Bol som sa pozrieť v osadách Ako im pomôže Druckerova reforma školstva?

O tejto reforme sa popísalo už mnoho, ale tieto tri nezamýšľané dôsledky som nezachytil.

Prvý nezamýšľaný dôsledok je navýšenie školného o 600 EUR na žiaka cirkevnej alebo súkromnej školy ročne. To môže znamenať zatvorenie súkromných alebo cirkevných škôl. 

Šesťsto eur v Lučenci však nie je to isté, čo v Bratislave. Zatváranie nebude na Slovensku rovnomerné. 

Súkromné a cirkevné školy môžu zostať len v bohatých regiónoch. Ak ich zriaďovatelia zatvoria, tak ich už nikdy neotvoria. Dôvera v systém nie je nekonečná. Stane sa presne to, čo sa stalo pred pätnástimi rokmi s neštátnymi službami zamestnanosti. Títo ľudia jednoducho odišli pracovať do iného odvetvia. Následky zažívame v regiónoch v podobe dlhodobej nezamestnanosti, v generačnej chudobe, kriminalite a v segregácii…

Druhý nezamýšľaný dôsledok. Argumentácia, že Druckerova reforma školstva má riešiť rasizmus, je v tomto svetle úplne komická. Naozaj je niekto taký naivný, že očakáva od tejto vlády úprimné riešenie segregácie? 

Ja sa priatelím s mnohými Rómami v regiónoch a poznám sa aj s rasistami. Presne vám môžem povedať, aké nezamýšľané dôsledky kvóty na Rómov vyvolajú. Vyvolajú ďalšiu vlnu rasizmu a nenávisti. 

Centrálny plánovač nemôže nikomu prikázať, aby mal niekto niekoho rád. To musí vzísť prirodzene. Ak by minister Drucker chcel pomôcť ďalšiemu vzostupu extrémizmu na Slovensku, nerobil by to inak.

Myslíte si, že „kvóty na Rómov“ je príliš silné slovo? Ale to presne v zákone je. Dokonca pre všetky školy aj verejné, nielen tie neštátne. 

V zákone o financovaní škôl a školských zariadení v paragrafe 14 nájdeme v ôsmom odseku návrh na zníženie normatívneho príspevku: „Ministerstvo školstva zníži zriaďovateľovi materskej školy alebo základnej školy normatívny príspevok najviac o päť percent, ak škola podľa stavu k 15. septembru neprijme na výchovu a vzdelávanie najmenej počas dvoch po sebe nasledujúcich školských rokov proporcionálny podiel detí alebo žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia podľa ich zastúpenia v príslušnom verejnom školskom obvode alebo vo viacerých verejných školských obvodoch, v ktorých je zaradený.“

V preklade to znamená to, že deti zo znevýhodneného prostredia budú „distribuované“ naprieč všetkými školami v obci, ak tieto školy nechcú prísť o peniaze od štátu. 

V odseku deväť ďalej nájdeme: „Ministerstvo školstva zníži normatívny príspevok za podmienok podľa odseku osem najviac o desať percent, ak škola neprijme proporcionálny podiel detí alebo žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia opakovane a preukázateľne najmenej počas štyroch po sebe nasledujúcich školských rokov.“

Prísť o desať percent normatívu by bolo pre väčšinu verejných škôl existenčne zničujúce.

Tretím nezamýšlaným dôsledkom Druckerovej reformy je to, že sa k sociálne slabším ľuďom budeme stavať ako k číslam v tabuľke. Pritom už dobre známe sociálne inžinierstvo Slovenského štátu ich priviedlo do osád. 

Je naivné si myslieť, že ďalšie sociálne inžinierstvo ich z týchto osád vytiahne. Musíme nastaviť zdravé motivácie, adresné nástroje, ale v prvom rade sa k nim musíme správať ako k ľuďom. Prosím, nepodceňujme ich. Každý človek má prirodzenú túžbu byť šťastný. My musíme túto túžbu rozvinúť a umožniť jej prejaviť sa. Len tak vybudujeme silného a sebavedomého občana. Áno, aj takého, ktorý vyrastal v osade.

Hlavným heslom reformy je „najlepšia škola je tá najbližšia“. To však platí len pre gádžov, Rómovia majú byť distribuovaní centrálnym plánovačom po celej obci. Môže to fungovať? Nuž, na nešťastie ministerstva školstva na to máme jasnú odpoveď.

V poslednom schválenom Druckerovom balíku školských zákonov bol zákaz dvojzmennej prevádzky škôl. To znamenalo, že niektoré školy na východnom Slovensku museli uzavrieť triedy a prerozdeliť deti do vzdialenejších škôl. To je veľmi podobný príklad, avšak na oveľa menšom počte škôl. 

Minister Drucker prisľúbil, že zriadi pravidelnú autobusovú linku, ktorá zabezpečí logistiku a nájde pre deti novú školu. Ako to dopadlo? Reportáž televízie Markíza ukázala, že deti do škôl nenastúpili. Žiadna autobusová linka zriadená nebola a deti ostanú minimálne mesiac doma bez učenia. Niektoré dokonca skončili u psychológa. Toto je to budovanie súdržnej a nediskriminačnej spoločnosti?

Tých nezamýšľaných dôsledkov je omnoho omnoho viac. Toto sú tie, ktoré trápia mňa, a myslím si, že nedostali dostatočný priestor v diskusii.

Viac ako nezamýšľané dôsledky ma však trápia výsledky. 

Rád by som dal do pozornosti toto vystúpenie Róberta Chovanculiaka z INESS-u na parlamentnom výbore. Je to asi najbrilantnejšie vyvrátenie všetkých otázok týkajúcich sa inšpirácie Druckerovej reformy fungovaním školstva v zahraničí. Dokonca si dovolím nazvať tento príhovor obžalobou ministerstva zo zlého úmyslu vedomého klamstva:

Ja som v príhovore hovoril o svojej (vtedy len) chystanej ceste do rómskych osád a pýtal som sa zásadnú otázku, ktorú by sa mal pýtať každý občan, ktorý sa o túto tému zaujíma. Ako táto reforma pomôže ľuďom, ktorí žijú v neľudských podmienkach napriek tomu, že sme v 21. storočí v krajine Európskej únie?

Odpoveď som nedostal. Preto som sa do osád vybral. 

Bol som súčasťou tímu, ktorý spoluorganizoval koncerty známej kapely Sendreiovci v osadách. A zažil som skutočný šok. Videl som obrovskú osadu, vyše 500 ľudí, veľký počet detí, ktorí nemajú splachovacie záchody, tečúcu vodu alebo prístupovú cestu. Videl som ďalšiu osadu, kde všetci ľudia chodia na vodu k prameňu, iný zdroj vody nemajú. Videl som však aj radosť z hudby a malú iskierku nádeje v niektorých očiach.

Týmto ľuďom treba na Slovensku bezpodmienečne pomôcť, ale adresne a efektívne. Po Druckerovej reforme nebudú mať ani záchod, ani cestu, ani väčšiu nádej na šťastie v živote. Budú mať len ďalšiu nenávisť od majority a povinnosť chodiť do školy na druhý koniec mesta. Toto nie je pomoc. Toto je len hladkanie ega centrálnych plánovačov v Bratislave. 

Áno, pánovi Hipšovi sa vo Zvolene s jeho školou podaril zázrak, za ktorý mu patrí veľký obdiv. Slovensko potrebuje viac lokálnych, odhodlaných a obetavých Hipšov z mäsa a kostí. Nepotrebuje však Hipšovo zákonodárstvo. Potrebuje stabilný rámec a predvídateľné financovanie, v ktorom by sa títo ľudia mohli realizovať.

O Druckerovej reforme školstva sa už toho popísalo skutočne mnoho. Sám som k tomu natočil niekoľko podcastov, zúčastnil som sa niekoľkých tlačovkách a bol som aj na okrúhlom stole v Národnej rade. 

V poslednom podcaste s pánom Horeckým, bývalým ministrom školstva, a bratom Filipom, františkánom z Fiľakova, zaznela myšlienka, že Druckerova reforma školstva je len o peniazoch. Nie je to celkom pravda. Druckerova reforma má koreň oveľa hlbšie.

Ako občania Slovenska sme prepadli nebezpečnej závislosti od „tvrdých drog“. Na drogách viery v zázračné riešenia centrálnych plánovačov. Pamätáte si? Stačí vymeniť ľudí a bude tu raj na zemi. Stačí zmeniť „túto vec“ a aj tráva bude zelenšia.

Takto to však v reálnom živote nefunguje. Nepomôžu nám ľudia, ktorým na našom bezprostrednom okolí (kdekoľvek vy ako čitateľ žijete) skutočne nezáleží. Nepomôžu nám ľudia, ktorí sa vašej susedky spýtajú, či nie je chorá, lebo nebola v nedeľu v kostole.

Funkčná demokracia a skutočne súdržná spoločnosť, kde sa každému (aj tomu, koho nemáme radi) žije dobre, sa dá vybudovať len zospodu. To je jediný spôsob. A ak vám bude niekto tvrdiť opak, tak jednoducho klame. 

Spomeňte si na oklamaných Rómov, ktorých deti ostali bez vzdelávania len pre nejakú chutnú tlačovku o ukončení dvojzmennej prevádzky škôl na Slovensku. Cisár je nahý. Zastavme prosím túto škodlivú Druckerovu reformu alebo ju aspoň vráťme na poctivú celospoločenskú diskusiu.

Autor je aktivista za decentralizáciu Slovenska. Spravuje youtubový kanál Výkrik z regiónov a na Substacku má blog s newsletterom Decentralizačné výtvory.