Izrael, Gaza a koniec vlády Hamasu Kto je víťazom na Blízkom východe?

Donaldom Trumpom a jeho emisármi vyrokovaná prvá fáza prímeria v Gaze zatiaľ ukončila dvojročnú vojnu medzi teroristickým hnutím Hamas a Izraelom. Jej víťazom je Izrael a až ďalšie udalosti ukážu, o aké veľké víťazstvo ide a čo všetko Jeruzalem dosiahol.

Židovský štát, jeho politická reprezentácia, armáda a bezpečnostné inštitúcie mali od 7. októbra 2023 dva ciele – priviesť domov všetkých rukojemníkov unesených 7. októbra do Gazy (živých aj mŕtvych) a zničiť Hamas.

Prvý cieľ bol takmer dosiahnutý. Preživší sú späť – boli vrátení či vymenení za palestínskych teroristov a domov sa postupne vracajú telá tých Izraelčanov, ktorí teror, ktorý vzišiel z Gazy, neprežili. Ich návrat je komplikovaný, zdĺhavý a prístup Hamasu k navráteniu mŕtvych už od samotného začiatku porušuje dohodu o prímerí. Svet to však nezaujíma.

Druhý cieľ sa ešte nedosiahol. Hamas v určitej forme v Gaze prežíva a s ním prežíva aj idea islamského odporu. To, čo z Hamasu v Gaze zostalo, je však aktuálne oveľa nebezpečnejšie pre tamojších Palestínčanov ako pre Izrael.

Vnútri Hamasu sa neprekvapivo oslavuje víťazstvo teroru a porážka Židov. Môže sa to zdať absurdné, ale je to tak. Tomu sekundujú hlasy z Judey a zo Samárie, z niektorých arabských krajín, z Jemenu či z Iránu. To je blízkovýchodný kolorit. Porážku nemožno pripustiť a už vôbec nie uznať.

Hlasy o tom, že Izrael nevyhral, sa ozývajú aj z Európy, ba dokonca aj z niektorých ľavicovoliberálnych kruhov strednej Európy. Prijať fakt, že Netanjahu vyhral, je pre niektorých európskych politikov jednoducho nemysliteľné.

Eliminácia Hamasu

Obraz „úspechu“ Hamasu vo vojne s Izraelom sa dá prirovnať k scéne či skôr ku karikatúre z Berlína roku 1945, v ktorej nemecké ženy zametajú sutiny hlavného mesta Tretej ríše. Upratovanie Berlína zničeného na prach je karikatúrou oslavy víťazstva nad spojencami.

V Gaze sa začne pomaly upratovať aj to, čo z nej zostalo, ale pritom si jej obyvatelia musia dať pozor, aby neboli svojimi „hrdinami“ z Hamasu popravení. Pre Izrael prestal Hamas predstavovať priamu bezpečnostnú a vojenskú hrozbu už v prvej fáze vojny. Bolo to po tom, čo IDF (Izraelské obranné sily) zničili takmer celý raketový potenciál teroristov.

Už pred rokom boli raketové poplachy z Gazy skôr výnimočné a väčšina z toho, čo bolo vystrelené, bolo zostrelené alebo spadlo ešte v Gaze. To, čo z palebného arzenálu Hamasu zničené nebolo, už na ohrozenie izraelských miest nestačí a protivzdušnou obranou nepreletí.

Niekoľko stoviek rakiet Hamas stále má, ale ide o rakety krátkeho doletu, ktoré nemôžu ohroziť najľudnatejšiu centrálnu oblasť v Izraeli – aglomeráciu Tel Avivu a okolitých miest s viac ako štyrmi miliónmi obyvateľov. Na začiatku vojny sa pritom musela izraelská protivzdušná obrana vyrovnať s viac ako desiatimi tisíckami rakiet vypálených z Gazy.

Trumpov mierový plán pre GazuPodporil ho Izrael aj arabské štáty, ale všetko závisí od súhlasu Hamasu

Christian Heitmann

Podobne to dopadlo s veliteľskou štruktúrou a s operatívcami Hamasu. Väčšina politického aj vojenského velenia bola eliminovaná vrátane jeho teroristických ikon. Podobne dopadli aj ich bratia v zbrani z Hizballáhu. IDF eliminovali počas necelých dvoch rokov konfliktu viac ako 22-tisíc vycvičených bojovníkov Hamasu a väčšina organizovaných jednotiek jeho vojenského krídla – s výnimkou tých z Gaza City – bola rozprášená.

Z Hamasu ako z teroristickej armády sa stala teroristická gerila. Má pod kontrolou časť Gazy, zatiaľ v nej môže terorizovať vlastné obyvateľstvo a aj to robí, ale ak sa pokúsi zaútočiť na izraelské ciele, bude zmetená.

IDF sú už v inej pozícii. V Gaze nie sú živí Izraelčania a údery, ktoré si nemohli dovoliť predtým, môžu spustiť dnes. Prepustením či vymenením živých rukojemníkov prišiel Hamas o svoju poslednú kartu. K tomuto kroku bol brutálne dotlačený Katarom, ale aj ďalšími arabskými hráčmi. Gazu tak skôr či neskôr čaká „dehamasizácia“.

Ako obnoviť Gazu

Prepustením živých a postupným odovzdávaním mŕtvych Izraelčanov z Gazy sa skončila aj prvá fáza Trumpovho dealu. IDF sa stiahli na dohodnutú hranicu v rámci Gazy a dnes kontrolujú 52 percent územia enklávy. Za žltou líniou sa nachádzajú najväčšie gazské mestá (Chán Júnis a Gaza City), v izraelských rukách je zatiaľ Bajt Hanún a Rafah. Jeruzalem tým drží polovicu územia celého pásma bez Hamasu a je to priestor, v ktorom sa nepopravuje.

Od Trumpovej návštevy Izraela sa plánovaný scenár ďalších dohodnutých krokov smerujúcich do druhej fázy prímeria pozastavil. Hamas spomaľuje vydávanie mŕtvych Izraelčanov a hrá v tomto procese svoje hry.

Nie je to žiadne prekvapenie, rozhodne nie pre Jeruzalem. V druhej fáze by totiž malo dôjsť k odzbrojeniu Hamasu a explicitne k ukončeniu jeho vlády v Gaze. S tým by bol spojený aj pravdepodobný odlet niektorých exponentov Hamasu do zahraničia bez spiatočnej letenky.

Hamas by mala nahradiť medzinárodná správa už bez izraelskej participácie. S jej ustanovením je spojená aj rekonštrukcia Gazy ako takej. Tu bude potrebné ešte posúdiť izraelské „red lines“, čo sa týka medzinárodných síl v Gaze – napríklad účasť Turecka. Izrael tiež indikuje, že na rekonštrukcii Gazy sa budú podieľať tie krajiny, ktoré v priebehu konfliktu nevystupovali voči Izraelu nepriateľsky.

Pre zvyšky Hamasu je to nepredstaviteľný scenár a nemožno vylúčiť, že jeho realizácia sa značne oneskorí v čase. Dovtedy bude Izrael držať svojich 52 percent gazského územia. V izraelských predstavách by na tomto priestore mohol vzniknúť gazský „Západný Berlín“. Do Izraelom kontrolovaného územia by malo smerovať maximum humanitárnej pomoci a tu budú uprednostnené rekonštrukčné práce.

Opcia – buď sa odzbrojíte, alebo si ponecháme pol Gazy a začneme tam s ideou Západného Berlína – je teraz izraelskou vládou preferovaná. Netanjahu sa nechce vrátiť späť k bojovým operáciám vnútri pásma.

Ak sa Hamas preskupí a resuscituje natoľko, že začne ohrozovať jednotky IDF na žltej línii a tým aj Trumpom dohodnuté prímerie, môže dostať Bibi z Washingtonu voľnú ruku na to, aby ho „dorazil“. Za predpokladu, že by Hamas uvažoval o priamom ohrození Izraela ako takého, dorazí ho buď Netanjahu, alebo každý ďalší izraelský predseda vlády sám aj bez požehnania z Bieleho domu.

Konflikt s Tureckom na obzorePrímerie medzi Izraelom a Hamasom uzavreté –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ako dlho?

Jaroslav Kuchyňa

Palestínsky štát v dohľadnom čase nevznikne

Pristúpiť na uzavretie prímeria sprostredkovaného Spojenými štátmi nebolo pre Jeruzalem jednoduché. Nevzniklo však tak, že by k nemu bol Bibi dotlačený Trumpom s nožom na krku. Izraelská vláda ho tvrdo vyrokovala najskôr s Washingtonom a potom s ďalšími prostredníkmi z Kataru, Egypta a zo Saudskej Arábie. Nôž mal na krku, naopak, Hamas a v jednej chvíli aj od svojich arabských donorov.

Nevydarená izraelská operácia proti exilovému vedeniu Hamasu v Dauhe sa stala paradoxne „najúspešnejším neúspechom Izraela v priebehu vojny“. Hamas aj Katarčania zistili, že pred Izraelom nie je bezpečný nikto vôbec nikde.

Škodoradosť niektorých európskych lídrov nad tým, že to nahnevalo Trumpa a ten prinútil Bibiho sa Kataru ospravedlniť, nie je na mieste. Netanjahu sa ospravedlnil, ale vedel, že dosiahol svoje. Pravdou je, že žiadna izraelská vláda si nemôže dovoliť rozhodiť vzťahy s USA. Republikánska administratíva a Trump však na rozdiel od svojich predchodcov nechávajú Izrael vyhrať akúkoľvek vojnu a nemajú s tým problém.

Vzťahy medzi Netanjahuovou vládou s niektorými jej exponentmi (napríklad Ron Dermer, izraelský minister pre strategické záležitosti, či Gideon Sa’ar, minister zahraničia) s republikánmi sú na takej úrovni, že v Jeruzaleme už začali premýšľať o tom, ako a skrze koho v USA nájsť cestu k Demokratickej strane, aby sa to aspoň trochu dorovnalo.

Po tom, čo predviedol Biden, Harrisová či Jake Sullivan v priebehu prvého roka vojny v Gaze, a po tom, kto sa stal demokratickým nominantom na starostu v New Yorku, to nebudú mať Izraelčania s demokratmi ľahké.

Európska únia a jej inštitúcie neprispeli k vyriešeniu konfliktu v Gaze za dva roky vôbec. EÚ nepristupuje k Izraelu racionálne. Štát Izrael sa stal pre inštitúcie Únie abstrakciou, ktorá nemá s reálnym Izraelom nič spoločné. EÚ sa sústredila na sankcie proti Izraelu, na suspendovanie obchodnej časti asociačnej dohody s Izraelom či na exponenciu diskusie o vymyslenej genocíde páchanej IDF v Gaze.

Únii neprekážalo, že predseda vlády jednej jej členskej krajiny dostal nápad, aby sa Židom zakázalo jazdiť na bicykli alebo hrať futbal. Banditi z Madridu neboli, bohužiaľ, sami. Únii pritom neprekážalo, že existujú aj také členské krajiny, ktoré s postupom Bruselu voči Jeruzalemu nesúhlasia.

V Paríži, Madride, Ľubľane, Dubline, ale aj v Londýne sa rozhodli odmeniť Hamas za teror a uznali Palestínsky štát. Výsledok bude taký, že žiadny Palestínsky štát v dohľadnom čase nevznikne a už vôbec nikdy nie bez dohody s Izraelom. Vyhliadky na vlastný štát stratila celá jedna generácia Palestínčanov 7. októbra 2023.

Izrael rozbil „prsteň ohňa“

Izrael za dva roky vojny s Hamasom stihol okrem tohto teroristického hnutia vyradiť z prevádzky ďalších iránskych zástupcov v regióne. Eliminoval Hizballáh a v Bejrúte pochoval jeho vodcu Nasralláha. IDF tak výrazne eliminovali hrozbu z Libanonu na severnej hranici krajiny. Podobne pristúpili k Jemenu a Sýrii.

Zásadnou pre bezpečnosť Izraela a okolitého sunitského sveta sa stala jeho júnová dvanásťdňová „raketová“ vojna s Iránom. O tom, že bola víťazná, nepochybujú ani v Teheráne. Spoločne so Spojenými štátmi Izraelčania zničili doterajšie výsledky iránskeho jadrového programu. Čas, ktorý Teherán už odpočítaval k jadrovej bombe, sa zastavil.

V Jeruzaleme nie sú naivní a nemyslia si, že sa to tým skončilo. Kým nebude na stole dohoda o tom, že Irán sa vzdáva myšlienky na vlastné jadrové zbrane, budú Izraelčania v pohotovosti bez ohľadu na to, kto im bude vládnuť. Izrael rozbil „prsteň ohňa“, ktorý sa okolo neho sťahoval, a výrazne eliminoval teroristický potenciál nepriateľov židovskej, ale aj kresťanskej civilizácie. Teroristi z Hamasu, Hizballáhu, húsíovci z Jemenu a Irán predstavujú pre západnú kresťanskú civilizáciu úplne rovnakú hrozbu ako pre Židov.

Súhlas Jeruzalema s dohodou o prímerí v Gaze vracia do hry vyjednávačov rozšírenia Abrahámovských dohôd. Okrem zavraždenia čo najväčšieho počtu Židov bola dekapitácia práve týchto dohôd jedným z hlavných cieľov útoku palestínskych teroristov. Návrat k diskusii o rozšírení dohôd o ďalšie štáty je tou najťažšou porážkou Hamasu aj Teheránu.

Vojna gangovPo stiahnutí izraelskej armády v Gaze bojujú klany proti Hamasu, hlásia desiatky mŕtvych

Christian Heitmann

Dňa 7. októbra 2023 zaútočil Hamas na Izrael vražednými aj sfetovanými komandami a hneď na druhý deň spustil paľbu Hizballáh. Dňa 19. októbra prileteli prvé rakety od húsíovcov z Jemenu a drony z Iraku a zo Sýrie. V apríli 2024 a v októbri toho istého roku zaútočil raketami (napospol balistickými) a dronmi Irán. V júni tohto roku Izrael absolvoval ďalšiu dvanásťdňovú vojnu s Teheránom.

Z Gazy mierilo na Izrael vyše 13-tisíc rakiet, z Libanonu potom 22-tisíc, z toho 350 balistických. Z Iránu pred júnovou vojnou vystrelili 360 balistických rakiet a v rámci izraelskej operácie „Vzpínajúci sa lev“ v júni 2025 letelo na Izrael 560 balistických rakiet a tisíc dronov!

IAF (Izraelské vzdušné sily) mali cez 1400 vzletov. Úspech IDF, IAF a izraelskej protivzdušnej obrany je neuveriteľný. Napríklad úspešnosť izraelskej PVO proti iránskym balistickým raketám bola v júni 86-percentná, drony zložili všetky. S Hizballáhom a jeho raketami dosiahla úspešnosť 90 percent! Izraelské deterrence posture (odstrašujúce postavenie) je dnes historicky neporovnateľné s tým, čo kedy v regióne Jeruzalem dosiahol.

Netanjahua rozsúdi izraelský volič

Izrael, jeho politickú reprezentáciu aj bezpečnostné inštitúcie teraz čaká reflexia toho, čo sa za dva roky stalo. Nebude to vôbec ľahké. Bude nutné analyzovať chyby, ktoré viedli k 7. októbru, a bude nutné došetriť aj to, čo sa v priebehu vojny najmä v Gaze urobilo zle. Primárne preto, aby sa tieto chyby už neopakovali.

Rovnako izraelská spoločnosť sa potrebuje upokojiť a nadýchnuť, ale po posledných dvoch rokoch je prekvapivo v dobrej kondícii. Izrael čakajú v budúcom roku parlamentné voľby – termín je koniec októbra 2026, ale môžu prebehnúť o niekoľko mesiacov skôr. Predseda vlády Benjamin Netanjahu sa dopustil mnohých chýb a zrejme kľúčové boli tie, ktoré urobil pred 7. októbrom. Boli to však chyby politické a on za ne logicky nesie politickú zodpovednosť.

Zodpovednosť faktickú nesú bezpečnostné inštitúcie, armáda a spravodajské služby. V tom najmä vnútorná služba Šin bet, pretože Gaza patrila do jej konštituencie.

Proti izraelskému premiérovi bol celosvetový liberálny mainstream, ale s tým vedia v Izraeli žiť. Takmer každý týždeň proti Bibimu stáli demonštranti na Kaplanovej ulici v Tel Avive so svojím „bring them home“. Nikto z nich ani žiadna opozičná strana v Knessete však nemali plán, ako rukojemníkov dostať domov, respektíve ako to urobiť inak, než robí vláda a IDF.

Premiér nemohol za to, že sa rukojemníkov nepodarilo dostať z Gazy rýchlejšie, ani za to, že došlo k civilným obetiam počas vojny v Gaze, Izraeli, Jemene, Iráne, Libanone, Sýrii aj Katare. Na premiéra teraz čaká ten najprísnejší sudca. Nebude ním žiadna OSN, EÚ, ICC alebo Pedro Sánchez v Madride. Bude ním – výlučne – izraelský volič.

Po celý čas vojny jeho strana Likud vo volebných prieskumoch dominovala a vedie v nich aj dnes. Likud môže budúce voľby vyhrať a Netanjahu bude znova premiérom. Môže mať aj napriek víťazstvu nedostatočný koaličný potenciál a premiérom bude niekto iný. Izrael je demokratická krajina.

Napísané pre Cevro Arena, uverejnené s dovolením autora.