Ako sa lovia medvede Padli rekordné počty, ale strety ani škody neklesajú. V údajoch je „dátové peklo“

Pred pár dňami vedenia Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP) a ministerstva životného prostredia informovali o aktuálnych číslach odlovu medveďov za tento rok.

K šiestemu novembru predstavoval celkový úbytok z populácie medveďa hnedého na Slovensku 239 jedincov. Tento úbytok možno rozdeliť do troch kategórií.

Zásahové tímy eliminovali 95 medveďov, poľovníci na základe výnimky udelenej ministerstvom životného prostredia eliminovali 106 medveďov. Vďaka legálnemu odlovu klesol stav medveďov o 201 kusov.

Roman Fajth, riaditeľ ŠOP, uviedol, že takmer 30 medveďov uhynulo v dôsledku dopravných nehôd či druhovej predácie, niekoľko ich usmrtili pytliaci a tri mladé medvede sa podarilo odchytiť a umiestniť do zoologických záhrad.

„Deväťdesiatdeväť percent jedincov sa odlovilo v blízkosti miest a obcí. Boli to jedince, ktoré boli viackrát vytláčané z intravilánu a prichádzali opakovane do obcí,“ tvrdí Roman Fajth.

Podľa uznesenia vlády sa na zásahoch podieľali aj príslušníci ozbrojených síl, predovšetkým pri monitoringu a sledovaní jedincov v teréne pomocou špecializovanej techniky.

Zásahové tímy k šiestemu novembru, teda ku dňu tlačovej besedy ŠOP, prijali viac ako 2400 hlásení o výskyte medveďa hnedého, čo je zhruba o 400 viac ako vlani.

Zdravotný stav medveďov na Slovensku sa podľa Romana Fajtha zhoršuje. „Sú viac napádané parazitmi a je to asi spôsobené aj tým, že majú nedostatok potravy. Aj medvede, ktoré sú pri intravilánoch odstraňované z populácie, sú vytláčané z vyšších polôh mohutnejšími samcami a hľadajú potravu.“ I to môže spôsobovať nervozitu, ktorá vedie k agresívnemu správaniu medveďov a k útokom na človeka.

Kvóta eliminácie jedincov medveďa hnedého bola v tomto roku ŠOP a ministerstvom životného prostredia stanovená na 350 kusov.

Dátové peklo

Tieto údaje prezentovalo vedenie ŠOP a ministerstva životného prostredia. Na stránkach štátnych ochranárov ich však nenájdete.

Na to, aby sme mohli viesť racionálnu debatu o tejto téme, však potrebujeme spoľahlivé a dostupné informácie.

Ochranu a manažment chránených druhov, veľkých šeliem zvlášť, má na starosti Štátna ochrana prírody SR (ŠOP). Na manažment medveďa má zriadenú aj špecializovanú jednotku – zásahový tím pre medveďa hnedého.

ŠOP by preto mala dávať verejnosti k dispozícii údaje, ktoré sa týkajú takej citlivej témy, ako sú medvede, ich ochrana, ale aj riziko, ktoré predstavujú pre ľudí aj ich majetok.

Nielen z dôvodu, že ide o inštitúciu, ktorá je financovaná z verejných peňazí, ale aj preto, aby debata o tejto problematike mala racionálny podklad založený na údajoch, nie na dojmoch.

ŠOP sme preto poslali žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, aby sme sa dostali k aktuálnym údajom a vďaka tomu videli aj dlhodobejšie trendy.

Infožiadosť sme posielali ešte v septembri, údaje sú preto za tento rok k prvému septembru.

Podľa oficiálnych záznamov ŠOP bolo k tomuto dátumu spolu usmrtených 155 jedincov. Už tento priebežný údaj znamená najvyššie číslo od roku 2010, viac ako za celý minulý rok.

Ak sa na údaje pozrieme špecificky – podľa „spôsobu“ usmrtenia –, vidíme niekoľko zaujímavých trendov.

Nasledujúci graf si však vyžaduje ešte jednu poznámku. Zásahový tím bol zriadený až v roku 2014. Nula v kolónke eliminácií zásahovým tímom do toho roku teda neznamená nečinnosť tejto jednotky, ale prostý fakt, že v tom čase ešte neexistovala.

Kým na začiatku vyjadreného obdobia tvoril väčšinu eliminovaných jedincov odlov poľovníkmi na základe výnimky udelenej ministerstvom životného prostredia a zopár kusov v kategórii „inak usmrtené“ (to znamená dopravné kolízie, pytliactvo, v sebaobrane, po vnútrodruhových súbojoch, infanticídu a sanitárny odstrel), postupne badáme pokles „výnimkových“ odstrelov až k nulovému stavu medzi rokmi 2019 a 2024.

Podobne nízke čísla vidíme aj v kategórii odlovu na základe dohody o spolupráci medzi ŠOP a poľovnými združeniami.

Zaujímavý je aj nízky počet odlovených medveďov zásahovým tímom, čo v minulom desaťročí vyvolávalo vo verejnosti nesympatie voči tejto jednotke. Jej problémy sme v minulosti opísali v samostatnom texte.

Nehaňte Zásahový tím pre medveďa hnedéhoVäčšinu tvoria poľovníci, ministerstvo vykopáva otvorené dvere

Erik Potocký

Pri porovnaní celkového úbytku (ktorý bol medziročne veľmi podobný) a veľmi nízkych čísel legálneho odlovu zároveň vidíme nárast v kategórii „inak usmrtené“.

To môže evokovať nárast pytliactva, ale aj fakt, že ľudia v oblastiach s problémovými medveďmi takpovediac zobrali spravodlivosť do vlastných rúk. Ale viac jedincov sa stávalo aj obeťami dopravných kolízií, či už s autami, alebo vlakmi. A to zase naznačuje, že medvede sa vo zvýšenej miere vyskytujú v blízkosti ľudských sídel a ich infraštruktúry.

Za mierne výnimočný môžeme označiť rok 2020, ktorý bol poznačený pandémiou covidu-19 a obmedzeniami, ktoré sa týkali aj pobytu vo voľnej prírode.

Rok 2020 zároveň priniesol nástup Jána Budaja na post ministra životného prostredia. Na ministerstvo s ním prišli aj ľudia, ktorí presadzovali čo najprísnejšiu ochranu medveďov a snažili sa legálnu elimináciu šeliem stlačiť na minimum.

Nasledujúce tri grafy ukazujú vývoj v zaznamenaných stretoch a útokoch, vo výške spôsobených škôd, ako aj v zaznamenaných hláseniach.

K nim je potrebné opäť uviesť informačnú poznámku.

Rovnako ako v prípade dvoch vyššie uvedených grafov platí, že údaje poskytnuté ŠOP na základe infožiadosti sú k 1. septembru 2025 (nereflektujú teda údaje nedávno prezentované riaditeľom ŠOP Romanom Fajthom).

Zároveň však v prípade výšky evidovanej škody a prijatých hlásení treba doplniť, že vykázaná nula pri škodách a hláseniach neznamená nulové škody a hlásenia, ale to, že dovtedy ŠOP, resp. zásahový tím tieto údaje neevidovali. 

Počet hlásení uvedených k prvému septembru tohto roka – 878 – navyše zahŕňa len kompetenčné územie ŠOP. Hlásenia prijaté zásahovými tímami národných parkov v tejto evidencii nie sú (aj preto ten výraznejší rozdiel oproti údaju, ktorý o počte hlásení prezentoval Roman Fajth).

V prípade stretov a útokov vidíme od polovice minulého desaťročia kontinuálny rast. 

Tu treba dodať aj jednu politickú poznámku. Výraznejší nárast v roku 2023 bol niektorými interpretovaný ako predvolebná snaha zviditeľniť a „nafúknuť“ problém s medveďmi, ktoré sa až príliš približujú k ľudským obydliam.

Aj rok 2024 bol však z hľadiska počtu zaznamenaných stretov a útokov rekordný a za osem mesiacov roka 2025 sa už počet vyrovnal roku 2024.

Ako sme spomenuli v úvode, riadne a dostupné údaje sú dôležité preto, aby sme mohli viesť o probléme racionálnu debatu a na jej základe hľadať riešenia.

A napríklad aj preto, aby sme sa vyhli „nedorozumeniam“, keď niektorí salónni ochranári tvrdia, že premnožené medvede sú vlastne len fatamorgána. A tvrdia to aj ľuďom, ktorí sú najmä v čase medvedej hyperfágie (teda intenzívneho kŕmenia ako prípravy na hibernáciu) vystavení každodennému riziku stretu s medveďmi a na úrodu ovocia či medu môžu zabudnúť.

Na druhej strane sa musíme vyhnúť aj tomu, aby niektorí príliš agilní jednotlivci s poľovníckou záľubou situáciu preháňali a v skutočnosti neriešili problematiku synantropných medveďov, ale vlastnú potrebu trofejového lovu medveďov, ktoré sa k ľuďom úmyselne nikdy nepriblížili.

Odpovede, ktoré sme získali od ŠOP, si preto vyžadujú aj interpretáciu.

Odpovede, ktoré sme získali od ŠOP na základe slobodného prístupu k informáciám si vyžadujú aj interpretáciu.

Tú sme nechali na ľudí, ktorí sa problematike medveďov roky venujú a preferujú racionálny prístup. Vzhľadom na citlivosť témy však požiadali o anonymitu.

Interpretácia sa týka nielen toho, čo sa v odpovediach nachádza, ale aj toho, čo v nich absentuje, pretože niekedy práve chýbajúca informácia dokresľuje reálny prístup, ktorý charakterizuje tú či onú garnitúru.

Napríklad to, že ŠOP nedisponuje dokumentáciou „Oznámenie o eliminácii problémového jedinca medveďa hnedého“, resp. „Protokol o identifikácii synatropného jedinca medveďa hnedého“ za roky 2019 a 2020.

V tom čase viedol zásahový tím Marián Hletko, známy ako tvrdý odporca odlovu aj problémových jedincov (za toto obdobie boli podľa odpovedí ŠOP dohromady elimované štyri jedince).

Marián Hletko a aj iní ľudia z ochranárskych mimovládok dnes pritom kritizujú nedostatočnú dokumentáciu pri odstraňovaní problémových a synantropných jedincov.

Navyše ako ukazujú aj grafy vytvorené na základe odpovedí ŠOP, od vzniku zásahového tímu v roku 2014 až do roku 2020 sa neviedla žiadna evidencia o hláseniach výskytu medveďov v blízkosti ľudských obydlí. Pritom to by malo byť základným informačným podkladom, aby sa dalo zodpovedne rozhodovať o tom, či sú v nejakej lokalite medvede premnožené alebo stratili plachosť a je potrebný priamy zásah. 

Nie je ani jasné, aké preventívne opatrenia sa v tomto období robili. Pre takúto situáciu sa na Slovensku už vžil pojem „dátové peklo“.

Čo spôsobili radikálni ochranáriMedveď opäť zabíjal. Prečo je plošný odstrel legitímnou témou

Erik Potocký

Plošný odstrel medveďovPočet 350 jedincov nemá odborný podklad, vymyslelo si ho vedenie ministerstva

Erik Potocký

Ak aj k odstráneniu nejakého medveďa došlo, nie je možné spätne overiť, či išlo o „správneho“ jedinca, a teda ani vyhodnotiť vplyv tohto odstránenia.

Ako hovorí náš zdroj, evidencie hlásení sú povinnou agendou zásahových tímov v zahraničí a sú dôležitým ukazovateľom viacerých faktorov, ako aj archívnym materiálom, z ktorého sa dajú jednotlivé ukazovatele vyhodnocovať aj po rokoch.

Inšpiráciou by nám mohlo byť Švédsko, ktoré robí každoročne regulačný odlov, ale zároveň eviduje všetky získané a dostupné informácie.

A to platí nielen pre predchádzajúce garnitúry, ktoré preferovali tvrdú ochranu, ale aj pre tú súčasnú, ktorá zas preferuje tvrdý odlov.

Iba odloviť stanovenú kvótu totiž nestačí, ak nevieme, o aké jedince išlo, v akom boli veku, akého pohlavia, v akom zdravotnom stave a z ktorého konkrétneho územia.

Po odlove jedinca by mal nasledovať monitoring dotknutého územia, aby sa zistilo, či eliminácia mala požadovaný výsledok, teda zlepšenie bezpečnostnej situácie.

Iba odloviť stanovenú kvótu totiž nestačí, ak nevieme o aké jedince išlo, v akom boli veku, akého pohlavia, v akom zdravotnom stave a z ktorého konkrétneho územia.

Údaje plynúce z odpovedí ŠOP tiež ukazujú, že napriek intenzívnejšiemu lovu sa počty hlásení neznižujú a výška spôsobených škôd ďalej rastie.

To podľa nášho zdroja vyvracia dogmu súčasného vedenia, že sa intenzívnejším odlovom zníži počet útokov aj spôsobená škoda.

„Netvrdíme, že rozumná regulácia nie je potrebná, ale nesmie sa to diať týmto hurá systémom, že sa cez ministerské výnimky povoľuje odlov v lokalitách, kde nie sú problémové medvede – a ani útoky, ani škody, ani strety. Teda odlov sa vykonáva plošne a nie adresne na najviac problémových územiach. Na to sme dlhodobo upozorňovali,“ hovorí náš zdroj.

Čiastočné „dátové peklo“ panuje aj v otázke početnosti populácie. Problematický je najmä výsledok poslednej štúdie zverejnenej v roku 2023. Ukazuje totiž, že medzi rokmi 2014 a 2022 sa početnosť medveďov na Slovensku znížila. V roku 2014 sa realizoval výskum profesora Pauleho z Technickej univerzity vo Zvolene a v roku 2022 výskum Karlovej univerzity v Prahe.

Prehľad oboch výskumov je dostupný na stránkach štátnych ochranárov.

Údaje, ktoré má ŠOP o úbytku (odlovom a inými spôsobmi), totiž ukazujú, že pri normálnej reprodukcii by k poklesu populácie prísť nemohlo. Údajný pokles nekoreluje ani s rastúcim množstvom pozorovaní, hlásení, spôsobených škôd a ani s počtami usmrtených medveďov pri dopravných kolíziách.