Lajčákova kauza Pochybné kontakty a príklad jednej americkej dezorientácie

Robert Fico avizoval, že do stredy rozhodne o osude svojho poradcu pre národnú bezpečnosť Miroslava Lajčáka pre jeho komunikáciu s americkým lobistom a sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom. Vraj si ešte preveruje fakty, a ak sa potvrdí Lajčákovo zlyhanie, tak ho odvolá.

Táto kauza má viacero rozmerov. Okrem toho, že Lajčák mal dať od človeka s takou pochybnou reputáciou, ako má Epstein, ruky preč, stojí za pozornosť aj niečo ďalšie.

Keďže Lajčák si s Epsteinom písali v čase, keď to na Slovensku po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vrelo a Robertovi Ficovi sa moc rozpadala pod rukami, bolo len otázkou času, kedy okolo toho niekto pozliepa nejakú bizarnú konšpiračnú teóriu.

Stalo sa a ani autori tejto konšpirácie nie sú žiadnym prekvapením.

Ľuboš Blaha našiel v Epsteinovej mailovej komunikácii týkajúcej sa Slovenska dôkazy, že Američania majú prsty v páde vlády Roberta Fica v roku 2018. 

Pridal sa aj Andrej Danko, ktorý namieril priamo na Lajčáka a jeho korešpondenciu s Epsteinom dal takisto do súvislosti s pádom Ficovej vlády. „Kto mal aký plán v Amerike? Kto ako využil udalosť a do mesiaca po vražde Kuciaka vedel, že je tu nejaký plán, že Fico padne?“ pýtal sa šéf SNS tajuplne na tlačovej konferencií.

Táto teória stojí na vete z Epsteinovho mailu politickému stratégovi Stevovi Bannonovi (istý čas mal blízko k Donaldovi Trumpovi), ktorá hovorí, že „tento týždeň padne slovenská vláda, tak ako je plánované“. Problémom je, že inkriminovaný mail poslal Epstein až deň po tom, ako Fico svoju demisiu verejne ohlásil.

Lajčák priznal komunikáciu s EpsteinomMoje svedomie je čisté, reaguje exminister. Epstein ho označoval za priateľa

Marek Holka

To, čo Epstein v súvislosti so Slovenskom vo svojich mailoch píše, je však najmä ukážkou pomerne veľkej dezorientácie, ktorú títo „hráči“ mali v našich politických reáliách. Stačí, keď si prečítame, ako bol Lajčák v týchto kruhoch nerealisticky vnímaný.

Úsmevná je najmä pasáž, kde jeden z tých, s ktorými Epstein začiatkom roka 2019 riešil aj slovenskú politiku, píše, že „z Mira treba urobiť nacionalistického lídra presadzujúceho suverenitu“. „Má taký výraz,“ reagoval Epstein.

Alebo keď Epstein dával Lajčáka ako lídra možného „európskeho projektu“ do pozornosti Stevovi Bannonovi, ktorý sa v tom čase pokúšal dať dokopy akúsi globálnu nacionalistickú internacionálu.

V tom období sa však na Slovensku okolo Miroslava Lajčáka vytváral úplne iný kult.

Špeciálne liberálne salóny vykresľovali ministra zahraničných vecí ako najosvietenejšieho vládneho politika, svetového diplomata a nenahraditeľného ministra, bez ktorého by sa bola slovenská zahraničná politika prepadla do čiernej diery.

Dôvodom týchto adorácií boli Lajčákove postoje pri takzvanom migračnom pakte OSN. Minister sa na jeho vzniku podieľal ešte počas toho, ako bol predsedom Valného zhromaždenia OSN. Neskôr vehementne presadzoval, aby Slovensko tento dokument ratifikovalo.

Narazil však na odpor nielen opozície (SaS, Sme rodina), ale najmä svojich koaličných partnerov SNS a Smeru. Voči paktu zaznievali výhrady, že oslabuje suverenitu krajiny v migračnej politike.

Miroslav Lajčák však chcel migračný pakt pretlačiť tak veľmi, že preto podal demisiu, ktorú však vtedajší prezident Andrej Kiska neprijal.

Vo verejnej debate o migračnom pakte sa Lajčáka proti Dankovi, Ficovi a Sulíkovi zastala napríklad šéfka Ligy za ľudské práva a dnes poslankyňa za PS Zuzana Števulová či vtedajší šéf Globsecu Rastislav Káčer.

Na svojej strane mal minister aj celý liberálny mediálny komentariát. 

Aj samotný Lajčák vtedy na obhajobu paktu používal rétoriku, ktorou by sa dnes bez problémov kvalifikoval za hlavného rečníka mítingu organizovaného združením Mier Ukrajine.

Na adresu USA, Česka, Rakúska či Maďarska, ktoré tiež odmietali migračný pakt, sa napríklad vtedajší slovenský minister zahraničných vecí vyjadril takto: „Som veľmi sklamaný z toho, že moja krajina sa pripojila k tomuto klubu. Nie som hrdý na to, že je Slovensko v tejto skupine krajín, pretože je to skupina, ktorá stojí na zlej strane dejín.“

Tohto Miroslava Lajčáka však Jeffrey Epstein a niektorí ďalší členovia jeho siete považovali za potenciálneho suverenistického lídra takmer európskeho formátu. Skrátka, politický úsudok ako lusk, hodný majstrov prevratov a palácových pučov.

Ak bolo zverejnenie celej Epsteinovej komunikácie okrem demaskovania pochybných kontaktov Miroslava Lajčáka na niečo dobré, tak najmä ako ilustrácia toho, na akom chabom základe stoja všetky tie teórie o Američanoch, ktorí nám tu chceli zvrhnúť vlády.