Kanadské zákony o lekárskej pomoci pri umieraní (Medical Assistance in Dying, MAiD) umožňujú pacientom požiadať o bezbolestnú smrť, ak lekár posudzovateľ súhlasí, že ich terminálny stav spĺňa určité požiadavky.
Pacienti často čakajú celé týždne, no môže sa to uskutočniť aj v deň podania žiadosti, ak to poskytovateľ MAiD vyhodnotí ako lekársky naliehavé.
Správa Ontárijského výboru pre preskúmavanie úmrtí v rámci MAiD, zverejnená Úradom hlavného koronera, však vyvolala obavy, že dochádza k oslabovaniu bezpečnostných opatrení, čo vedie k pochybným úmrtiam.
Jedným z preskúmavaných prípadov bol príbeh osemdesiatročnej ženy, v správe označovanej ako „pani B.“, ktorá mala komplikácie po operácii bajpasu koronárnej artérie. Jej stav sa výrazne zhoršil, rozhodla sa pre paliatívnu starostlivosť a bola prepustená z nemocnice domov s paliatívnou podporou do starostlivosti svojho manžela.
Jej stav sa však ďalej zhoršoval a jej starší manžel mal problém zabezpečiť všetku potrebnú starostlivosť, aj keď mu pomáhali sestry z paliatívnej starostlivosti.
„Pani B. údajne vyjadrila svojej rodine želanie podstúpiť MAiD. V reakcii na to jej manžel v ten istý deň v jej mene kontaktoval službu MAiD,“ uvádza sa v správe.
Pani B. však posudzovateľovi oznámila, že „chce svoju žiadosť stiahnuť z dôvodu osobných a náboženských hodnôt a presvedčení“ a namiesto toho chce byť hospitalizovaná v hospici. Nasledujúce ráno ju manžel odviezol do nemocnice, kde lekári zistili, že jej stav je stabilný, avšak jej manžel „trpí syndrómom vyhorenia opatrovateľa“.
Lekár paliatívnej starostlivosti požiadal o hospitalizáciu pani B. v hospici z dôvodu vyhorenia jej manžela, no žiadosť bola zamietnutá. Manžel preto ešte v ten istý deň požiadal o urgentné druhé posúdenie MAiD a prípad bol postúpený inému posudzovateľovi.
Ten uznal pacientku za spôsobilú na eutanáziu, avšak pôvodný posudzovateľ, ktorý bol podľa protokolu kontaktovaný, vzniesol námietku.
„Tento lekár MAiD vyjadril obavy týkajúce sa ,naliehavosti‘ a presvedčenie o potrebe komplexnejšieho posúdenia vzhľadom na zdanlivo drastickú zmenu názoru pacientky a možnosť nátlaku alebo nevhodného ovplyvňovania (t. j. v dôsledku syndrómu vyhorenia opatrovateľa),“ vysvetľuje správa.
Jeho žiadosť o stretnutie s pani B. nasledujúci deň bola poskytovateľom MAiD zamietnutá s odôvodnením, že „klinické okolnosti si vyžadovali urgentný zásah“. Namiesto toho bol prizvaný tretí posudzovateľ, ktorý súhlasil s druhým posudzovateľom.
Tým boli získané dva požadované súhlasy – a pani B. bola toho večera „eutanazovaná“.

Členovia Ontárijského výboru pre preskúmanie úmrtí vyjadrili v správe obavy z toho, ako bol prípad pani B. riešený. Mnohí z nich sa domnievali, že „krátka časová lehota neumožnila preskúmať všetky aspekty sociálnych a životných okolností pani B. a jej potrieb v oblasti starostlivosti“.
Patrili medzi ne „dosahy odmietnutia hospicovej starostlivosti, ďalšie možnosti starostlivosti, záťaž opatrovateľa, konzistentnosť žiadosti o MAiD a rozdiely v názoroch lekárov poskytujúcich MAiD“.
Mnohí členovia vyjadrili „obavy z možného vonkajšieho nátlaku vyplývajúceho z vyhorenia opatrovateľa a nedostupnosti paliatívnej starostlivosti v nemocničnom alebo hospicovom prostredí“, uvádza sa v správe.
Posúdenie MAiD prebehlo za prítomnosti jej manžela, čo vyvolalo ďalšie obavy, či sa necítila pod tlakom, aby s týmto krokom súhlasila. Členovia výboru boli takisto znepokojení tým, že hlavnou osobou presadzujúcou MAiD bol manžel pani B. a že existovalo len málo dôkazov, že o toto riešenie skutočne požiadala ona sama.
Dr. Ramona Coelhová, rodinná lekárka a členka výboru, napísala recenziu správy, ktorá bola k prípadu pani B. veľmi kritická.
„Dôraz mal byť kladený na zabezpečenie primeranej paliatívnej starostlivosti a podpory pre pani B. a jej manžela,“ napísala pre konzervatívny think-tank Macdonald-Laurier Institute.
„Vzhľadom na závažnosť situácie mali byť urgentne znovu zapojené tímy hospicovej a paliatívnej starostlivosti. Okrem toho poskytovateľ MAiD urýchlil proces napriek obavám prvého posudzovateľa a pani B. bez toho, aby plne zohľadnil dosah vyčerpania jej manžela,“ uviedla ďalej.
Coelhová je nekompromisne kritická voči MAiD a asistovanej smrti vo všeobecnosti a minulý rok ostro kritizovala pripravovaný hollywoodsky film In Love založený na memoároch Amy Bloomovej z roku 2022 In Love: A Memoir of Love and Loss.
Príbeh sleduje muža s ranou formou Alzheimerovej choroby, ktorý cestuje do Švajčiarska za asistovanou samovraždou. George Clooney v ňom stvárni Briana Amecheho, architekta, u ktorého bola v jeho šesťdesiatych rokoch diagnostikovaná skorá forma Alzheimerovej choroby.
Dr. Coelhová označila film za „nebezpečný“ a „nezodpovedný“ a tvrdila, že hrozí, že povzbudí zraniteľných ľudí k ukončeniu života. „Premeniť asistovanú samovraždu na hollywoodsky milostný príbeh je nebezpečné,“ povedala Coelhová v októbri denníku Daily Mail. „Romantizuje smrť pre ľudí, ktorí sú zraniteľní a vystrašení.“
„Ak George Clooney vykresľuje smrť ako niečo krásne, sexi a ušľachtilé, aký odkaz to vysiela ľuďom, ktorí sú chorí, starší alebo zdravotne postihnutí?“ pýta sa.
„Keď je smrť prezentovaná ako odpoveď na utrpenie, podporuje to šírenie samovrážd – čo je presný opak toho, čo učíme v rámci prevencie samovrážd,“ dodala.

Kanada legalizovala asistovanú smrť v roku 2016, spočiatku iba pre nevyliečiteľne chorých dospelých, ktorých smrť bola rozumne predvídateľná.
Odvtedy sa však zákon rozšíril aj na osoby s chronickým ochorením, so zdravotným postihnutím a čoskoro – po parlamentnom preskúmaní – aj na osoby s určitými duševnými poruchami. Prípady demencie zostávajú kontroverzné pre otázky týkajúce sa spôsobilosti pacienta udeliť informovaný súhlas.
Pôvodný text: Kanadská žena obětí euthanasie proti své vůli? Uverejnené v spolupráci s Konzervatívnymi novinami.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.