„Priatelia, Slovensko volá po zmene a my sme pripravení! To hovorím ako líder PS a líder opozície: my sme pripravení,“ kričí do mikrofónu Michal Šimečka, zatiaľ čo na plnom bratislavskom Námestí slobody sa tlačí 50-tisíc ľudí, väčšinou voličov opozičných strán.
Šimečka na pódiu hovorí, že má jedinú ambíciu: poraziť Roberta Fica vo voľbách a postaviť lepšiu vládu pre Slovensko.
„My vieme, že Fico a smeráci sa nás budú snažiť rozdeliť. Budú chcieť vraziť klin medzi konzervatívcov a liberálov, medzi starších a mladších, medzi obyvateľov miest a obyvateľov obcí, no my musíme zostať jednotní odteraz až do volieb,“ vraví líder najsilnejšej opozičnej strany.
Čo hovoria voliči opozičných strán PS, KDH, SaS a Demokratov na snahy o zjednotenie, aké sú ich očakávania, má podľa nich takéto spojenectvo reálnu šancu uspieť a netreba do spolupráce prizvať aj Igora Matoviča?
Denník Postoj hľadal odpovede na tieto otázky medzi opozičnými voličmi, ktorí prišli v pondelok na námestia.

Foto: Postoj/Adam Rábara
Hoci v dave je oveľa viac študentov ako pri predchádzajúcich protivládnych zhromaždeniach, okrem nich sa nám podarí odchytiť aj starších vrátane ľudí v dôchodcovskom veku.
Zároveň ide o vzorku voličov všetkých parlamentných opozičných strán nevynímajúc Hnutie Slovensko. Konzervatívnejších voličov zastihneme na Rudnayovom námestí, kde sa zúčastňujú na spomienkovom zhromaždení k Nežnej revolúcii.
Spolupráca spomínaných opozičných strán dáva väčšine respondentov zmysel a vnímajú ju ako jedinú možnú alternatívu v súčasnej politickej situácii.
„Ak to nespoja, tak nás pochovajú všetkých,“ tvrdí asi sedemdesiatnik, ktorý dal v posledných voľbách hlas Progresívnemu Slovensku. Uvedomuje si však krehkosť podobných spojenectiev. Predtým v roku 2020 volil Kiskovu stranu Za ľudí, z ktorej po rozkole odišlo krídlo okolo Márie Kolíkovej a zakotvilo v SaS.
Napriek tomu, že v minulosti došlo k viacerým nezhodám v rámci spojenectiev, ktorých účastníci stáli na rozdielnych ideologických brehoch, starší volič PS tvrdí, že na podobnú spoluprácu sa teší. „Keď sa rozdielni ľudia spoja, vedia sa dopĺňať,“ skonštatuje. „Môžu spolu aj nesúhlasiť, ale ak majú spoločný cieľ, musia spolupracovať.“
Čo očakáva od spolupráce opozičných strán? „Návrat spravodlivosti“ a nastavenie všetkých procesov tak, „aby sa dodržiavali zákony“.

Protest na bratislavskom Námestí slobody. Foto: Postoj/Adam Rábara
Spojenectvo liberálneho a konzervatívneho tábora pripúšťa aj partia troch mladých mužov, ktorí nie sú len voličmi strany Michala Šimečku, aj sa stranícky angažujú ako členovia PS. Lídra progresívcov oceňujú, že otvára priestor na dialóg aj s ďalšími stranami vrátane KDH.
„Štyri opozičné strany by sa mali spojiť a ukázať, že je tu alternatíva voči vláde, ktorá tu súčasne je,“ zhodnotí jeden z nich pred pondelkovým mítingom, na ktorom chceli vyjadriť „demokratické hodnoty“, ktoré sa podľa nich nedajú presadzovať s koaličným táborom.
Medzi voličmi PS sú však aj takí, ktorí by iba veľmi neochotne súhlasili s tým, aby bolo konzervatívne KDH súčasťou povolebnej spolupráce. „Zmysel to dáva, no očakávania nemám žiadne,“ hodnotí progresívny volič, ktorý pracuje v štátnej správe.
Podľa neho spojenectvo spomínaných strán neprinesie taký krok vpred.
„Mrzí ma, že niektoré témy, ktoré považujem za podstatné, pravdepodobne budú v úzadí, ale to je asi cena, ktorú treba podstúpiť. Som progresívny volič a rád by som videl väčšie naplnenie menšinových práv a posun smerom k liberalizácii spoločnosti a slobodám,“ vysvetľuje.

Dianie okolo novely ústavy, ktorú koalícia schválila spolu s dvanástimi konzervatívnymi poslancami opozície, považuje za extrém, ktorý by sa už nemal opakovať.
Mladý študent, ktorý je odhodlaný voliť Demokratov, tvrdí, že ak spojenectvo ideovo odlišných strán ešte nefunguje, bude musieť začať, lebo je to podľa neho jediná alternatíva, ako vymeniť „nekompetentnú vládu“.
Podľa neho by mali obetovať kultúrno-etické témy alebo aj prijatie registrovaných partnerstiev, čo ich môže rozoštvať. „Celá opozícia sa má spojiť a nie hašteriť sa. Prial by som si, aby si to medzi sebou matovičovci, péeskári a saskári vyrozprávali a začali spolupracovať, lebo jedine tak dokážu poraziť vládu Roberta Fica,“ dopĺňa s tým, že Demokrati sú podľa neho ochotní spolupracovať s každou relevantnou opozičnou stranou.
„Len to nie! Pán Matovič už ukázal, že s ním to nefunguje,“ reaguje na otázku o prizvaní Hnutia Slovensko do opozičnej spolupráce mladá volička PS okolo tridsiatky.
Kladie si dokonca otázku, kto je väčšie zlo, či Robert Fico alebo Igor Matovič. „Bolo to niečo, čím sme chceli poraziť Fica, a máme ho tu naspäť,“ hovorí. Na protest prišla aj s kamarátkou, ktorá ju dopĺňa, že s Matovičom pri moci by sme mali iba „déjà vu z minulosti“.
Spolupráca štyroch opozičných strán im momentálne dáva najväčší zmysel. Dokonca tvrdia, že PS a KDH spája to, že sú „demokratické strany“, pričom existuje „veľa vecí, na ktorých sa dá pracovať“.
Väčšina voličov PS je voči Igorovi Matovičovi naladená veľmi negatívne a spojenectvo s ním odmietajú. „Takú skúsenosť sme tu už mali a teraz sme na námestiach aj kvôli nemu a kvôli jeho rokom vládnutia,“ hovorí ďalšia z voličov progresívnej strany.
Uznáva však, že po posledných rokoch Roberta Fica „je všetko lepšie ako to, čo tu je práve teraz“. Podľa nej by bolo v prípadnej spolupráci s Matovičom dôležité, akú úlohu by zohrával.

Protest proti rušeniu špeciálnej prokuratúry v roku 2023. Foto: Postoj/Adam Rábara
Na proteste sú aj dvaja bratia, z ktorých jeden – očividný Matovičov volič – má na bunde oblečené červené tričko s popisom Zvýšili sebe platy, ľuďom dane, ktoré nosili politici Hnutia Slovensko počas toho, ako koalícia v parlamente schvaľovala transakčnú daň. Jeho súrodenec volil PS.
Nezhodnú sa na všetkom, no obaja konštatujú, že Matoviča neskôr budú ostatné strany potrebovať.
Volič Hnutia Slovensko v červenom tričku pozeral spoločnú tlačovku mladých organizácií opozičných strán, kde participovali mládežníci od Matoviča združení v organizácii Mladí Slovensko. „Asi mladí vedia, ako sa to má robiť, a pán Šimečka bohužiaľ nie,“ zhodnotí.

Opozičným stranám radí, aby si naštudovali povahové vlastnosti Igora Matoviča. „Každý chlap je ješitný, ale on má toho trochu viac. Keby to každý prijal, aj Šimečka, tak možno by sa vedeli na niečom dohodnúť. S tým, že Igor má v pozadí veľa kvalitných ľudí.“
Napriek tomu, že je Matovičovým sympatizantom, nechce, aby v budúcnosti bol vo vláde. Treba mu vraj dať „nejakú vyššiu pozíciu v parlamente“.
Jeho brat vraví, že musí prísť k uvedomeniu, že bez lídra Hnutia Slovensko to nepôjde. „Oni by si mali sadnúť a treba zahodiť všetky rozdiely,“ povie volič PS a upozorní ešte na skutočnosť, že Demokrati a SaS môžu byť na hranici zvoliteľnosti. On by za schodnú cestu videl spoločnú kandidátku SaS a Demokratov.
Navyše dodá, že Matovič môže byť dokonca stabilnejší ako KDH. „Subjektívne si myslím, že to nemôže fungovať, lebo práve partner, ktorého oni považujú za spoľahlivého, nebude spoľahlivý a to je KDH,“ dopĺňa.
Konzervatívnejší volič, ktorý v minulosti volil KDH, no kroky hnutia pri novele ústavy ho sklamali a teraz sa mu viac pozdáva „konzervatívne krídlo“ v SaS, konkrétne Alojz Hlina, tvrdí, že iná možnosť ako spolupráca štyroch opozičných strán nie je.
Hoci kritizuje Richarda Sulíka aj Igora Matoviča, podľa neho sa strany musia dohodnúť vrátane Hnutia Slovensko. „Sulík s Matovičom mali dávno odísť z politiky,“ konštatuje.
Pýta sa, či Matovičovi nevedia „rozumní ľudia“ v hnutí povedať, aby odišiel. „Mali by mu povedať: Ty odíď, nechaj to nám, nebudeme sa tu vadiť kvôli jednému človeku,“ hovorí s tým, že Sulík už z politiky odišiel.
Napriek tomu vníma, že existuje početná skupina ľudí, ktorí politiku Igora Matoviča oceňujú, a tých netreba odstrkovať. V tomto robia podľa neho progresívci chybu, pri ktorej vlastne strácajú voličov. „No nezbavíme sa ho, ľudia mu fandia. Nevolil som ho, ale aj ja som mu fandil,“ dodá.
Ostatných konzervatívnejšie naladených voličov je jednoduchšie stretnúť na útlom zhromaždení pred Dómom sv. Martina, kde sa tiež spomína na Nežnú revolúciu. Sviečkami sa pripomína aj odkaz na udalosť z marca 1988, keď sa občania na Sviečkovej manifestácii dožadovali náboženských a občianskych práv a slobôd.

Spomienka na Nežnú revolúciu na bratislavskom Rudnayovom námestí. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Aj volič KDH, ktorý iba s jednou prestávkou vždy volil kresťanských demokratov, tvrdí, že Matovičovo hnutie by malo byť súčasťou opozičnej spolupráce. „Zapasoval by tam,“ hovorí s tým, že by nemal ničomu šéfovať v prípadnej vláde.
Hodnotí, že Matovič sa čiastočne sám vylučuje zo spolupráce, napríklad aj vyjadreniami a dianím po novele ústavy, keď z hnutia vylúčil poslanca Rastislava Krátkeho, a preto odišiel z poslaneckého klubu aj Richard Vašečka z Kresťanskej únie.
Odporúča stranám, aby „zablokovali paralyzujúce témy“.
Predvolebné spojenectvo štyroch strán chce KDH komunikovať pred voličmi ako zárodok spolupráce, ktorý nie je podpísaný žiadnou zmluvou. Zdôrazňovať chcú, že stále fungujú na konzervatívnom fóre, pričom nemajú záujem o „vládnutie s mafiou“.
Nájde sa však aj volič KDH, ktorý nie je spokojný s opozičnou spoluprácou. Nedáva mu to zmysel, keďže tvrdí, že politické strany majú presadzovať svoj program a v takomto zložení sa im to nepodarí.
„Ak každý chce dosiahnuť svoje záujmy, čo je vlastne podstatou politiky, tak v tomto prípade sú ich záujmy diametrálne odlišné,“ tvrdí s tým, že PS označuje za extrém a sektu. „Je to nelogické a neracionálne spájanie. Zatiaľ to vyzerá tak, že kvázi partneri sú schopní otĺcť sa o múr navzájom.“
Navyše si myslí, že takéto spojenie by nedopadlo dobre pre žiadnu zo strán súčasnej opozície. „Každá jedna liberálno-konzervatívna vláda mala vážny problém. Konzervatívci tam buď niečo neustriehli a ‚sa to posunulo‘, alebo to proste zle dopadlo,“ vysvetľuje.
„Pri poslednej vláde, kde to vyzeralo, že liberáli netvoria veľkú časť, sa to napriek tomu nezvládlo. Výsledkom bolo, že sme mali najdlhšie zatvorené kostoly v rámci Európy, a to stačila jedna strana vo vláde,“ hodnotí s odkazom na SaS. Dodáva, že to ešte nebola „najextrémnejšia liberálna strana“.
Väčší zmysel by mu dávalo, ak by sa zjednotili konzervatívne, kresťanské a národné sily. „Pri stranách KDH a KÚ je problém sebavedomie. Oni si nevyberajú, s kým chcú vládnuť, no musíme si vyberať podľa záujmu,“ dopĺňa.