Alojz Hlina Bolo by mi lepšie v konzervatívnom svete, ale „svätých“ už máte dosť

„Pre náš konflikt sme sa dopracovali k totálnemu rozkladu štátu. Vyťahujú z basy ľudí a dosadzujú ich do dozorných rád. A my sa tomu už prestávame čudovať, len tratíme čas na somarinách,“ hovorí o prekáračkách medzi opozičnými stranami poslanec za SaS Alojz Hlina. Akú taktiku by zvolil voči Igorovi Matovičovi?

V rozhovore opisuje svoju motiváciu pri protestoch proti šéfovi SIS Pavlovi Gašparovi, ale čelí aj otázkam, prečo sa v minulosti postavil proti vydaniu Vladimíra Mečiara. Vysvetľuje, prečo nepodporil novelu ústavy, i to, či by znova hlasoval so Smerom za ústavnú ochranu manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou.

„Pre konzervatívcov som liberál, pre liberálov konzervatívec a už ma to nebaví,“ hovorí Hlina na margo výhrad voči svojej konzervatívnej politike. Vracia sa aj k svojmu pôsobeniu v KDH, ktorého bol predsedom v rokoch 2016 až 2020. Prečo ho táto politická skúsenosť stále bolí? V čom mu podľa neho konzervatívne prostredie ublížilo? A cíti sa dnes medzi liberálmi lepšie?

Alojz Hlina politicky začínal v 90. rokoch ako predseda Strany mladých demokratov. Do parlamentu sa dostal prvýkrát v roku 2012 na kandidátke OĽaNO, po čase však prestúpil do klubu KDH, ktorého sa stal po vypadnutí z parlamentu predsedom. Po opätovnom nezvolení KDH do Národnej rady na poste predsedu hnutia v roku 2020 skončil. O rok nato sa pridal k Dobrej voľbe Tomáša Druckera. V roku 2023 bol opäť zvolený do parlamentu ako nestraník z konca kandidátky SaS.

Momentálne nie je opozičný politik, ktorý by bol v posledných mesiacoch častejšie v médiách ako vy. Pritom ešte pred dvoma rokmi ste boli v pozícii politického outsidera. Baví vás to?

Mňa politika vždy bavila. Chvalabohu, mám šťastie, že robím to, čo ma baví. Keby ma nebavila, tak by som ju nerobil.

Konanie Pavla Gašpara v SIS vás po kauze haciend uhrádzaných z eurofondov zaktivizovalo natoľko, že ste začali zvolávať protesty aj sám. A ľudia prišli. Čo vás cez leto tak naštartovalo?

Najskôr to bol v auguste taký formát s Nikitom Slovákom, kde sme urobili kombináciu občianskeho a politického sektora a pripomínali si august 1968.

Sám som to nikdy nerobil, ale čo ma naštartovalo? Viete, vždy sa dá ešte vzdať a v niečom ma aj fascinuje, ako rýchlo a ľahko sa vzdávame. V prvej tretine v hokeji dostaneme gól a my už hádžeme hokejky. Kanaďania prehrávajú v 59. minúte o dva góly a bijú sa ako levy.

Pre mňa nie je žiadna výzva rezignovať. To nie je v ničom inšpiratívne. Budem zápasiť, kým budem vládať, a keď sa niekto pridá, bude len dobre.

V jednom z rozhovorov ste povedali, že sa neviete namnožiť. Ako ste to mysleli? Zdá sa vám, že opozícia nerobí toľko, koľko by mohla?

Nemyslel som to tak, že sa musím namnožiť ja, ale že nevieme počtom namnožiť ľudí, ktorí prídu na akciu. Bez toho, aby tam ľudia prišli, nenaplníme priestor. Každý nech robí, koľko vládze, a povzbudzujem do toho každého. Energia sa netratí, ale niekde sa ukladá a pôsobí.

Politika je vždy drina. No je pravda, že niektorí nerobia nič, len sa niekam zapoja a už sa vezú. A postupom času bude ľahko viditeľné, ktorí sa len vezú a ktorí ich ťahajú.

Vy však nie ste z tých, ktorí sa vezú. Pred mesiacom vás Ivan Mikloš označil za najaktívnejšieho slovenského opozičného politika, ktorý má drajv a z ktorého vyžaruje emócia. O ktorom opozičnom politikovi by ste to vedeli povedať vy?

Položartom poviem, že medzi slepými je aj jednooký kráľ. Nechcem, aby to vyznelo nepokorne, ale ja som už dávno stratil benčmark v slovenskej politike. Ťažko sa v nej hľadá inšpirácia.

Som vďačný, že som mal možnosť byť ešte poslancom v období 2012 až 2016, keď boli v parlamente práve kalibre typu Mikloša či Dzurindu, ktorí keď prišli k parlamentnému pultíku, tak sme si povedali, že sa aj niečo dozvieme. Vtedy to ešte dávalo zmysel. Dnes je to často skôr trápenie.

A to trápenie vidíte aj medzi svojimi opozičnými kolegami?

Samozrejme, že v parlamente sú kvalitní kolegovia, ktorí sa učia. Všetkým im fandím a podporujem ich. Asi som o niečo aktívnejší ako niektorí, ale aj iní sa snažia. Niekedy je však aktivita aj kontraproduktívna a iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ, ale mne je každého snaha sympatická.

Niektorým dnes SaS s vašimi aktivitami pripomína Matovičovo Hnutie Slovensko. Nezmatovičovela Saska trochu?

Trochu ma uráža, že hovoríte, že zmatovičovela. Matovič ešte ťahal káčera, keď ja som robil občianske aktivity. To skôr Matovič zhlinovatel, lebo ja som bol prvý.

Momentálne politicky rastiete práve na protestoch pri Pavlovi Gašparovi. Reálne si myslíte, že sa vďaka vašej aktivite podarí zosadiť šéfa SIS?

Bude to ťažké, ale keby ľudia robili iba to, čo je ľahké, tak by sme sa nikam nepohli. Pamätám si, aké bolo nepredstaviteľné odvolať Pavla Pašku z postu predsedu parlamentu, keď som lídroval CT protesty, ale nakoniec sme to dokázali. A bola to ťažká partia s Matovičom, Lipšicom a so Sulíkom, ale dali sme to.

Aj teraz je to náročné, ale v zmysle stredovekej zásady, keď chcete poraziť kráľa, musíte prejsť cez hradby. Fico si okolo seba vystaval hradby z Gašparovcov a našou úlohou je tieto hradby dobyť.

Robert Fico však spätne ľutoval, že Pašku hodil cez palubu, nehovoriac o tom, že pozícia šéfa SIS je dnes pre neho oveľa dôležitejšia. A po nehode na luxusnom športiaku sa zdá, že je Gašparova pozícia neochvejná. Ako chcete dobyť tieto hradby?

No hlavne treba pre to niečo urobiť. Všetci vieme skonštatovať, aké je všetko zlé a nedá sa, no tlak vždy fungoval, len my ho podceňujeme. Preto ak chcete urobiť niečo pre demokraciu, treba prísť na protest. Robíme ho do tretice 5. novembra o 17.30 na Námestí SNP, takže všetkých pozývam.

Niekedy chcú ľudia svetový mier, však kto by ho nechcel, sú to pekné veci, ale niekedy je dobré najskôr si upratať na svojom dvore u seba doma. Isto bude milión dôvodov a výhovoriek, prečo neprísť, je to fascinujúce, no potom sa nečudujme, ak nevieme ten priestor naplniť.

Alojz Hlina. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Takže tému Gašpara nepustíte, kým nedosiahnete politickú koncovku?

Úlohou politika je prinášať nádej a vieru. Možno to bude dlhá cesta, ale ja by som chcel na jej konci skonštatovať, že sa to podarilo. Toho, čo sa tu nepodarilo, je už dosť.

Pri protestoch proti šéfovi SIS hovoríte, že vám ide o to, aby Slovensko „nezaniklo“. V tomto kontexte sa vráťme trochu do minulosti. Od septembra 1998 do októbra 2005 ste totiž boli predsedom Strany mladých demokratov, ktorá bola svojho času vnímaná ako strana, ktorá podporila Vladimíra Mečiara, a to aj po únose Michala Kováča mladšieho či vražde Róberta Remiáša. Nie je to paradox?

Ako ste prišli na to, že strana podporovala Vladimíra Mečiara?

Po zásahu v Mečiarovej Elektre ste napríklad vyvesili bilbord s nápisom: „Nezatvárajte Mečiara, môže byť z toho občianska vojna.“

Vravíte, že strana podporila Vladimíra Mečiara, a našli ste bilbord. Dobre, dajte ešte niečo, toto nestačí.

Tak napríklad ešte predtým, než ste boli predsedom strany, SME v roku 1995 písalo o násilí na Koncerte proti násiliu, ktoré na Kamennom námestí v Bratislave organizovalo Hnutie mladých za demokratické Slovensko, ministerstvo vnútra a Strana mladých demokratov.

Keď niečo tvrdíte, mali by ste to mať viac podložené. Je zaujímavé, ako vás v tom konzervatívnom priestore fascinuje stredovek.

Čo má toto spoločné so stredovekom?

Hovorím to v alegórii, lebo aj v tomto smere by bolo lepšie si to doštudovať. Keď tvrdíte, že Strana mladých demokratov podporovala Mečiara, treba povedať v čom. Lebo to, že som vyvesil nejaký bilbord, nestačí. Okrem neho som vyvesil kopu iných bilbordov, ale len tento, čo tam visel dva týždne, ste si zapamätali.

A spätne v tom nevidíte problém? Ani znak toho, že to môže niekto vnímať ako Mečiarovu podporu?

Nie. Keď vyvediete Mečiara na Zelený štvrtok, tak nerobíte dobre. Pittner (vtedajší minister vnútra, pozn. red.) podľa mňa urobil veľkú chybu. Takto som to vtedy vnímal. Keď chcete niekoho poraziť, neurobíte z neho martýra. Pokojne ho mohli vyviesť po veľkonočných sviatkoch, nič by sa nestalo.

Ale pokojne sa vráťme späť k úprave reality. Váš líbling Milan Krajniak povedal, že Hlina predával tričká „Milujem Mečiara“. A viete, aká je pravda? Predával som tričká „Volím Mečiara“ a „Nevolím Mečiara“. Mali sme ich vo výklade na Rajskej a podľa toho, kto si aké tričko kúpil, prepísali sme na tabuľke číslo. Vyhrali tričká „Nevolím Mečiara“ a ja som na tom zarobil. To je hriech?

Ja vás za to nesúdim, len sa na to pýtam, pretože v roku 1994 ste volili Mečiara a o 30 rokov neskôr bojujete proti Ficovi, v ktorom dnes už niektorí vidia Mečiara.

Pred tridsiatimi rokmi som ako dvadsaťštyriročný volil HZDS, ukameňujte ma. Všetci vaši líblingovia by v tom HZDS vtedy už dávno boli, keby mali možnosť. Ikskrát ma tam volali, ale prečo by som tam šiel? Vyčítajú mi, že som bol s Mečiarom v Číne. Však nás vtedy nezobrali ani do vládneho špeciálu, nechceli nás tam, mali nás za detiská. Ale jediný obchod, ktorý sa s Čínou vtedy urobil, bol ten, ktorý sme tam doniesli my.

Ale ľudia si už pamätajú len to, že som bol s Mečiarom v Číne, lebo vám to sedí do niečieho obrazu. Garantujem vám, že keby som chcel byť s Mečiarom, tak som s Mečiarom. Ale ja som s ním nechcel byť.

Minulosť s Mečiarom vám svojho času nepripomínal len Milan Krajniak, ale aj spisovateľ Michal Hvorecký. Prečo?

Lebo som nevidel iný spôsob, ako upozorniť na to, čo robilo mesto, ako cez činnosť politickej Strany mladých demokratov. Áno, vtedy bola Bratislava jadrom odporu proti Mečiarovi a každý, kto si dovolil kritizovať mesto či primátora KDH Ďurkovského, bol mečiarovec.

Ja som vtedy kritizoval mesto, pretože predalo bytovku podnikateľovi, ktorý nám v nájomnom byte vypol kúrenie, elektrinu aj vodu. Moja žena bola tehotná, našťastie, mali sme ísť kam bývať. Ale 87-ročná pani Neumullerová nemala. Bola zima, plakala, že chce niekam ísť, odviezli ju stadiaľ po troch mesiacoch rovno do nemocnice a o pár dní tam umrela.

Rozhodil som vtedy po Bratislave desaťtisíce malých letáčikov, v ktorých som upozorňoval na to, čo mesto robí. Vtedy o mne hovorili, že som sa dohodol s Lexom a tajnými, ktorí to hádzali z vrtuľníka. Nie. Ja sám som ich rozhadzoval! Mestskí policajti ma mali na tabuli, že keď ma chytia, dostanú odmenu.

A vy tu prídete s konštatovaním, že som podporoval Mečiara. Odporúčam vám, prečítajte si moje blogy na Smečku.

Alojz Hlina. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Konfrontujem vás s tvrdeniami vašich oponentov, neberte to, prosím, osobne.

Ale beriem to osobne, lebo to, čo hovoríte, ma uráža. Oponenti tvrdia hocičo. Ale vy ste kto? Vy ste novinár, ktorý sa má dopátrať pravdy. Ale pokojne živte tento stredoveký príbeh s Mečiarom.

Skúsil som sa dopátrať pravdy, ostatné posúdia čitatelia. Poďme ďalej. Nikomu v SaS neprekáža, že ste dnes ako nečlen strany viditeľnejší ako jej predseda Branislav Gröhling?

Nemyslím, že je to tak. Pripúšťam, že to môže spôsobovať nejaké animozity, ale nesledujem to. Zatiaľ mi to nikto nepovedal a ani to tak necítim. Keď máte manažérske zadanie a dobrú aktivitu, tak to treba podporiť, nie tlmiť. Keď sa niekto snaží, je predsa v záujme strany, aby to robil dobre.

Okrem vás je aj pre dianie v SaS mediálne veľmi viditeľná aj Jana Bittó Cigániková. Nie ste straníkom, ale po tom všetkom, čo o strane povedala, myslíte, že v nej zostane?

Nie som členom strany a je veľmi nenáležité, aby som na túto otázku odpovedal. Mňa niekam pozvali a kto som ja, aby som im teraz sťahoval nábytok?

Jana Bittó Cigániková v rozhovore pre Postoj povedala, že progresívci sú dnes ako extrémni veriaci, ktorí presviedčajú druhých o svojej pravde, a v SaS s Máriou Kolíkovou a Vladimírou Marcinkovou sa už na nich podobáte. Ako nečlen máte možno viac nadhľadu. Súhlasíte s jej tvrdením?

Ja to tak nevnímam.

Nesedí podľa vás ani výrok, že progresívci sa dnes správajú ako extrémni veriaci?

Nezdá sa mi, že by extrémne presviedčali niekoho o svojej pravde. Majú nejakú svoju predstavu ako každý. Niekto je militantnejší, niekto ofenzívnejší, ale nikto nezostane nikomu nič dlžný. Aj na strane konzervatívcov sú ľudia, ktorí chcú chodiť po spálňach. To je tiež extrém.

Práve preto, že toto na niektorých konzervatívcoch dlhodobo kritizujete, ma zaujíma, či to vidíte aj na niektorých progresívcoch.

Nemám celkom pocit, že by progresívci chodili a vyháňali ľudí z kostolov. Niektoré ich názory sú extrémne, otázka je, ako ich presadzujú. Zatiaľ nemajú možnosť presadzovať ich, len ich hovoria.

To, že má niekto nejaký názor, ešte nič neznamená. Demokracia by nás mala chrániť a extrémne názory odpísať. Koniec koncov vždy je cesta niekde v strede. Ale v čom je pre vás PS ofenzívne?

Jeho hodnotový program vrátane zmeny pohlavia na princípe sebaurčenia pre niektorých konzervatívcov ofenzívny je.

Ja som už od týchto polemík oslobodený. To, čo je správne, žijem. Nikomu svoj konzervatívny svet nevnucujem, možno niekoho inšpirujem, ale vám to, zdá sa, nestačí. Vy máte svoje idoly a svoje predstavy. Už som pre vás mečiarovec, teraz progresívec, je zjavné, že chcete zo mňa spraviť totálneho ancikrista a chybu systému, ktorý nikdy nemal byť predsedom KDH. Pokojne si to takto naformátujte.

Mrzí ma, že to takto vnímate, nič si neformátujem, len vám odpovedám alebo s vami polemizujem.

Vám vyhovuje konflikt. A keď nie je, tak sa ho snažíte vytvoriť. Nech sa páči. O chvíľu nebude na dôchodky, ale pokojne tu hodiny rozprávajme o pohlaviach.

Nehľadám konflikt, len chcem počuť váš názor. Ak dovolíte, skúsim sa pýtať ďalej. Poslankyňa Bittó Cigániková celkom prekvapila výrokom, že jej Anna Záborská ako názorová oponentka bude chýbať. Tvrdí, že v konzervatívnom tábore nevidí nikoho, kto by ju dokázal nahradiť. Vy ste v čase svojho vedenia KDH prišli so Záborskou do konfliktu, z ktorého vznikla až Kresťanská únia. Voči pani Záborskej ste mali tiež viaceré ostré výhrady a jej agendu ste nazývali „miestami desivou“. Dokážete byť dnes k nej podobne veľkorysý ako pani Cigániková?

Za seba poviem len toľko, nech je jej zem ľahká. Česť jej pamiatke.

Má kto pani Záborskú v konzervatívnom tábore nahradiť?

Určite ju dokáže niekto spoľahlivo nahradiť.

SaS sa začala profilovať ako strana, ktorá spája umiernených liberálov a konzervatívcov. Za nich sa profilujete najmä vy a pani Bajo Holečková. Použijem tézu kolegu Majchráka, či nie ste len „marketingovým ornamentom na tele strany, ktorej DNA je niekde úplne inde“.

Sme a platia mi za to. Stačí tak? Hodí sa to do vášho obrazu?

Skúsme vážne.

Mám to rozviť?

Nech sa páči.

Je to hlúposť. Prečo v tej ústave nie je už aj česť, pracovitosť, férovosť? Mne to tam chýba. Prečo to tam niekto nechce dať? To nie je hodnota?

Prečítal som si u vás o sebe, ako nedokážem zastupovať patriotizmus, rodinu, ochranu života, migráciu, morálku a miestne komunity. Mne bude niekto hovoriť, že nie som patriot? Dvadsaťpäť rokov mám najúspešnejšiu prevádzku s názvom našej krajiny v mene v Bratislave, pomaly každý, kto sem príde, sa tam ide pozrieť, päť prezidentov tam bolo, ale ja nie som patriot? Ja robím česť patriotizmu tejto krajine reálne, nie táraninami.

Mám tridsať rokov tú istú ženu, slušne som vychoval dve deti, ale ja nedokážem zastupovať rodinu? Morálku? V čom máte problém s mojou morálkou? Povedzte mi, v čom nedokážem zastupovať konzervatívne kruhy v oblasti morálky a ochrany života. V čom som nehodný? Pomenujte moje zlyhanie.

Alojz Hlina. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Témou nie je životný štýl, ale normálna politika. Napríklad v parlamente ste nepodporili ani nič nezaväzujúce uznesenie Národnej rady reagujúce na začlenenie práva na umelý potrat do Charty základných práv EÚ a neodmietali ste podobné zásahy europarlamentu do práv členských krajín. Prvý raz ste nehlasovali, druhý ste boli dokonca proti.

No vidíte, tak som nehodný. Vybavené. A kto je ten váš etalón, keď konzervatívne prostredie nedokáže nikoho vygenerovať? Akože Krajniak? To je ten najkresťanskejší z kresťanských. Povedzte mi meno. Fascinuje ma to. Chcem vedieť, kto je ten, kto všetky tie Majchrákove hodnoty dokáže zastúpiť.

A mňa fascinuje, ako mi neustále podsúvate pána Krajniaka. Ale k veci. Prečo ste toto uznesenie nepodporili?

Rešpektoval som dohodu klubu. Ale prešlo to uznesenie?

Prešlo.

Tak je dobre, nie?

Takže napriek tomu, že ste to nepodporili, právo na potrat nepokladáte za základné ľudské právo?

Nepokladám to za základné ľudské právo. Koľko tam máte ešte otázok k potratom?

Žiadnu.

Chvalabohu, že toto už nemusím dennodenne riešiť. Som len zvedavý, z čoho my budeme žiť, platiť výplaty, dôchodky.

Ak teda Jozef Majchrák píše, že vaša voľba je slepou uličkou pre konzervatívcov, ktorým záleží na kultúrno-etických témach, má teda pravdu?

Pre konzervatívcov som liberál, pre liberálov konzervatívec a už ma to nebaví. Ja tieto témy riešiť nechcem. Chcem, aby ľudia chodili do práce, zarábali sa peniaze, fungovala ekonomika. Ak si niekto myslí, že prežijeme bez toho, nech sa páči. Na tieto témy tam máte etalóny krásnych konzervatívnych čistých príbehov.

Zastavme sa aj pri novele ústavy, ktorú ste nepodporili. Po tom, čo zmeny prešli, ste piatkové ráno na Facebooku prirovnali k augustovému ránu 1968. Nie je to trochu nevhodná paralela prirovnať zmenu ústavy demokraticky zvolenou väčšinou, ktorá v zásade nič nemení, k sovietskej invázii?

Napísal som to v kontexte prekvapenia – 21. augusta tiež nikto netušil, čo sa stane ráno.

A dodali ste tiež, že si treba dávať pozor, kedy a z akých pohnútok sa stretne 90 poslancov, aby začali „tesať do pieskovca“.

Áno, lebo v jeden deň sa očakávalo, že takáto novela ústavy neprejde, a na druhý deň to už prešlo. Môže sa niečo stať a zrazu v jeden moment už podľa ústavy nebudeme parlamentná demokracia, ale monarchia, v ktorej je Robert Fico kráľ a z jeho syna bude nasledovník. Dáte to do ústavy a platí to. A nejakí nadšenci z OĽaNO, ktorí to v mene viery v Pána Boha podporia, sa nájdu.

Nepreháňate to trochu?

Viete, v mene Pána Boha sa veľa vecí robilo a potom sa zisťovalo, že sa robili aj zlé veci. Naša ústava je krehká a málo chránená.

Hnutie Igora Matoviča dlho predtým hovorilo, že by presne takúto novelu ústavy podporilo, len to musí predložiť KDH, nie Smer. Vy ste boli v sále, ale nehlasovali ste a neboli ste ani proti. S niektorým z bodov ste sa stotožňovali alebo ako tomu rozumieť?

Zase sme konzervatívci poslúžili na zastretie nejakých problémov a vytvorenie papierového draka, ktorého sme akože skolili. Ja som sa na tejto rituálnej hre nechcel zúčastniť.

Kvôli biológii dali konzervatívci do ústavy exitovú doložku o národnej identite a ešte sa len budeme čudovať, ako si na tom niekto bude robiť politickú agendu. A pre slová „najmä“ a „predovšetkým“ tu bude ešte rozpor, uvidíte. Ja som tomu poslúžiť nechcel a je mi ľúto všetkých kolegov, ktorí tomu poslúžili.

Konzervatívci majú na Slovensku na viac, ale pokiaľ chcú robiť handru Smeru, nech sa páči.

So Smerom ste v roku 2014 menili ústavu aj vy. Zahlasovali ste spolu s KDH aj niektorými poslancami OĽaNO a SDKÚ za ústavné zakotvenie manželstva ako zväzku muža a ženy. Spätne to pokladáte tiež za chybu?

Nie, za tým, že manželstvo je inštitút muža a ženy, si stojím. Dáva mi to logiku. Rešpektujem, že sú iné zväzky, a slovenský jazyk je taký bohatý, že sa môžu volať inak ako manželstvo.

V roku 2014 bola však pri hlasovaní so Smerom úplne iná situácia a Smer vtedy chcel byť ešte v jadre Európskej únie. Ako už v tom čase člen klubu KDH som takéto hlasovanie rešpektoval.

Nemohla nakoniec prejsť posledná novela ústavy aj vďaka vám?

Prečo?

Pred záverečnými hlasovaním ste sa vo štvrtok prihlásili do rozpravy v treťom čítaní, čo nebýva často zvykom. Predseda Richard Raši chcel najprv uzavrieť rozpravu, ale vy spolu s ďalšími ste sa dožadovali slova, tak vám ho dal. Keby to však nebol spravil, koalícia bola už vo štvrtok pripravená dať hlasovať o novele a návrh by nebol prešiel, lebo jej chýbal poslanec Hlasu Blcháč. Kým vy ste rečnili, poslanec Smeru Ján Podmanický za vaším chrbtom riešil, aby sa hlasovanie presunulo. (Situácia na videu od 8:19:32.)

Varíte z vody. Aj tak by neboli hlasovali. Vedeli, že im chýba poslanec.

Podľa našich informácií to tak, ako som opísal, videli aj niektorí poslanci PS. Nikto z nich vám to nevyčítal?

Nebudem sa k tomu viac vyjadrovať.

Alojz Hlina. Foto: Postoj/Andrej Lojan

V rozprave ste vtedy hovorili, ako vám hrozia vylúčením z cirkvi a ako po vás a vašej mame pokrikovali v kostole. Kde sa vám to stalo?

Tu v Bratislave u kapucínov. Ja to zvládnem, ale posledné, čo chcem, je, aby po mojej mame, ktorej zmysel bytia je chodiť do kostola, niekto niekde pokrikoval.

Viete, viera je pre mňa intímna záležitosť. Teraz však niekto zistil, že načo by chodil do roboty, keď stačí držať kríž. Fascinuje ma, koľko je v tomto kresťanskom priestore zloby, nenávisti, falše a pokrytectva.

Veľa sa pri ústave hovorilo o tom, kto komu volal. Zavolal niekto z cirkvi ako bývalému predsedovi KDH aj vám?

Nie, nikto. Môj názor bol vopred jasný.

Neoslovili vás na túto tému ani bývalí kolegovia z KDH?

Nie.

Ostali ste s niekým z KDH po odchode v kontakte?

Nie. Na to som si dával veľký pozor. V politike si kamarátstvo nehľadám. Je pravda, že s niektorými som si tam rozumel viac, ale určite ich tu nebudem menovať, však by ich upálili.

Po piatich rokoch od svojho konca na čele KDH ste sa stretli s Milanom Majerským. Urovnali sa vaše vzťahy?

To neviem povedať. My sme nikdy kamaráti neboli ani nikdy nebudeme, ale čiastočne sa to znormalizovalo pre potreby vecí. Oni vedia, čo a ako urobili, a je na nich, ako sa s tým vyrovnajú. Moje svedomie je čisté.

Znamená to, že si na sociálnej sieti od vás už neprečítame komentáre na adresu Milana Majerského typu, ako „iba slnko môže v mužskom svete svietiť vyššie, ako je majestát predsedu KDH“?

Ja som tiež len človek. Keď som niečo povedal či napísal, musíte ma stále vnímať ako človeka. Je to veľmi citlivá pôda. Som bývalý predseda KDH a viem, že niektorí by ma najradšej vyzmizíkovali ako za Gottwalda, ale nedá sa to. Čo také hrozné som spáchal, že som nehodný? Ja na sebe nenachádzam žiadnu vinu.

Nevnímate podobné komentáre na adresu svojho politického partnera za kontraproduktívne?

Za mňa sme z Milana Majerského spravili župana a z Miriam Lexmann europoslankyňu. Myslíte si, že keby som ja krky nelomil a pani Záborskú nechal na eurokandidátke, a je úplne jedno, na akom mieste, pani Lexmann by bola europoslankyňa? Určite nie.

KDH má teraz peniaze, je v parlamente, je každú druhú nedeľu v telke, mali by mať 12 percent a vyhrať voľby aj v Maďarsku. Ja neviem, prečo ich nemajú.

Po týchto slovách si nie som istý, či ste túto etapu naozaj uzavreli. Skôr to znie, že vás táto politická skúsenosť stále bolí.

Čas je dobrý lekár, hojí rany, hoci sa netajím, že som ľudsky stále sklamaný. Zažil som v podnikaní 90. roky, zažil som všeličo, ale to, čo som zažil v KDH, ma naozaj prekvapilo. Tá miera intríg bola aj na mňa dosť. Ale odo mňa sa pre zachovanie celku očakáva, že sa cez to dokážem preniesť.

V slovenskej politike úplne stačí, keď budeme vedieť korektne plniť dohody, rešpektovať sa navzájom a byť k sebe féroví. Ak KDH bude na dobrej strane dejín a nebudú to tam ovládať menšinové spodné prosmerácke prúdy, budeme sa musieť naučiť žiť spolu. To je môj postoj.

V čase rokovaní o povolebnej koalícii, kde do úvahy prichádzala aj možnosť spojenia Hlasu s PS, SaS a KDH, ste Majerského vinili, že je vydierateľný a KDH pod jeho vedením bude piatou kolónou oligarchie a Smeru. Sedíte spolu už dva roky v parlamente, vaša obava stále trvá?

Vládne Smer, Hlas a SNS. KDH nepotrebujú a nemajú tak ani dôvod správať sa ako piata kolóna Smeru. Ja len dúfam, že sa tieto okolnosti nepreukážu vo vládnutí. Ale teoreticky môže prísť objednávka na dodanie hlasov v mene Pána Boha a to pokladám za nebezpečné. Keď sa koalícia rozpadne, treba ísť rovno do volieb a hotovo.

Boli ste v jednej strane aj s Tomášom Druckerom. Ani s ním už nie ste v kontakte?

Nie, vôbec.

Vy by ste Hlas do koalície v roku 2023 už nevolali?

Vtedy to dávalo zmysel pre krajinu, ale po tom, na čo sa dali nahovoriť, to už mne zmysel nedáva. Ale keby bol Hlas s nami v koalícii, asi by nebol iný, no nepustili by sme ho meniť trestný zákonník a robiť iné hlúposti.

Z KDH ste chceli kedysi slovenskú obdobu nemeckej CDU. Chcete ju dnes aj z SaS?

Ja z SaS nebudem robiť nič, lebo ja nie som členom SaS. Pre mňa je príbeh CDU, ktorá vybudovala Nemecko, inšpiratívny. V KDH som bol za nehodného, že som si to vôbec dovolil povedať.

Alojz Hlina. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Keď som uzavrel za KDH po súhlase na predsedníctve pakt o neútočení s péeskármi, tak keby bol stredovek, som rozštvrtený na námestí, ale teraz to nevadí. S PS sa spolupracuje a nikto nikoho neštvrtí. Ja som bol trošku vizionár a o štyri roky som to predbehol. KDH mohlo byť slovenské CDU, mohlo mať na šupu 12 až 15 percent, ale nemá ich.

Až na to, že KDH sa pod vaším vedením do parlamentu nedostalo a v KDH dodnes práve pakt o neútočení pokladajú za jeden z dôvodov, prečo to v roku 2020 nevyšlo.

Nechcem sa už vracať naspäť, ale vtedy si dal Igor Matovič enormne záležať na tom, aby sme ani ja, ani KDH neboli v parlamente.

Stále používate veľmi silné slová a viníte konzervatívcov, ktorí vás niekedy v niečom kritizovali, za svoj neúspech. Máte pocit, že vám konzervatívne prostredie ublížilo?

Áno, cítim sa vami zranený. Nič zlé som neurobil, ale toľko zloby, čo som si užil... Je niečo fascinujúce, ako to pre niekoho môže byť životabudič.

Načo je dobrý komentár pána Majchráka, ktorý o mne hovorí ako o slepej uličke pre konzervatívcov? To, čo robíte, vám nesvedčí.

To, že s vami niekto polemizuje alebo v niečom nesúhlasí, neznamená, že z vás robí zlého človeka, a mrzí ma, že to takto vnímate. Je vám dnes aspoň s liberálmi lepšie ako s konzervatívcami?

Aj liberáli majú svoje problémy. Mne by bolo lepšie v konzervatívnom svete, ale „svätých“ už máte dosť. Ja prežijem. Ja som sa na konzervatívca nikdy nehral, ja konzervatívcom som. Ale keď vidím, kto všetko sa na neho hrá, tak mi prepáčte, že sa od toho odťahujem. Tí, ktorí konzervativizmus žijú, sú ticho a tí, ktorí to nežijú, o tom najviac tárajú. Budem preto rád, keď umiernení konzervatívci budú voliť SaS.

Čoskoro má SaS pribudnúť ďalšia konzervatívna posila, vraj výrazná osoba z východu, ktorá kedysi spolupracovala s KDH. Kto to je?

To oznámi predseda.

Pridá sa k vám aj bývalý europoslanec KDH Ivan Štefanec?

To nie je otázka na mňa.

Bolo správne zo strany SaS vylúčiť po hlasovaní o novele ústavy spoluprácu s hnutím Igora Matoviča?

Ja dúfam v to, že ho treba nebude, ale musíme pripustiť, že aj áno. Vždy je lepšie sa s ním dohodnúť, lebo Igor Matovič vie zarobiť aj na tom, že ho ignorujete. Finta by bola vtiahnuť ho a potom ho zriediť.

Ale zo všetkého najviac sa bojím toho, že zase sa tu všetci vytlieskavame, ako to všetkých päť strán dáme, ale nedáme. Toto presne Ficovi vyhovuje, aby padli naše hlasy do koša. Piati to nedáme.

Oplatí sa potom opozícii ešte dištancovať sa od Igora Matoviča?

Mám na to názor, ale ja stratégiu nenastavujem. Nejakú taktiku treba zvoliť, ale ja som už predseda bol a som rád, že teraz ním nie som. Ja chcem dnes robiť poľnohospodársku agendu a prepáčte, že sa o potratoch už nechcem rozprávať.

Myslíte, že ak by vznikla vládna koalícia z PS, SaS, KDH, Demokratov či aj hnutia Igora Matoviča, vydržali by ste sa štyri roky nerozprávať napríklad o potratoch?

Rozumní vyzretí ľudia budú hľadať najmenší spoločný menovateľ, na ktorom sa budú vedieť dohodnúť. Keď to nájdu, okolo toho sa združia, to si zadefinujú, ubránia a na chvíľu zabudnú na rozdiely. A keď ubránia menovateľ, tak sa rozpŕchnu a začnú sa rozprávať o rozdieloch.

Vieme sa zhodnúť na západoeurópskej civilizácii, parlamentnej demokracii, právnom štáte. A keď už porobíme, čo treba, potom sa môžeme prebíjať o svojich predstavách sveta.

Pre náš konflikt sme sa dopracovali k totálnemu rozkladu štátu. Vyťahujú z basy ľudí a dosadzujú ich do dozorných rád a my sa tomu už prestávame čudovať, len tratíme čas na somarinách.

Dokážu sa PS aj KDH z týchto tém stiahnuť? Nepresadiť v spoločnej vláde ani registrované partnerstvá, ani výhradu vo svedomí?

Ja si to viem predstaviť. Dúfam, že tie strany dajú na kandidátku práve takých ľudí, ktorí si toto vedia predstaviť a chápu, že musia zachrániť najskôr podstatu, až potom presadzovať svoju víziu.

Uvidíme aspoň 17. novembra všetky opozičné strany spoločne?

Neviem presne, ako to bude vyzerať. Má to nejaký scenár, dynamiku, názory sú rôzne, ale ja to nenastavujem. Treba vtedy vyslať nejaký signál, či ľudia rozporujú to, čo sa tu deje, alebo nerozporujú.