Cítia nátlak, aby spáchali samovraždu Kam až kanadskú spoločnosť doviedla legalizácia eutanázie

Na začiatku tohto mesiaca médiá obletela správa o kanadskej veteránke a bývalej paraolympioničke Christine Gauthierovej. Pred zákonodarcami vypovedala o tom, že jej agentúra VA, ktorá sa stará o vojnových veteránov, ponúkla možnosť asistovanej samovraždy. Podľa Fox News sa tak udialo po jej žiadosti, aby bol v jej dome nainštalovaný výťah pre invalidné vozíky.

„Madam, ak ste taká zúfalá, môžeme vám ponúknuť MAID, lekársku pomoc pri zomieraní,“ napísal 52-ročnej žene zamestnanec VA. Meno zamestnanca zostáva neznáme, ale podľa médií podobnú ponuku dal minimálne trom ďalším ľuďom.

Na tento incident už zareagoval aj kanadský premiér Justin Trudeau, ktorý ho vo vyhlásení odsúdil. Štát podľa neho zmení pravidlá agentúry tak, aby sa uistil, že sa bude v prvom rade o vojnových veteránov starať, nie im ponúkať samovraždy.

Prípad Christiny Gauthierovej však nie je izolovaným incidentom a Kanada sa už v tejto oblasti dlhšie pohybuje po niečom, čo by sa dalo označiť za šikmú plochu.

Čoraz viac ľudí

Krajina javorového listu asistovanú samovraždu po prvýkrát legalizovala v roku 2016. Zmena legislatívy prišla po rozhodnutí Najvyššieho súdu z roku 2015 o tom, že zákaz asistovanej samovraždy „zasahuje do slobody tým, že obmedzuje možnosť osôb robiť rozhodnutia v otázke ich telesnej integrity a zdravotnej starostlivosti“.

Kanada následne legalizovala asistovanú samovraždu pre nevyliečiteľne chorých svojprávnych dospelých. Minulý rok sa však pravidlá uvoľnili, v dôsledku čoho môže v súčasnej Kanade vďaka lekárovi o život prísť aj človek s dlhodobým postihnutím alebo vážnymi bolesťami.

Zmena sa odrazila na počte asistovaných samovrážd. Minulý rok si takýmto spôsobom život vzalo 10-tisíc ľudí, čo sú tri percentá všetkých kanadských úmrtí a zároveň tretina všetkých asistovaných samovrážd od ich legalizácie v roku 2016.

Krajina javorového listu má navyše smelé plány s ďalším rozširovaním definície osoby, ktorá môže spáchať asistovanú samovraždu. Kanadská spoločnosť pediatrov vo svojom vyhlásení prikývla na to, aby takto o život mohli prísť aj „vyspelí neplnoletí“.

Od roku 2023 chcela Kanada definíciu rozšíriť tak, aby zahŕňala aj ľudí trpiacich duševnou poruchou, aj keď v polovici decembra minister spravodlivosti David Lametti priznal, že krajina potrebuje na prípravu takejto zmeny viac času. Je však stále jasné, že štát chce svoj plán dokonať.

Nechať žiť je vraj sebecké

To dvíha obočie skeptikom, ktorí sa obávajú, že s rozšírením potenciálnych obetí asistovanej samovraždy priamo úmerne narastie aj počet terčov manipulácie a nátlaku.

Maria Cheng z agentúry AP ešte v auguste napísala text, v ktorom dokumentovala príbeh Rogera Foleyho, Kanaďana s degeneratívnou poruchou mozgu. Ten tvrdí, že ho zdravotníci tlačili do rozhodnutia zobrať si život, aj keď on sám túto možnosť pred nimi nikdy nespomenul.

Foley bol z rozhovorov s lekármi taký vydesený, že si ich začal tajne nahrávať. V jednej zo zverejnených nahrávok tak počuť nemocničného riaditeľa pre etiku, ako pacientovi dohovára, že „ak ostane v nemocnici, bude to stáť 1 500 dolárov denne“.

Foley mu na to odpovedal, že to znie ako nátlaková technika, na čo mu riaditeľ pre etiku odpovedal: „Roger, toto nie je moja parketa. Mojou úlohou bolo porozprávať sa s vami, aby som zistil, či máte záujem o asistované umieranie.“

Nemocnica, v ktorej sa incident odohral, tvrdí, že nemá zavedené žiadne pravidlá regulujúce, či môžu zamestnanci nemocnice túto tému pred pacientom otvoriť.

Cheng v texte pokryla aj ďalšie príbehy, ktoré sa týkajú nátlaku na pacienta. Šokujúcim je napríklad prípad Candice Lewisovej, 25-ročnej ženy trpiacej detskou obrnou a rázštepom chrbtice. Keď ju raz doviezli na pohotovosť, lekár jej matke povedal, že ak nenechá svoju dcéru podstúpiť eutanáziu, bude to sebecké.

Kultúru samovrážd kritizoval aj pápež

Tim Staiton, riaditeľ Kanadského inštitútu pre inklúziu a občianstvo na University of British Columbia, opísal súčasnú kanadskú legislatívu ako „najväčšiu existenčnú hrozbu pre ľudí so zdravotným postihnutím od nacistického programu v Nemecku v 30. rokoch“.

Počas svojej ostatnej návštevy Kanady takúto kultúru kritizovala aj hlava Katolíckej cirkvi, pápež František.

Podľa Františka sa „potrebujeme naučiť, ako počúvať bolesť“ chudobných a najviac marginalizovaných. Pápež zároveň vyjadril svoju ľútosť nad tým, že sa pacientom namiesto náklonnosti ponúka smrť.

Čítajte tiež

Orwellovský režim Kanady Lekárske kolégium navrhlo kamuflovať údaje o vykonaných eutanáziách

Amanda Achtman

V Kanade rastie počet úmrtí na eutanáziu každoročne o tretinu.