Reakcia na text Martina Hanusa O odklone od mojej celoživotnej línie

Prvého októbra 2025 uverejnil šéfredaktor denníka Postoj Martin Hanus článok Slovensko po novele ústavy / Nečakaní hrdinovia. Konzervatívci uspeli aj napriek svojej biede, v ktorom ma v súvislosti s mojím nehlasovaním za novelu ústavy viackrát spomína. 

Ako dlhoročný prispievateľ do tohto denníka a aj ako jeho podporovateľ a propagátor cítim preto potrebu na tieto jeho vyjadrenia reagovať. Ospravedlňujem sa, ale v tomto kontexte budem musieť použiť často priame citácie niektorých dokumentov a faktov.

Martin Hanus napísal na moju adresu dve pre mňa významné tvrdenia. Prvé: „František Mikloško, ktorý posledné mesiace tvrdil aj o identite kultúrno-etickej zvrchovanosti opak toho, čo v roku 2002 a dlho po ňom, prejavoval spolu s Františkom Majerským hlboké až mrazivé sklamanie.“ A druhé: „Väčší problém je, že Mikloško sa v tejto téme nielen odklonil od svojej osobnej aj straníckej línie, ale o dôsledkoch prijatia ústavnej novely ústavy hovorí jazykom liberálov.“

Teraz budem citovať z Deklarácie Slovenskej republiky o zvrchovanosti (...) v kultúrno-etických otázkach z 30. januára 2002, ktorú Martin Hanus v súvislosti so mnou spomína. Navrhol ju poslanec KDH Vladimír Palko, tiež som ju podpísal a hlasoval som za ňu:

„Národná rada Slovenskej republiky (...) považuje za užitočné a potrebné rešpektovanie princípu zvrchovanosti členských štátov Európskej únie a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii v kultúrno-etických otázkach, ktorý spočíva v ponechaní rozhodovania o kultúrno-etických otázkach ochrany života a dôstojnosti ľudskej bytosti od počatia až po smrť, ochrany rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti, ako i rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, výchovy a vzdelávania, vo výlučnej právomoci členských štátov a štátov kandidujúcich na členstvo v Európskej únii, rešpektované Európskou úniou.“

A teraz zase zacitujem článok 7, odseky 6 a 7 z prijatej novely ústavy, ktoré znejú:

„(6) Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.

(7) Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvorených národnú identitu.“

Na prvý pohľad, samozrejme, vidieť, že toto znenie kopíruje vyššie citovanú časť z deklarácie NR SR z roku 2002. Až na jednu malú výnimku a tou je pridané slovo predovšetkým v prijatej novele ústavy. 

Podpredseda KDH Viliam Karas na tlačovke KDH po prijatí novely potvrdil, že na tomto slove trvalo ministerstvo spravodlivosti, keď s nimi Karas o konečnom znení rokoval.

A ako si toto slovo – ak bude treba – vysvetľuje predseda vlády Robert Fico, zaznelo hneď po prijatí novely ústavy na tlačovke strany Smer v Národnej rade, kde v 8. minúte a 20. sekunde na margo jej prijatia povedal: „Toto neuveriteľne posilňuje Slovenskú republiku v súbojoch, ktoré Slovenskú republiku čakajú v najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch. Budeme bojovať o ropu, o plyn, budeme bojovať o množstvo iných vecí, budeme ohromne bojovať so Stranou európskych socialistov a s ďalšími a ďalšími vecami...“

Pri prerokúvaní novely ústavy som v júni 2025 na toto upozornil vo svojom vystúpení, ktoré bolo publikované aj v médiách. Po hlasovaní o novele ústavy som médiám povedal: „90 poslancov NR SR dalo v tejto chvíli moc tejto vláde a ďalším vládam, aby si pojem národnej identity vysvetľovali po svojom.“ Tak v čom som sa odklonil od svojej osobnej a straníckej línie a v čom som v tejto veci prebral jazyk liberálov? V čom som sa odklonil od svojej osobnej línie, v ktorej som sa snažil celý život bojovať proti zlovôli tých, ktorí mali moc a zneužívali ju?

Toto je môj posledný vstup do polemiky o novele ústavy, ktorá bola prijatá minulý týždeň v NR SR. 

Povedal som všetko, čo som mal povedať. Za svojím hlasovaním si stojím. Dnes som sa dotkol len niektorých argumentov v článku Martina Hanusa. O iných svojich výhradách k novele som hovoril na iných miestach.

Ale mám ešte jednu prosbu na niektorých autorov Postoja. Vždy cítia potrebu spomenúť moju disidentskú minulosť, akoby tým azda chceli zmierniť súd mnohých ľudí nado mnou po tomto hlasovaní. Prosím, aby ste od toho v budúcnosti upustili.

Samozrejme, na záver želám Postoju a jeho redaktorom len úspechy na ceste, na ktorú ste v slovenskej spoločnosti tak pekne vykročili.