Konflikt s Tureckom na obzore Prímerie medzi Izraelom a Hamasom uzavreté –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ako dlho?

Po dlhých rokovaniach sa dosiahlo dočasné prímerie medzi Izraelom a teroristickým hnutím Hamas. Britský spisovateľ a novinár Jake Wallis Simons nedávno napísal, že slovo prímerie je kódom pre výzvu k Židom, aby zložili zbrane. V tomto prípade to tak úplne nie je. Izrael ho uzavrel len preto, že potrebuje dostať svojich ľudí domov. Iné cesty nie sú alebo zlyhali, prípadne by viedli k ich smrti.

Na základe tejto dohody tak došlo v nedeľu 19. 1. 2025 k prepusteniu prvých troch izraelských rukojemníkov z Gazy. V teroristickom zajatí strávili tri prepustené ženy 471 dní.

Druhou udalosťou bola inaugurácia nového amerického prezidenta Donalda Trumpa. Tá prebehla deň po prepustení troch Izraelitiek.

Obe udalosti spolu súvisia. Tlak Donalda Trumpa na Hamas, ale aj jeho tlak na Izrael bol zrejme pre úspech dohody kľúčový. Negociačné kapacity Katarčanov či Egypťanov boli dosť vyčerpané. Nový prezident USA svoj podiel na dočasnom pokoji zbraní v Gaze reflektoval aj vo svojom inauguračnom prejave.

Obete vojny v GazeZápadné médiá nekriticky preberajú štatistiky Hamasu

Juraj Valach

Obavy demokratov o stratu moslimských voličov boli väčšie ako obavy z teroru voči Izraelčanom

Za Joeom Bidenom a odchádzajúcou demokratickou administratívou nikto v Izraeli plakať nebude. Za Kamalou Harrisovou už vôbec nie.

Predseda vlády Benjamin Netanjahu aj jeho minister pre strategické záležitosti Ron Dermer dávno stavili na republikánov. Demokrati v Bielom dome Izraelu/IDF (izraelskej armáde) príliš zväzovali ruky a v podstate ich nechceli nechať vyhrať vojnu ani v Gaze, ani v Libanone.

Obava zo straty niektorého zo swing states s moslimskými voličmi bola v Demokratickej strane veľká. Bola väčšia ako obava z teroru, ktorý ohrozoval samotnú existenciu najväčšieho amerického spojenca na Blízkom východe.

Keby to bolo čisto na Washingtone – na Bidenovi, Sullivanovi a ďalších (nie na Harrisovej, lebo tá vôbec netušila, o čo sa hrá) –, tak v Rafahu naďalej úraduje Sinwár a v Bejrúte odovzdáva iránske rozkazy Hizballáhu Hassan Nasralláh.   

Deal medzi Hamasom a Izraelom obsahuje pasáže, s ktorými predtým teroristi konzistentne nesúhlasili. Ide o izraelskú prítomnosť v niektorých oblastiach Gazy, najmä v tzv. Filadelfskom koridore pri hranici s Egyptom. Ide o malú enklávu zahŕňajúcu mesto aj hraničný priechod Rafah. O tejto oblasti egyptský prezident Sisí na začiatku svojho prvého mandátu vyhlásil, že ju na svojej strane vyčistil od teroristov. Na mysli mal Moslimské bratstvo, ktoré bolo také inšpiratívne pre vznik Hamasu.

Egyptský prezident taktiež deklaroval, že dal zničiť všetky tunely, ktorými sa pašovali zbrane zo Sinajského polostrova do Gazy. Nebola to pravda, keď to hovoril v roku 2015, a nebola to pravda ani 7. októbra pri vpáde Hamasu do Izraela.

Je vysoko pravdepodobné, že pokračujúcu prítomnosť IDF pri egyptskej hranici Hamas akceptoval až po tlaku z USA. Po tlaku Trumpa, pretože Biden predtým Izraelčanov v koridore mať nechcel.

Návrat rukojemníkov aj za cenu rozpadu vlády

Pod rovnakým tlakom novej administratívy sa ocitol aj Izrael, resp. jeho ministerský predseda. Trump chcel mať do svojej inaugurácie dohodu na stole a tak sa aj stalo.

Netanjahu bol navyše nielen pod americkým, ale aj pod obrovským vnútorným tlakom. Len čo sa ukázala ako reálna možnosť, že by sa do Izraela mohli vrátiť ďalší rukojemníci z Gazy, už nebolo pre Bibiho cesty späť. Musel na to ísť aj za cenu rozpadu vlády, ku ktorému nakoniec tiež došlo. K tomu všetkému si nemohol dovoliť Trumpa – na rozdiel od Bidena – ani na sekundu ignorovať. 

Po 7. októbri 2023 si izraelský vojnový kabinet stanovil dva ciele: prvým bolo zničiť Hamas a druhým potom priviezť rukojemníkov z Gazy späť domov. Cieľov bolo viac (napr. návrat evakuovaných z okolia Gazy aj od libanonskej hranice), ale tieto boli dva hlavné.

Postupom času sa ukazovalo, že tieto dva ciele spolu nie sú kompatibilné. Pre Bibiho Sophiina voľba, pre celý Izrael potom tragédia biblických rozmerov. Čo uprednostniť?

Prímerie v LibanoneIzrael vyhral, ale Gaza zostáva neriešená

Christian Heitmann

Zničiť Hamas sa v jednej chvíli rovnalo zničeniu celej Gazy a na to Bibi nedostal z Washingtonu zelenú. Bol schopný aj ochotný do toho ísť, ale vyniesol by tak rozsudok smrti nad tam zadržiavanými vlastnými občanmi. To už nebolo priechodné.

Rozdelená izraelská spoločnosť po 7. októbri vymenila tému súdnej reformy za heslo bring them home. Každú sobotu zapĺňala námestie demonštráciami proti premiérovi, až vznikol dojem, že rukojemníkov zadržiava nie Hamas, ale Bibi vo svojej rezidencii niekde v Ceasarei.

Mlčiaca väčšina tých, ktorí uprednostňovali totálnu porážku Hamasu pred návratom domov, plus príbuzní obetí zo 7. októbra, rodiny v Gaze už zabitých vojakov, osadníci, extrémisti aj tzv. charedim boli viditeľní menej. Dodnes sa však nezmierili s myšlienkou, že Hamas v Gaze prežije.

Ich požiadavka na úplné zničenie Hamasu platí aj po uzavretom a zverejnenom prímerí, hoci dohodu zatiaľ väčšina Izraelčanov v prieskumoch podporuje. Izraelská spoločnosť je stále rozdelená.

Hamas si na druhej strane procesom postupného prepúšťania rukojemníkov kúpil čas. Bude ho mať veľmi pravdepodobne tých 42 dní, počas ktorých má prebehnúť prvá fáza dealu.

Hamas ako vojenská hrozba bol eliminovaný

Pri prepúšťaní prvých troch Izraelčaniek bolo vidieť atmosféru v Gaze. Zábery na stovky vôbec nie zúbožených, ale maskovaných a ozbrojených teroristov obklopujúcich vozidlá Červeného kríža evokujú, že Hamas tu stále je, a to v plnej sile.

Táto pohľadnica z Gazy nie je pravdivá, ide o prelud. Hamas a jeho myšlienka islamského odporu pochopiteľne existuje, ale Hamas ako militárna hrozba pre štát Izrael bol eliminovaný. Je to ako s nacizmom – bol porazený na hlavu, ale napriek tomu ešte existujú v Európe miesta, kde sa hajluje.

Hamas ako reálna hrozba prestal existovať dávno pred uzavretím dealu. Bolo zničené jeho velenie, bol zabitý hlavný konštruktér zo 7. októbra Sinwár aj jeho operatívec a minister vnútra M. Deif. Chodiacimi mŕtvolami sú ďalší predstavitelia Hamasu vrátane tých exilových, ale aj tam to niektorí z nich už majú za sebou.

Podobne sú na tom bratia v zbrani z Hizballáhu. Izrael eliminoval Nasralláha aj niekoľko jeho nástupcov. Hamas nikdy nemal taký arzenál ako Hizballáh.

Jedinú hrozbu, ktorú teraz predstavuje, môže uplatniť proti zvyšku ešte preživších izraelských rukojemníkov v Gaze. Plameň, ktorý v Gaze Hamas zapálil útokom 7. októbra, sa do nej vrátil izraelskou pozemnou a leteckou operáciou. V minulom týždni uzavretý deal nedáva teroristom žiadne garancie, že sa tak nestane znova.

Prvá fáza prímeria je uzavretá na 42 dní. Týchto 42 dní zostáva IDF v Gaze. Šestnásty deň prímeria by sa malo začať rokovanie o jeho tzv. druhej fáze. Tá bude ešte zložitejšia. Možno opatrne predikovať, že pokiaľ bude Hamas prepúšťať rukojemníkov, bude prímerie trvať. To je ten teroristami vykúpený čas.

Atmosféra okolo návratu rukojemníkov je v Izraeli aktuálne taká emotívna, že si Netanjahu nemôže dovoliť hodiť do tohto dealu vidly. Bola by to jeho politická smrť.

U kaukazských Židov vedľa Pásma GazyNie je možné žiť s takými susedmi

Martin Leidenfrost

Premiérom podporené prímerie viedlo až k rozpadu izraelskej vlády. Kabinet opustil Itamar Ben-Gvir, predseda jednej z extrémistických politických strán Otzma Jehudit. Predseda druhej extrémistickej vládnej strany (Náboženský sionizmus) Becalel Smotrič sa vyhráža, že tak urobí tiež, ak sa IDF po prvej fáze prímeria nevráti späť k bojom v Gaze a nezlikviduje to, čo tam z Hamasu zostalo.

V danej chvíli je to z vnútropolitického hľadiska jedno. Deal s Hamasom síce podporuje izraelská opozícia, ale dohoda nepôjde do Knessetu na žiadne dodatočné schvaľovanie. Ani Ben-Gvir a ani Smotrič sa však nepripoja k opozícii, aby odvolala premiéra.

V Izraeli platí konštruktívne vótum nedôvery, takže opozícia by sa musela so Smotričom a s Benom-Gvirom zhodnúť na nástupcovi Netanjahua a premiéra ním nahradiť. To sa zdá vylúčené.

O tom, či Bibi vo funkcii prežije alebo či budú predčasné voľby, nerozhodne krik demonštrantov na Kaplan street v Tel Avive ani priebeh prímeria s Hamasom. Rozhodujúce pre Netanjahua bude hlasovanie o štátnom rozpočte (marec). Ak rozpočet prejde, voľby sa uskutočnia v októbri budúceho roka.  

Jeden unesený Izraelčan za päťdesiat palestínskych zločincov

Zatiaľ platný deal teda beží. Návrat prvých rukojemníkov z Gazy bol veľmi emotívny a prežívala ho celá krajina. Je otázkou, nakoľko sa atmosféra zmení, až začnú namiesto živých rukojemníkov voziť z Gazy rakvy s tými, ktorí neprežili.

V najbližších dňoch sa očakáva prepustenie ďalšej trojice a paralelne s tým sú vypúšťaní z izraelských väzníc odsúdení palestínski väzni. Počty prepúšťaných väzňov za rukojemníkov nikoho v Izraeli neudivujú. Za jedného i mŕtveho rukojemníka sú Izraelčania pripravení prepustiť päťdesiat palestínskych zločincov. Nepredstavujú pre štát Izrael žiadnu hodnotu, zvažované sú iba bezpečnostné implikácie spojené s konkrétnym miestom, kam budú z väzníc vyvezení – Judsko, Samária, Východný Jeruzalem, Gaza alebo zahraničie (Katar, Turecko).

Určité obavy už zazneli od predstaviteľov Palestínskej autonómie, ktorí sa boja, aby Izraelčania neprepustili z basy tých, ktorí by im skôr či neskôr mohli ísť po krku.

S Palestínskou autonómiou súvisí aj otázka budúcnosti Pásma Gazy. Správa Gazy nie je v dnešnej podobe textu dohody o prímerí riešená. Má to tak byť v ďalších dvoch fázach (ak prebehnú). Ramalláh sa však už dnes o Gazu hlási s tým, že je pripravený ju spravovať a kontrolovať. Tomu dnes v Izraeli neverí nikto, a to ani na Kaplan street.

Uvažuje sa o úlohe Egypta, Saudskej Arábie, Emirátov, určite aj spomínanej PA a nie je vôbec vyjasnená rola Izraela. Je veľmi pravdepodobné, že budúci rozmer izraelského angažmánu v Gaze bude odvodený od bezpečnostnej situácie v Pásme a od toho, na čom sa bilaterálne dohodnú Netanjahu s Trumpom. Priame rokovanie izraelského premiéra s prezidentom USA by sa malo uskutočniť vo Washingtone už veľmi skoro.

Bezpečnostný analytik Jaroslav KuchyňaMaďarsko robí užitočného idiota veľkovezírovi v Ankare

Christian HeitmannJakub Lipták

Dôjde na konflikt s Tureckom?

Nepôjde na ňom len o Gazu či o to, ako zabrániť prípadnej resuscitácii Hamasu. Pôjde o veľmi strategickú poradu o eliminácii iránskeho jadrového programu. To, čo Biden vyriešiť nechcel alebo nemohol, tak čaká na Trumpa.

Izraelské účtovanie s iránskymi zástupcami v Gaze, Libanone, Sýrii, Iraku či Jemene bolo úspešné a Izraelu sa darilo rozbíjať iránsky ring of fire v regióne. IDF si však potrebuje oddýchnuť a doplniť zásoby. Nemusí na to byť čas.

Husíovci s iránskymi balistickými raketami sú síce ďaleko, ale pravidelne zaháňajú raz týždenne niekoľko miliónov Izraelčanov do krytov. Pokoj nie je na Západnom brehu, kde to znovu vrie a kde IDF spúšťa v Judsku i Samárii novú protiteroristickú operáciu nazvanú železný múr.

Musí sa doriešiť Gaza a Libanon tak, aby sa mohli vrátiť evakuovaní z juhu aj zo severu Izraela. Irán zostáva konštantne hlavnou hrozbou a čas sa kráti.

K tomu všetkému izraelskí analytici, spravodajcovia a bezpečnostní experti upozorňujú na to, že je nutné sa už teraz pripravovať na možný konflikt s Tureckom, a to pravdepodobne v Sýrii.

Izraelčania vedia, že sa nemôžu spoliehať na členstvo Turecka v NATO, resp. že to v Bruseli niekto Ankare rozhovorí, a ani na to, že to nejako vyrieši Trump priamo s Erdoğanom.

Jeruzalem musí byť pripravený, že bude stáť sám proti všetkým. Siedmy október 2023 je mementom a dlho to tak zostane. Už žiadne chyby. Masada nesmie znova padnúť!

Pôvodný text: Příměří mezi Izraelem a Hamásem uzavřeno –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na jak dlouho? Uverejnené s dovolením autora.