V kampani sa spojili opozícia, lekári a cirkev | Slovinsko v referende odmietlo asistovanú samovraždu. Blízke voľby môžu vyhrať konzervatívci

V nedeľu 23. novembra sa v Slovinsku uskutočnilo referendum o jednej z najpálčivejších kultúrno-etických otázok súčasnosti, a to o legalizácii asistovanej samovraždy. Táto téma bola v centre pozornosti posledné dva roky, pričom vyvolávala v slovinskej spoločnosti veľké vášne.

V nedeľnom referende sa občania Slovinska jednoznačne postavili proti legalizácii asistovanej samovraždy, a to pomerom hlasov 53 k 46 percentám s účasťou približne 41 percent.

Slovinsko sa tak radí k zopár pozitívnym príkladom z posledných rokov, ktoré ukazujú, že pri efektívnej mobilizácii dokáže prevážiť ľudská dôstojnosť.

Efektívna kampaň, ktorá spojila rôzne združenia

Nedeľné referendum o legalizácii asistovanej samovraždy a jeho výsledok prichádzajú po dvoch rokoch vývoja, ktorý išiel presne opačným smerom.

V roku 2024 sa totiž uskutočnilo prvé konzultatívne referendum, v ktorom sa 55 percent občanov vyjadrilo v prospech uzákonenia asistovanej samovraždy. Toto referendum sa konalo 9. júna, teda v deň eurovolieb, a bolo iniciované súčasnou vládnou koalíciou na čele s liberálom Robertom Golobom.

Na základe toho následne vláda začala pripravovať návrh zákona. Jeho podoba sa niekoľkokrát zmenila, nakoniec mal umožniť duševne spôsobilým nevyliečiteľne chorým dospelým osobám získať lekársku pomoc na spáchanie samovraždy za predpokladu, že ich utrpenie bolo neznesiteľné a vyčerpali všetky možnosti liečby. Táto finálna verzia bola prijatá v júli 2025 a mala vstúpiť do platnosti v roku 2026.

Už pri jeho prijatí však existovali veľké pochybnosti. Štátna rada Slovinska, čo je de facto 40-členná horná komora slovinského parlamentu, návrh vetovala. Členovia rady vo svojom stanovisku zdôraznili, že návrh zákona nie je dostatočne citlivý a ochraňujúci voči zraniteľným, ponúka smrť namiesto paliatívnej starostlivosti a jeho dôsledkom môže byť to, že mnoho ľudí ukončí svoj život predčasne.

Dolná komora parlamentu, v ktorej má väčšinu ľavica a liberáli, následne síce toto veto prelomila, ale pochybnosti o zákone sa iba posilnili. O niekoľko týždňov po uzákonení asistovanej samovraždy vyzbierali jej odporcovia 46-tisíc podpisov, ktoré im umožnili zvolať nové referendum o tejto otázke, tentoraz záväzné.

Na čelo kampane sa postavil Aleš Primc a jeho združenie Glas za otroke in družine (Hlas pre deti a rodinu), ktoré je veľmi podobné slovenskej Aliancii za rodinu. Postupne sa k nim pripojili ďalšie organizácie.

V priebehu kampane sa proti zákonu zmobilizovali lekárske združenia. Komisia Slovinskej republiky pre lekársku etiku, Lekárska komora Slovinska (oficiálna komora lekárov), Slovinská lekárska asociácia, ale aj lekárske fakulty či združenia paliatívnej starostlivosti.

Ich spoločné vyhlásenie sa začína slovami: „Ak chceme pomôcť, potrebujeme zákon o paliatívnej starostlivosti, nie zákon o asistovanom dobrovoľnom ukončení života.“ Komisia pre lekársku etiku dokonca hovorí, že návrh je v rozpore so základným princípom lekárskej etiky, ktorý zaväzuje lekárov chrániť zdravie a zmierňovať utrpenie.

Pripojila sa aj Katolícka cirkev, ku ktorej sa hlási vyše 50 percent Slovincov. Biskupi napísali niekoľko pastierskych listov a katolícky denník Družina detailne pokrýval túto tému.

Proti zákonu sa postavili dve kľúčové strany: Slovinská demokratická strana, ktorá je v prieskumoch na prvom mieste, a Nové Slovinsko – kresťanskí demokrati, ktorí sú v prieskumoch na štvrtom mieste.

Do kampane sa zapojili aj známe osobnosti, a to na obidvoch stranách. Kým zástancovia zákona mali podporu primátora Ľubľany Zorana Jankovića a svetoznámeho slovinského ľavicového filozofa Slavoja Žižeka, odporcovia asistovanej samovraždy mali podporu napríklad hercov Pavleho Ravnohriba a Jerneja Kuntnera.

Ešte pred samotným hlasovaním to vyzeralo na opätovné víťazstvo zástancov asistovanej samovraždy. V prieskumoch sa totiž približne 54 percent občanov vyjadrilo, že sú v prospech zákona. Nakoniec však referendum vyhrala opačná strana, k čomu výrazne prispela práve mobilizácia.

Parlament teraz nemôže prijať zákon o asistovanej samovražde minimálne ďalších 12 mesiacov. V súčasnom zložení tak o ňom už nebude hlasovať.

Referendum proti zvýšeniu dôchodkov vybraným umelcom

Už o štyri mesiace sa totiž v Slovinsku uskutočnia parlamentné voľby, a tak kampaň v referende predstavovala ich predvoj. Pre stranu súčasného liberálneho premiéra Roberta Goloba, ktorý sa naplno postavil za uzákonenie asistovanej samovraždy, znamená táto prehra ťažkú ranu. Nie je však prvou.

Už začiatkom tohto roka totiž súčasná koalícia zložená z liberálov, zo sociálnych demokratov a z radikálnej ľavice prehrala referendum o zvýšení dôchodkov pre vybraných umelcov, ktorí dostanú štátne vyznamenanie.

Hlavný opozičný subjekt Slovinská demokratická strana kritizoval návrh vlády udeliť takéto zvýšenie dôchodkov, keďže bolo selektívne a mnohí z umelcov tvorili doslova obscénne umenie.

Opozícia dokázala mobilizovať. Na referende sa zúčastnilo iba niečo viac ako potrebných 20 percent občanov, pričom však 92 percent z nich hlasovalo proti zvýšeniu dôchodkov a návrh vlády zablokovali.

Slovinská demokratická strana v prieskumoch jasne vedie a už v marci tak môže nahradiť súčasnú vládu.

Cítia nátlak, aby spáchali samovražduKam až kanadskú spoločnosť doviedla legalizácia eutanázie

Michal Lukáč

Prvé malé konzervatívne víťazstvá

Porazenie návrhu na uzákonenie asistovanej samovraždy v Slovinsku je určite veľkým povzbudením pre kresťanov a konzervatívcov v Európe. Kým od deväťdesiatych rokov 20. storočia takmer všade v kultúrno-etických témach – či už išlo o potraty, homosexuálne manželstvá, alebo teraz eutanáziu, či asistovanú samovraždu – ustupovali, v posledných rokoch vidieť prvé náznaky úspechu. Tieto zatiaľ drobné víťazstvá sú výsledkom efektívnych kampaní, ktoré môžu byť inšpiráciou do budúcnosti.

Okrem nedávneho schválenia ústavných zmien na Slovensku ide napríklad o efektívnu kampaň, ktorá zabránila liberalizácii potratov na Malte, či dočasné zablokovanie asistovanej samovraždy ústavným súdom v Portugalsku. Iba tento týždeň Albert II., monacké knieža, odmietol podpísať zákon o legalizácii potratov, čím zablokoval jeho aplikáciu, a v Monaku tak potraty zostávajú ilegálne vo väčšine prípadov.

V nasledujúcich mesiacoch bude pokračovať zápas v otázke eutanázie a asistovanej samovraždy vo veľkých západoeurópskych krajinách. Vo Veľkej Británii sa návrh zákona o asistovanej samovražde nachádza v Snemovni lordov, odkiaľ pôjde späť do dolnej komory parlamentu, a vo Francúzsku sa návrh podobného zákona zasekol pre neustále pády vlád.

V oboch krajinách stále pokračujú snahy pro-life aktivistov o zvrátenie týchto zákonov. Vo Francúzsku to bude už v januári jedna z kľúčových priorít nadchádzajúceho pochodu za život v Paríži.