Javier Milei Bude Slovensko Argentínou Európy?

Pred niekoľkými dňami bola Javierovi Mileiovi, prezidentovi Argentíny, odovzdaná prestížna Cena Wilhelma Röpkeho za jeho medzinárodnú úlohu v boji proti rozrastajúcemu sa štátu. Pri tejto príležitosti prezident Milei predniesol nadčasový príhovor, ktorý môžeme považovať za bilancovanie prvého roku jeho vlády. Celý príhovor v slovenčine nájdete tu.

Iste, Argentína je ďaleko. Aby sme Mileia správne pochopili, musíme najskôr porozumieť, aká bola situácia v Argentíne pred jeho nástupom do funkcie. Skutočne sa z krajiny na čele ekonomických rebríčkov prepadla niekde na chvost. Slovami prezidenta Mileia: 

„Na začiatku nášho funkčného obdobia bola miera inflácie vo veľkoobchodnom indexe 17 000 % na ročnej báze. Úrokové sadzby atakovali 133 %, čo prakticky zabilo akýkoľvek hypotekárny trh. Kurzový rozdiel medzi oficiálnym (vynúteným) a paralelným kurzom dolára bol 180 %. Na začiatku našej vlády sme mali konsolidovaný fiškálny deficit vo výške 15 percentuálnych bodov, z ktorých päť bolo skrytých v štátnom rozpočte a desať pod kobercom centrálnej banky. Miera chudoby bola až 54 % obyvateľstva.“

Po prvom roku vlády prezidenta Mileia Argentína vyzerá takto: miera ročnej inflácie je 10 % a stále klesá. Úrokové sadzby tým mohli klesnúť na 32 %, čo Argentínčanom umožnilo prístup k výhodnejším úverom, vzrástli investície a tvorba pracovných miest. Kurzový rozdiel zmizol. Argentína po zavedení najväčšieho úsporného programu v dejinách ľudstva dosiahla udržateľný fiškálny prebytok bez štátnej platobnej neschopnosti prvýkrát za posledných 123 rokov. Miera chudoby klesla z 54 % na 38 %, čo znamená, že sa z chudoby vymanilo niekoľko miliónov Argentínčanov.

Javier Milei vo svojom príhovore citoval svätého Augustína: „Čo je správne, zostáva správne, aj keď to nikto nerobí, a čo je nesprávne, zostáva nesprávne, aj keď to robia všetci.“

Čo je teda to správne, čo prezident Milei v Argentíne urobil? Jeho kroky by som rozdelil do troch okruhov, a to: deregulácia, škrty štátneho rozpočtu a decentralizácia. Poďme sa pozrieť, ako sa Slovensko môže z Argentíny poučiť.

Prezident Milei hovorí: „K dnešnému dňu máme zrušených už viac ako 900 regulácií. V priemere viac ako tri denne, pričom ministerstvo pre reguláciu začalo prvýkrát pracovať v polovici roku 2024, odkedy denne rušíme približne šesť regulácií. Ešte nás čaká ďalších 3200 reforiem a Argentína sa stane najslobodnejšou krajinou na svete.“

Moderné demokracie majú tendenciu nabaľovať regulácie. Náklady na zavedenie alebo prelobovanie regulácie sú malé a pri každej z nich si môžete urobiť chutnú tlačovku na sociálne siete. Nech voliči vidia, že niečo robíte. Rušenie regulácií je, naopak, nevďačná robota. Strana SaS sa pokúšala urobiť pár tlačoviek k zrušeniu asi dvesto regulácií pod sloganom „kilečko“, nebolo to však veľmi chytľavé. O to pôsobivejšie je rušenie regulácií tempom, ktoré prebieha v Argentíne. 

Nezostalo však len pri kozmetických úpravách. Milei pracuje na zatvorení centrálnej banky, aby definitívne odstránil infláciu v krajine. Zavádza systém menovej konkurencie, aby všetci Argentínčania mohli na svoje každodenné transakcie používať menu podľa vlastného výberu, zatiaľ s jedinou výnimkou v podobe platenia daní. Ak sa mena znehodnocuje príliš rýchlo, tak občania Argentíny môžu používať iné meny, ktoré sú stabilnejšie. To nie je maličkosť, ale obrovský zdvihnutý prst a spätná väzba pre centrálnych bankárov – ak nám pokazíte peniaze, tak ich prestaneme používať! Tento prístup umožňuje hlasovanie nohami (alebo skôr peňaženkami) bez toho, aby obyvatelia opustili krajinu.

Argentínsky prezident Javier Milei v DavoseNeomarxistom sa podarilo nakaziť uvažovanie západného sveta

Javier Milei

Hlasovanie nohami veľmi dobre poznáme aj na Slovensku. Akurát k našim politikom neprichádzajú správne signály zdola, aby svoje správanie zlepšili. Všetky tri body argentínskych reforiem tento vzťah narovnávajú, aby spätná väzba fungovala a aby prinášala politikom signály, či robia rozhodnutia dobre alebo zle.

Prezident Milei zrušil alebo zlúčil niekoľko ministerstiev a osekal výdavky verejnej správy. To mu umožnilo znížiť daňové zaťaženie zrušením daní pre regionálne hospodárstva v provinciách a zrušením daní na poľnohospodárske výrobky. Konsolidáciou štátneho deficitu ušetril 15 % HDP. Túto sumu vrátil súkromnému sektoru, čo podporuje investície aj spotrebu. Spolu so znížením inflácie to viedlo k rastu HDP v poslednom štvrťroku na medziročnej báze 17 %. To je neuveriteľné číslo a silný argument pre znižovanie výdavkov štátu.

Tretím bodom reformy je decentralizácia. Prezident Milei pracuje na štrukturálnej daňovej reforme, ktorá zníži počet národných daní o 90 %. Chce provinciám vrátiť daňovú suverenitu (budú si môcť určovať daňové sadzby). Usiluje sa o federalizmus, ktorý sa bude vyznačovať daňovou súťažou medzi provinciami, aby zistili, ktorá z nich priláka najviac investícií.

Podľa mňa je zásadný rozdiel v myšlienke malého silného štátu (SaS) a decentralizácie (Milei). Prvý prístup mení parametre a druhý prístup mení štruktúru štátu. Zmena systému riadenia štátu je nevyhnutná vzhľadom na demografickú krízu, rýchle zmeny v hospodárstve, spomalenie hospodárskeho rastu a rigiditu reakcie štátu…

V severských krajinách vidíme, že decentralizáciu v minulosti využili na zvýšenie zdanenia. Zároveň to však umožnilo väčšiu spätnú väzbu, preto v horších ekonomických časoch (napríklad nedávno covid) dokázali znižovať podiel štátu na HDP. Dnes Slovensko vďaka centralizovanému prístupu k výdavkom predbehlo Dánsko (ktoré sme považovali za krajinu s vysokým zdanením) vo výdavkoch štátu vzhľadom na HDP.

Predovšetkým strašiak demografie (ktorý sa už stal a nič sa s ním nedá robiť, je to parameter, s ktorým treba pracovať) Slovensko posúva smerom k argentínskemu scenáru. Uvidíme, či sa nám podarí urobiť decentralizáciu a či sa štát týmto parametrom prispôsobí.

Ak áno, pravdepodobne to bude znamenať hladké pristátie vo výdavkoch ako v Dánsku. Ak nie, tak to pravdepodobne bude znamenať decentralizáciu spojenú s tvrdými fiškálnymi škrtmi ako v Argentíne. To by však bolo mimoriadne bolestivé.

Ak vás táto téma zaujíma a chcete sledovať, ako sa robí decentralizácia, ako sa na tému pozerajú relevantní aktéri či ako to funguje v iných krajinách, môžete sa prihlásiť na odber môjho newslettera www.danielkojnok.substack.com alebo sledovať youtubový kanál Výkrik z regiónov.