Prebiehajúca vojna s Iránom optikou Jeruzalema Izrael zmena iránskeho režimu nezaujíma tak ako USA. Podstatné je obmedziť moc islamistov
V Európe zostávajú aktívne bunky Hamasu a má tu dostatok podporovateľov ako Hamas, tak aj Hizballáh.
Vypočuť
Prebiehajúca vojna s Iránom optikou Jeruzalema / Izrael zmena iránskeho režimu nezaujíma tak ako USA. Podstatné je obmedziť moc islamistov
Najčítanejšie
Deň
Týždeň
Fico na Devíne Vyzval na návrat k hodnotám, chce ich zakotviť v dokumente o vízii Slovenska
Český historik Josef Žemlička Veľká Morava bola predohra. Pre našu štátnosť sú dôležitejší Přemyslovci
Slovenské more Stále je to tak trochu retro. Zemplínskej šírave uškodili reči o PCB látkach, ale aj menej kvalitné služby a vysoké ceny
Kardinál Pizzaballa v Levoči Kresťanstvo je viac štýlom života než náboženstvom, buďme prítomnosťou svetla, nádeje a lásky
Trump zasiahol do MS vo futbale Telefonoval Infantinovi, aby prehodnotil dištanc americkej hviezde. FIFA trest zrušila
Povýšenie Slováka vo Vatikáne Pápež vymenoval kňaza Jozefa Barlaša za nového sekretára Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj
Asfaltové more Rekonštrukcia Námestia SNP je Vallova premárnená príležitosť
Šéf Najvyššieho súdu Mozner Sudcovia Najvyššieho súdu nie sú žiadne bábky. Takto to nefunguje
Nedovolené vysviacky lefebvristov Vatikán vyhlásil exkomunikáciu biskupov, hovorí o schizmatickom čine
Český historik Josef Žemlička Veľká Morava bola predohra. Pre našu štátnosť sú dôležitejší Přemyslovci
Referendum je neplatné Účasť dosiahla 16 percent, je druhá najnižšia v histórii Slovenska
V júni 2025 sa skončila krátka, ale veľmi intenzívna izraelsko-iránska vojna. Dvanásťdňový konflikt vtedy ukončil – nie úplne na izraelskú spokojnosť – Donald Trump.
V Jeruzaleme už vtedy tušili, že to bolo predčasné, lebo dielo ešte nebolo z ich pohľadu hotové, a vedeli, že skôr či neskôr sa izraelské lietadlá nad Teherán vrátia. Tak sa stalo v sobotu 28. februára 2026. Odvtedy konflikt vstúpil do druhého týždňa, a podobne ako to bolo naposledy, ide o spoločnú izraelsko-americkú operáciu.
Izraelčania boli od leta minulého roka presvedčení o tom, že Donaldovi Trumpovi a jeho emisárom Jaredovi Kushnerovi či Stevovi Witkoffovi sa žiadnu dohodu s Iránom nepodarí uzavrieť.
Koncom minulého roka si už bol Jeruzalem istý, že bude nutné v Teheráne opätovne vojensky zasiahnuť, a to buď s Amerikou, alebo aj bez nej. Keby sa tak nestalo, tak by na židovský štát skôr či neskôr letela jadrová bomba.
Tri požiadavky
Pri rokovaní s Iránom boli na stole tri požiadavky, na ktorých americká a izraelská strana trvali. Prvá požiadavka sa týkala jadrového programu, okamžitého zastavenia obohacovania uránu, s americkým dôvetkom, že Irán si nemôže z jadra ponechať vôbec nič, iba mierový reaktor.
Jadrová bomba v rukách islamistického teroristického aparátu je možno predstaviteľná pre niektorých európskych lídrov, ako je Pedro Sánchez, ale rozhodne nie pre Washington a už vôbec nie pre Jeruzalem.
Druhý bod bol o programe balistických rakiet, s ktorým bola spojená aj prehlbujúca sa izraelská nervozita z možného iránskeho experimentovania s chemickými a biologickými zbraňami.
Požiadavka na okamžité ukončenie raketových programov bola z izraelského pohľadu najexponovanejšia aj vzhľadom na to, že jadrový program a obohacovanie boli pozastavené júnovými útokmi. Pre Jeruzalem bol tak tento bod zásadný.
Tretím bodom potom boli iránski proxies (zástupcovia) v regióne (Hamas, Hizballáh, húsíovci, iracké milície a podobne) a ich podpora z Teheránu. V tomto bode išlo Jeruzalemu najviac o libanonský Hizballáh, pretože izraelské spravodajské predikcie nevylučovali, že na rozdiel od Hamasu v Gaze nie je v Libanone s Hizballáhom ešte definitívny koniec a toto teroristické hnutie má stále kapacitu ohroziť Izrael.
Z týchto troch bodov to začalo Američanom pri vyjednávaní s Iráncami drhnúť už hneď pri tom prvom a postupom času bolo jasné, že Irán hrá o čas a k žiadnej dohode nedôjde. Požiadavky z Washingtonu aj z Jeruzalema implicitne obsahovali aj tlak na zmenu režimu v Iráne. Pre Izrael však bolo pred začatím operácie primárnym cieľom zničiť jadrový a balistický program.
Začatie americko-izraelskej operácie zjavne urýchlila spravodajská informácia o presných pohyboch iránskeho politického a vojenského vedenia vrátane duchovného vodcu ajatolláha Alího Chámeneího. Ten bol zlikvidovaný už v prvý deň konfliktu a iránsky teokratický režim tak prišiel o svoju najvyššiu hlavu.
Alí Chámeneí sa pripojil k zoznamu tých, ktorí roky rozsievali v regióne teror, vyzývali na džihád, prorokovali smrť Židom a zničenie Izraela. Svoje hrozby deklarovali od Gazy cez Bejrút, Damask až po Teherán.
Izrael nakoniec takmer všetky teroristické ikony prepojil a Alí Chámeneí, Jahjá Sinvár, Ismáíl Haníja, Muhammad Dajf, Hasan Nasralláh, Mahmúd Ahmadínežád a ďalší skončili v pekle. Tých, ktorí sa vyhrážajú Izraelu zmetením do mora aj naďalej, čaká podobný osud. Veľkým favoritom v nasledovaní vyššie uvedených je súčasný šéf Hizballáhu Naím Kásim, od svojho zvolenia trvalo ukrytý v bunkri v Bejrúte.
Štvrtá vojna
Dnešná vojna s Iránom je pre Izrael v krátkom čase od apríla 2024 štvrtou v poradí. Vo všetkých predchádzajúcich sa Izrael musel vyrovnať so stovkami vystrelených iránskych balistických rakiet a dronov. Protivzdušná obrana štátu mala v júni 2025 úspešnosť 86 percent pri balistických raketách, drony potom zložili Izraelčania všetky. Stopercentná protivzdušná obrana neexistuje, je to science-fiction.
Veľmi podobné čísla, čo sa týka izraelskej PVO, ponúka aj súčasná izraelská operácia Revúci lev. Izraelský systém protivzdušnej obrany Arrow 3 je konštruovaný tak, že by mal byť schopný zlikvidovať 80 percent vystrelených balistických rakiet. Tento systém – hoci nie je nepriestrelný – v súčinnosti s ďalšími komponentmi izraelskej PVO (Iron Dome, Iron Beam – vystreľované lúče schopné „usmažiť“ nepriateľský dron, americký THAAD) by mal eliminovať iránsku paľbu aj v týchto dňoch.
Podľa doterajšieho priebehu vojny sa tak aj deje. V porovnaní s júnom 2025 je však evidentné, že počty balistických rakiet vystrelených na Izrael sú nižšie, hoci intenzita vyhlasovaných poplachov bola v prvých dvoch dňoch konfliktu násobne vyššia prakticky po celej krajine. Jedna alebo dve vystrelené rakety z Iránu posielali v sobotu a v nedeľu v prvých dvoch dňoch operácie do krytov naraz aj viac ako polovicu obyvateľov Izraela.
Jeruzalem disponuje informáciami, podľa ktorých má Irán viac ako dvetisíc balistických rakiet. Nemá však všetky k dispozícii, pretože v júni boli ich sklady zbombardované a zavalené. To sa týka aj balistických rakiet uschovaných v skalách. Irán ich nahrádza raketami s kratšou doletovou vzdialenosťou, ktorými ohrozuje predovšetkým krajiny v zálive.
Teherán teraz zápasí s problémom pri odpaľovaní. Použité odpaľovacie zariadenie býva často zamerané a zničené Spojenými štátmi alebo izraelským letectvom. Čím viac Irán strieľa, tým rýchlejšie sa mu znižuje možnosť dostať do vzduchu ďalšiu svoju balistickú raketu. To by malo viesť k tomu, že počty vystrelených rakiet na Izrael sa budú v nasledujúcich dňoch konfliktu znižovať, čo sa aktuálne potvrdzuje.
.jpg)
Prvé dni vojny takmer kopírovali júnovú stratégiu izraelských vzdušných síl (IAF). Izraelčania spoločne s Američanmi aj tentoraz veľmi rýchlo získali kontrolu nad veľkou časťou iránskeho vzdušného priestoru. Táto prevaha sa v ďalších dňoch konfliktu umocňuje, čo umožňuje ďalšie presné údery na infraštruktúru, vojenské ciele a bázy revolučných gárd (IGRC) vrátane ich vodcov.
Či tento postup vyvolá zmenu režimu alebo bude na ňu stačiť, je neisté. V Jeruzaleme sa to však rieši oveľa menej ako vo Washingtone. Izrael zmenu režimu privíta, ale ak k nej zatiaľ nedôjde, bude s tým vedieť žiť. Podstatné je, že Irán bude zbavený schopnosti hodiť na Tel Aviv jadrovú bombu – a to sa počíta!
Do pozemnej operácie sa IDF zapojiť nehodlajú. Pre Izrael je zásadné dosiahnuť také oslabenie Iránu, aby ho už nemohol priamo ohroziť ani ďalej podporovať svojich proxies v regióne.
Nárek ľavice
Odlišná je aj pozícia či podpora oboch hlavných protagonistov spoločnej operácie proti Iránu – Donalda Trumpa a Benjamina Netanjahua. Americký prezident to bude mať oveľa ťažšie pri obhajobe svojho druhého útoku na Irán – v americkej spoločnosti aj v Kongrese.
Izraelský ministerský predseda taký problém nemá. Židovský štát nemohol čakať na to, až bude mať Irán jadrovú bombu a vyrobí ďalšie tisíce balistických rakiet.
Trump aj Netanjahu nárek obhajcov medzinárodného práva naprieč planétou neriešia. Vedia, že medzinárodné právo, keď nie je podporené silou, samo osebe nefunguje. Obaja lídri správne ignorujú aj výhrady z multilaterálnych inštitúcií typu OSN či EÚ k ich postupu. EÚ nesklamala, a ako je to vždy v podobných konfliktoch, zostala nerelevantným hráčom.
Izraelskou aj európskou liberálnu ľavicou nenávidený Netanjahu vedie od 7. októbra 2023 svoju šiestu vojnu – štyrikrát Irán, Hamas, Hizballáh a do toho zásahy proti húsíovcom v Jemene a letecké útoky v Sýrii.
Žiadna z týchto izraelských vojen neprebiehala bez kritiky OSN, EÚ, liberálnej ľavice, ale každá bola sprevádzaná antisemitskou kampaňou. Vysoko pravdepodobne sa antisemiti ozvú aj dnes, a to v situácii, keď bude zrejmé, že Izrael víťazí.
Hrozba z Hizballáhu
V porovnaní s júnom 2025 sa dnešný konflikt s Iránom líši v dvoch aspektoch.
Po prvé: hoci hlavnou vojnovou zónou v regióne zostáva okrem Iránu stále Izrael, tak Irán zaútočil na ďalšie krajiny v Perzskom zálive a svoje útoky rozšíril aj na Cyprus, čiže na územie EÚ.
Irán na tieto útoky používa hlavne balistické rakety stredného a krátkeho doletu, ako aj bezpilotné drony. Útokom na krajiny Perzského zálivu sa Irán prepočítal a dosiahol tým zvrátený efekt. Teherán si myslel, že tieto krajiny budú požadovať okamžité uzavretie vojenských báz USA, ale hnev Kataru, Bahrajnu či Spojených arabských emirátov sa otočil proti Iránu.
Teherán rozhodil svojimi útokmi v zálive ceny ropy aj leteckú prepravu, raketovými poplachmi narušil komfort influencerov a zákazníkov v nákupných centrách v Dubaji a veľmi znepokojil zvyšky exilového vedenia Hamasu, ktoré v Dauhe čaká na naplnenie svojho osudu. Ďalší naozaj veľkí hráči – Turecko a Egypt – sa konfliktu prizerajú.
Po druhé: na Izrael z Libanonu paralelne zaútočil Hizballáh.
V Jeruzaleme sa špekuluje o tom, že vojna s Iránom môže byť rozhodnutá pomerne rýchlo, a hoci nemusí dôjsť hneď k zmene režimu v Teheráne, tak to pravdepodobne dočasne postačí na posilnenie izraelskej bezpečnosti.
Hizballáh zajtra však môže byť pre Izrael väčším problémom, než predstavuje Irán dnes. V kabinete premiéra, v armáde a v spravodajských službách sa rýchlo rodí konsenzus o tom, že je potrebné tento problém vyriešiť a že je to potrebné urobiť hneď.
Takéto rozhodnutie by si nepochybne vyžiadalo pozemnú operáciu IDF v Libanone. Hizballáh má veľmi kvalitné rakety a má ich dostatok. Ohrozuje nielen sever Izraela, kde zatiaľ k žiadnym evakuáciám obyvateľstva nedošlo, ale svojimi dronmi, kornetmi (ruskými riadenými strelami) a balistickými raketami ohrozuje celý centrálny Izrael – aglomeráciu Tel Avivu s takmer piatimi miliónmi obyvateľov.
Žiadna evakuácia obyvateľov pri hranici s Libanonom sa v Izraeli nechystá – v kontexte predčasných parlamentných volieb by to pre Netanjahua bol veľký vnútropolitický problém.
Pokiaľ ide o rakety Hizballáhu, izraelská PVO bola za posledné necelé dva roky z deväťdesiatich percent úspešná, pri dronoch z osemdesiatich percent. Už po útoku Hizballáhu na detské ihrisko v drúzskom podhorskom meste Madždal Šams v roku 2024, pri ktorom zahynulo jedenásť detí, sa v Jeruzaleme rozhodlo, že Hizballáh bude totálne zničený.
Na bejrútsky bunker jeho vtedajšieho vodcu Nasralláha spadlo 40 bômb. IAF ich hádzali v štyroch po sebe idúcich náletoch presne do jedného miesta – až do hĺbky, v ktorej sedel Nasralláh. To bol začiatok konca Hizballáhu, jeho ďalšia, veľmi pravdepodobne už finálna deštrukcia je plánovaná teraz.
Problém aj pre Európu
Jeruzalem vždy upozorňoval, že jeho vojny s terorom Hamasu, Hizballáhu, húsíovcov a Iránu sa netýkajú iba a výlučne bezpečnosti Izraela. Teror nemá hranice a nepotrebuje žiadne víza.
Terorizmus v podaní Teheránu a jeho proxies mal podľa Izraelčanov kapacitu presiahnuť regionálny – blízkovýchodný – rozmer. Taký teror sa mohol a môže prejaviť aj v Európe, kde má svoje siete iránska rozviedka nie vždy sa sústreďujúca iba na vlastnú emigráciu. V Európe zostávajú aktívne bunky Hamasu a má tu dostatok podporovateľov ako Hamas, tak aj Hizballáh.
Navyše sa po 7. októbri ukázalo, že teroristické aktíva sú vhodne dopĺňané antisemitskými skupinami všetkých farieb a tvarov. Ani teraz nie sú vylúčené útoky na židovské ciele, ktoré môžu zasiahnuť aj civilné obyvateľstvo v Európe.
Teherán svojím výpadom na Cypre v minulom týždni už napokon územie EÚ ohrozil. Režim ajatolláhov disponoval balistickými raketami s dlhým dosahom, ktoré by mohli doletieť až do strednej Európy a zasiahnuť aj moravsko-slovenské pomedzie. Momentálne sú asi nedostupné v zavalených jaskyniach v horách ako dôsledok júnovej a práve prebiehajúcej americko-izraelskej leteckej operácie. Vo výzbroji IRGC však také ďalekonosné balistické strely boli, a ak nedôjde k zmene režimu, bude ich chcieť Teherán obnoviť.
Tu stojí za pripomenutie dávna iniciatíva Bushovej administratívy umiestniť v strednej Európe americký obranný antibalistický systém. Komponenty AMD mal predstavovať radar v Českej republike a interceptory v Poľsku. Fanatický rev stredoeurópskej ľavice (sociálnodemokratických strán) a neskoršie Obamovo váhanie celý projekt pochovali.
Iránska hrozba pre strednú Európu sa vtedy javila ako z inej planéty, a teda nereálna. Táto hrozba však existovala už vtedy, a ak nebude Irán na hlavu porazený, môže sa vrátiť. Je možné, že už dnes sa v iránskom vzdušnom priestore či pri rieke Litání v Libanone bojuje aj za väčšiu európsku bezpečnosť.
Predikcia ďalšieho vývoja konfliktu nie je ľahká. Washington aj Jeruzalem pravdepodobne zastavia iránsky jadrový aj balistický program. Na určitý čas bude rozhodne eliminovaná podpora z Teheránu svojim regionálnym proxies. Irán oslabne, jeho váha v regióne poklesne a bude narušená „os zla“ Pchjongjang – Peking – Teherán – Moskva.
Izrael sa, naopak, posilní a pokúsi sa doraziť Hizballáh. Tým by mal byť eliminovaný „prsteň ohňa“ okolo Izraela.
Zmena režimu v Iráne zostane na stole, a kým k nej nedôjde, nebude Izrael ani celá židovsko-kresťanská civilizácia v bezpečí.
Izrael ako taký po skončení bojov pravdepodobne čakajú predčasné parlamentné voľby. Benjamin Netanjahu bude stáť pred najprísnejším sudcom – pred izraelským voličom. Bude sa politicky zodpovedať za kolaps zo 7. októbra 2023 a za masakre Hamasu na území židovského štátu.
Jeho obhajobu nepochybne ovplyvní porážka Iránu, zničenie Hamasu v Gaze a Hizballáhu v Libanone.
Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
Odporúčame
