotivný politický subjekt vie, čo má zmeniť, aby bol akceptovateľný.

Janeček zároveň kritizuje obdobie, počas ktorého Smer vládol. „Sú to premárnené roky pre túto krajinu.“

Diplomaticky však poznamená, že ak niekto inklinuje k Smeru, neznamená to, že obdivuje rozkrádanie štátu, ale skôr to, že jeho líder sa snaží zvýrazňovať témy, ktoré iní politici v minulosti prehliadali, a volič sa potom cíti vypočutý.

Na druhej strane tí, čo inklinujú k PS, si nemyslia, že by progresívci podporovali extrémne myšlienky, spoluprácu považujú za jedinú cestu, ako dosiahnuť modernejšiu krajinu a napríklad fungujúce zdravotníctvo.

Treba ísť so Smerom

Denník Postoj sa rozprával s bývalým funkcionárom KDH, ktorý už dnes odmieta byť súčasťou hnutia, lebo nesúhlasí s jeho aktuálnym smerovaním. Donedávna zastával v rámci strany dôležitý regionálny post. Svoje názory hovorí pod podmienkou anonymity.

„Už sa rozhodlo,“ odpovedá rezignovane na otázku, s kým by malo KDH spolupracovať. On by uprednostnil Smer, pretože podľa neho sa iba s touto stranou dá naplniť volebný program KDH.

„Nie je tam už generácia politikov, ktorí by mali strategické politické myslenie,“ kritizuje súčasné vedenie hnutia. V strane mu chýbajú politici ako Ján Čarnogurský či Vladimír Palko. „KDH sa mení, veľa členov poodchádzalo,“ konštatuje s tým, že členská základňa je prestarnutá a dostali sa tam ľudia s „rôznymi vplyvmi“.

Bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský. Foto: TASR/Ján Krošlák

„Teraz sú tam ľudia s priemerným politickým myslením, ktorí sú formovaní denníkmi ako denník SME, Denník N, denník Postoj…“ vraví reportérovi Postoja.

Súčasný šéf hnutia Milan Majerský nie je podľa neho dobrým lídrom. „Nevie prinášať témy, ktoré vás nadchnú. A takíto ľudia chcú ísť s Progresívnym Slovenskom a SaS? Veď ony ich tam zožerú. KDH je nepripravené a bolo by len v závese.“

Obáva sa, že KDH by v prípadnej vláde s liberálnymi stranami strácalo a bolo by pod veľkým tlakom. Predpokladá aj mediálny lynč, ktorý by stranu úplne zničil. Podľa neho je schizofrenické, ak KDH hovorí, že nespolupracuje so Smerom, hoci s ním na regionálnych úrovniach úzko spolupracuje.

A aké by boli podľa neho výhody spolupráce so Smerom aj na tej najvyššej úrovni? „Je to vec politického umenia. Strana má presadiť svoj program,“ poznamenal s tým, že s liberálnymi stranami sa tieto veci presadzovať nedajú.

„Ak KDH má liberálny program, tak ho vie realizovať s liberálnymi stranami. Ak bude chcieť presadzovať kresťanské veci, tak sa nedohodnú na ničom. Ak by KDH malo kresťanský a sociálny program, tak je potrebné sa zamyslieť, s kým vieme ten program presadiť,“ hovorí exfunkcionár KDH.

Na otázku, či sú politici Smeru dostatočne konzervatívni, odpovedá, že o nich nejde. Smer má podľa neho voličov s kresťanským cítením a to je podstatné.

O svojom bývalom hnutí hovorí ako o strane liberálnych kresťanov, ktorí už nie sú zapálení pre vec. Z hnutia sa podľa neho stala chlebíčková strana, ktorá má rada funkcie, a pripodobnil ju k Hlasu. „Chodíme po všetkých konferenciách, jeme chlebíčky, ale keď treba niečo presadiť, nevieme presadiť nič.“

PS a SaS sú podľa neho silno ideologické strany, ktoré presadia všetko, čo budú chcieť. Spoluprácu s nimi označil za „hazard so Slovenskom“.

„Chcú zaviesť registrované partnerstvá, chcú povýšiť registrované partnerstvo na manželstvo, sú za odluku cirkvi od štátu, chcú zakázať spovedné tajomstvo, chcú, aby žena mala právo na potrat, chcú to dať do ústavy, keby mohli, tak to dajú aj do európskej ústavy…“ upozorňuje. „Ale v poriadku, však ako vravím, aký program má KDH, tak taký realizuje.“

„Kto sníva o tom, že KDH má v silách čeliť liberalizmu a progresivizmu na Slovensku, tak je veľmi naivný...“ Podobné názory, ako má bývalý funkcionár KDH, sú však v strane zjavne skôr ojedinelé.

Fungovanie s progresívcami

Parlamentná spolupráca medzi PS, SaS a KDH dnes funguje podľa ich predstaviteľov veľmi dobre. Podľa šéfa PS Michala Šimečku je opozícia v kľúčových témach oveľa jednotnejšia ako strany vládnej koalície.

Za normálnych okolností by mali progresívci a kresťanskí konzervatívci stáť na opačných póloch politického spektra. Vzhľadom na slovenské pomery však spolupracujú.

Podľa niektorých členov KDH, s ktorými sa denník Postoj rozprával, je teraz ešte predčasné špekulovať o tom, s kým by malo hnutie po voľbách spolupracovať.

Podľa nich by mali byť kresťanskí demokrati čo najviac viditeľní, aby verejnosť videla v KDH schopnú alternatívu. Mnohí si uvedomujú, že hnutie bude po voľbách dôležité a môže byť „jazýčkom na váhach“.

Podľa Františka Orlovského má KDH hľadať spoločnú reč s PS a SaS v otázkach ekonomiky, spravodlivosti a zahraničnej politiky.

„Ak sa KDH spája s liberálnou alebo progresívnou stranou, treba sa pozrieť na to, v akej téme. Návrhy môžu byť rozumné alebo nerozumné. Ak sa KDH pridá k dobrému zákonu inej opozičnej strany napríklad v ekonomickej oblasti, nevidím v tom žiaden problém. Dôležité je, aby to strana aj správne odkomunikovala verejnosti,“ vraví dlhoročný člen KDH a bývalý primátor Starej Ľubovne.

„Ak bude možnosť pozitívne ovplyvniť krajinu, KDH by malo hľadať partnerov, s ktorými to bude možné, a zároveň sa musí snažiť, aby nestratilo svoju tvár a konzervatívne zameranie,“ dodáva.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Fungovalo by to s progresívcami aj po voľbách, nestratilo by hnutie hodnotovú identitu?

„Mali by sa stanoviť pravidlá pri kultúrno-etických otázkach, ktoré sa budú dodržiavať,“ hovorí Orlovský. 

A práve z tohto majú obavy viacerí členovia KDH: ak hnutie pristúpi s PS a SaS k dohode, že sa kultúrno-etické témy vo vládnej koalícii nebudú otvárať, progresívni politici to nebudú rešpektovať.

„Obávam sa, že by sporné témy prinášali na stôl napriek dohode, že sa nebudú riešiť,“ vraví Bednárová, podľa ktorej sú červenými čiarami „akékoľvek neomarxistické výmysly“.

Progresívcom by navrhla, aby vyškrtli časti programu, kde majú radikálne body. PS to dosiaľ odmietalo, viacerí jeho politici však naznačili, že v záujme vytvorenia alternatívy Ficovej vlády sú ochotní dočasne sa vzdať tém, ktoré liberálov a konzervatívcov rozdeľujú.

„Máme tu kolabujúce zdravotníctvo, školstvo, ekonomický prepad a ďalšie témy, ktoré majú teraz prioritu. Je to ako v bežnom živote – ak ma bolí noha, budem riešiť najprv to a nie to, že chcem hrať na husliach,“ vysvetľuje Bednárová.

„Medzi voličmi KDH je skupina, ktorá vníma väčšie riziká v Smere, a iná ich vidí viac v Progresívnom Slovensku. Ja osobne vidím riziko v príklone na obe strany. Preto musí KDH pevne stáť na vlastných nohách a voliči rozhodnú, akou cestou sa má uberať. Ak bude hnutie lavírovať na jednu alebo druhú stranu, volič sa bude pýtať, prečo ho má voliť, ak môže priamo podporiť Smer alebo PS.“

Janeček pripomína, že KDH bolo v minulosti v úspešných vládach a spolupracovalo aj s odlišnými stranami, napríklad s bývalými komunistami alebo liberálmi. „Svoje hodnoty sme si uchovali,“ hovorí bratislavský krajský podpredseda KDH.

Želá si, aby sa u nás po voľbách skladala vláda tak ako v Nemecku, kde sa aj dva mesiace tvrdo rokuje o konkrétnych programoch. KDH by bolo podľa neho veľmi málo sebavedomé, ak by malo za cieľ iba robiť brzdu v prípadnej budúcej vláde.

Alternatíva k FicoviCigániková aj Ódor by obetovali hodnotové témy, v programoch PS a SaS sa však škrtať nebude

Juraj Brezáni

Podľa zástupcu KDH z dolnej Oravy Zdenka Kubáňa nie sú kultúrno-etické problémy v súčasnosti tie najpodstatnejšie.

„My bojujeme aj proti škodlivým liberálnym prvkom, ale teraz sú druhoradé, lebo štát nám ide dole vodou a spravodlivosť nám padá. A keď nám spadne spravodlivosť a budeme nejakým druhom diktatúry mocných, tak nám nepomôže už nič. Už tie liberálne témy budú pasé,“ hovorí Kubáň.

Upozorňuje na Roberta Fica, ktorého vníma ako politického taktika, snažiaceho sa vraziť klin medzi opozičné strany. „Je to jeho stratégia,“ vraví Kubáň. Podľa neho KDH neprijíma výmysly spoza červenej čiary od liberálnych strán a ani „nehorázne“ zákony schválené Smerom.

Odmieta vládnuť s Ficom, ktorý podľa neho spĺňa všetky znaky kolaborácie s ruským režimom. „Môže sa stať, že sa mu niečo znepáči, a naša spoločnosť bude mať zo dňa na deň nejaký druh zákazu, možno aj návštev kostolov, ktohovie, keď tu bude Fico alebo iný prokremeľský polodiktátor. Oni už vedia, ako sa to robí. Komunisti veľmi dobre vedeli, ako zastrašovať…“