Hudbou k dôstojnosti Balvalfest mení životy Rómov

Amfiteáter v Kokave nad Rimavicou sa 16.-17. augusta opäť naplnil hudbou, tancom a emóciami. Balvalfest, ktorého názov v rómčine znamená vietor, sa uskutočnil už po 24. krát. Na pódiu vystúpili známe mená zo Slovenska, Česka, Maďarska či Poľska – od Tomáša Botló, cez Milko Brothers, Mamuko Berci, Mega M, Le Rom, Gypsy band, Sabinov band až po Roland Bilicky & Gypsi Kings a mnohí ďalší. No festival nie je len o hudbe. Je to škola života, ktorá mení rómsku komunitu zvnútra. Festival totiž navštevuje tisíce ľudí a stovky účinkujúcich.

Za podujatím stojí Vladimír Sendrei, hudobník, aktivista a zakladateľ festivalu. Už 24 rokov vedie Balvalfest s presvedčením, že umenie dokáže byť cestou k zmene. „Keď vidím, že deti v osadách namiesto túlania sa po ulici berú do rúk gitaru či husle, viem, že to má zmysel,“ hovorí Sendrei. Jeho práca je dôkazom, že kultúra môže byť formou neformálneho vzdelávania – učiť disciplíne, zodpovednosti, spolupráci i sebavedomiu.

Príprava na festival si vyžaduje mesiace skúšok, tréningu a odriekania. Pre mnohé deti je to prvý kontakt so systematickou prácou. Učia sa dochvíľnosti, precíznosti, kolektívnej zodpovednosti. Získavajú prezentačné zručnosti, ktoré by inak nadobúdali len ťažko. V prostredí, kde drogy či apatia bývajú lákavou skratkou, sa hudba stáva cestou k dôstojnosti.

Význam Balvalfestu sa pritom neobmedzuje iba na komunitu. Ako upozorňujú analýzy o dlhodobej nezamestnanosti, každý človek, ktorý sa vďaka podobným aktivitám dostane z pasce chudoby, prináša spoločnosti ročný prínos 17–23 tisíc eur – v podobe ušetrených dávok, nových daňových príjmov a znížených sociálnych a zdravotných nákladov. Ak sa takto aktivizujú stovky rómskych detí a mladých, dopad na verejné financie je rádovo v miliónoch eur ročne. Festival tak nepriamo prispieva k ekonomike krajiny – aj keď na prvý pohľad ide „len“ o hudbu.

Balvalfest je zároveň mostom medzi Rómami a väčšinovou spoločnosťou. Amfiteáter plný ľudí, ktorí sa spolu smejú, tancujú a tlieskajú, búra bariéry, ktoré inde v spoločnosti pretrvávajú. Aj preto o festivale vznikol dokumentárny film, ktorý je voľne dostupný na YouTube (link).

Na základe týchto skutočností môžeme odporúčať pre spoločnosť a štát nasledovné návrhy:

• Uznávať kultúru ako nástroj inklúzie – festivaly typu Balvalfest sú neformálnym vzdelávaním, ktoré posilňuje pracovné návyky a sebavedomie.
• Stabilné financovanie – podpora rómskej kultúry nemôže stáť len na krátkodobých grantoch, potrebuje systémovú viacročnú stabilitu.
• Prepojenie na vzdelávanie a trh práce – skúsenosti z festivalu možno využiť aj v školách či v príprave na zamestnanie.
• Podpora pozitívnych vzorov – príbehy rómskych hudobníkov by mali byť súčasťou mediálnej aj školskej výchovy.

Balvalfest ukazuje, že kultúra dokáže meniť osudy. V Kokave nad Rimavicou nejde len o tóny huslí a rytmus gitár, ale o novú generáciu Rómov, ktorí si namiesto beznádeje volia cestu hudby, práce a hrdosti.

Autor je aktivista za decentralizáciu Slovenska. Prevádzkuje youtubový kanál Výkrik z regiónov a na Substacku má stránku Decentralizačné výtvory.