Martin Urmanič je predsedom Predstavenstva a generálnym riaditeľom Bratislavskej integrovanej dopravy, a. s. Pôsobí aj ako poradca predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu.
Hovorili sme o situácii spôsobenej prestavbou Autobusovej stanice Nivy, o možných riešeniach, ako i o možných alternatívach do budúcna, pokiaľ s touto stanicou už vôbec nebude možno rátať.
Nie je to vôbec v našich rukách, keďže autobusovú stanicu vlastní súkromná spoločnosť. Boli sme konfrontovaní s ich rozhodnutím urobiť tieto zmeny a musíme ich akceptovať. Snažili sme sa s nimi diskutovať už od začiatku, aby mali čo najmenší rozsah. Na naše nie veľmi príjemné prekvapenie je dnešná realita horšia oproti stavu, ktorý nám vlastník deklaroval.
Preto sme hneď začali komunikovať s vedením Slovak Lines, ktoré manažuje autobusovú stanicu, a dohodli sme sa, že sa chceme dohodnúť. To znamená, že sa budeme usilovať dostať budúci stav autobusovej stanice do čo najmenej nekomfortného pre vodičov a cestujúcich.
To, že sa vôbec začala. Stav, aký tam bol predtým, bol pre potreby dopravcov a cestujúcich v zásade ideálny. Keď na to pozerám pragmaticky, rozumiem majiteľovi autobusovej stanice, že pristúpil k zmene, ale nerozumiem, prečo až tak radikálne.
Množstvo vstupov autobusov do autobusovej stanice sa obmedzilo, no nebolo to svojvoľné rozhodnutie objednávateľov dopravy, ale stálo to na tom, že cena za vstup sa začala blížiť k hranici, kde to už nebolo ekonomicky efektívne.
Spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava, a. s., ktorá je organizátorom dopravy v BSK a aj tvorcom cestovných poriadkov, skrátila niektoré linky dopravcovi Arriva Mobility Solutions tak, že končili napríklad na Bajkalskej alebo v priestoroch AS Nivy, no nezachádzali dole a ľudia vystupovali vonku.
K percentuálnemu vyčísleniu sa neviem vyjadriť, pretože do podzemia stanice vchádzajú aj iní dopravcovia ako Arriva, ale ako som povedal, k nejakému obmedzeniu došlo. Ide však o vzťah medzi objednávateľom dopravy, ktorý platí z verejných prostriedkov svojmu dopravcovi, a dopravcom, ktorý platí majiteľovi stanice za vstup.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Neviem, lebo BSK je nielen objednávateľom dopravy, ale aj akcionárom v Bratislavskej integrovanej doprave, ktorá je organizátorom regionálnej dopravy. Neevidujem žiadnu zmenu stratégie. Pravdepodobne sa tým myslí zníženie počtu vstupov do stanice.
Jednoducho cena vstupov bola taká vysoká, že by sa to muselo zásadne premietnuť do ceny lístka, a tomu sme sa chceli vyhnúť.
Našou stratégiou je naďalej pozývať ľudí, aby prestúpili z osobných áut do verejnej dopravy, čím sa uvoľnia cesty v kraji aj meste.
Táto história siaha až do obdobia prvej Dzurindovej vlády. V tom čase som to vnímal len ako občan, ale mám pocit, že platili garancie, že nič zásadné sa nezmení, stanica len má byť moderná a komfortná, pričom tam bude aj nejaká komerčná časť. Bral som to ako niečo prirodzené, no ako plynul čas, videli sme, že nová stanica oproti tej predošlej trochu pochudne. To hovorím ešte o stave pred touto prestavbou.
Podľa mňa jednoznačne politici. Ak máme službu, ktorá je vo verejnom záujme – a verejná doprava takouto je –, tak by mala byť ideálne pod stopercentnou kontrolou buď štátu, alebo samosprávy. Dať to súkromníkovi môže so sebou prinášať riziká.
Samozrejme, aj dopravcovia sú dnes prevažne súkromní a svoju robotu si napriek nedostatku vodičov a ďalším problémom robia dobre. Potom tu je však infraštruktúra, napríklad stanice, pričom tá bratislavská nie je jediná na Slovensku, ktorá skončila v rukách súkromných majiteľov. Nebolo by na škodu, keby bola zostala aspoň v nejakom percente v rukách autority, ktorá vie súkromnokapitálovým záujmom povedať nie.
Bolo by predčasné to takto hodnotiť. So zástupcami Arrivy sme boli od prvého momentu, ako došlo k prestavbe, na „mieste činu“ a sledovali sme situáciu na strane cestujúcich aj vodičov. Dospeli sme k tomu, že to nie je ideálny stav, a na mieste sme sa so zástupcami Slovak Lines dohodli, že ideme rokovať. Momentálne spisujeme svoje požiadavky a budeme hľadať riešenia. Máme prísľub, že nás chcú vypočuť a vylepšiť, čo sa bude dať.
Čas ukáže, ako to dopadne, ale, samozrejme, k úrovni komfortu, aký tam bol doteraz, sa už nedostaneme, lebo priestor je zúžený a nebude sa nejako výrazne zväčšovať.
Foto: Postoj/Jakub Lipták
Zatiaľ sa to kreuje, ale všeobecne povedané, urobiť maximum možného, aby sa zväčšil priestor na strane nástupíšť aj na strane čakárne.
To je tá otázka, ktorú budeme musieť riešiť. Okrem toho sme testovali, či sa tam zmestia kĺbové autobusy, ktoré plánujeme zaviesť aj pre regionálnu dopravu, aby sme zvýšili prepravnú kapacitu a komfort cestujúcich. Priestor pre autobusy, ktorý na stanici zatiaľ ostal, však pohyb kĺbových autobusov pravdepodobne neumožní.
Ak tam budú môcť bezpečne jazdiť, ale aj sa tam otočiť a pohodlne odtiaľ vyjsť a ak ekonomika vstupu bude vychádzať, budeme môcť o tom uvažovať. Musíme myslieť aj na komfort šoférov, keďže manipulácia kĺbového vozidla je náročnejšia. Pokiaľ ho nebudeme vedieť zabezpečiť, budeme musieť hľadať pre tieto autobusy inú konečnú.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Všetci si asi mysleli, že trvalý stav je táto autobusová stanica v komforte, na ktorý sme si už zvykli. Teraz sme zistili, že to tak celkom nie je. My ako organizátor dopravy nemôžeme určiť, čo s tým.
Pripadá mi zvláštne, že ste mi vôbec takto museli položiť otázku, keďže sme mali autobusovú stanicu, ktorá mala slúžiť verejnému záujmu, a dnes sa máme baviť o tom, či ideme hľadať iné riešenie. To sa však malo povedať pri privatizácii, že táto stanica tam bude len pro forma.
Jedna z možností, o ktorej sa ako BID otvorene rozprávame, je, že by regionálna doprava vôbec nezachádzala do stredu mesta a končila by na jeho okrajoch, kde by sa spravili veľké terminály, napríklad na Boroch alebo na Zlatých pieskoch. Tam by sa autobusy otáčali a cestujúci by prestupovali do mestskej dopravy, napríklad do električky, ktorá má prednostnú jazdu a chodí v príjemných intervaloch.
Tým, že by regionálny autobus nezachádzal až do mesta, získal by čas a mohol by sa otočiť späť do regiónu po ďalších ľudí. Regionálna doprava totiž nemá čo fungovať ako mestská hromadná doprava.
No ako počujete, hovorím slovo terminál, čo nie sú štyri prístrešky a dve lavičky, ale vyžaduje to aj určité zázemie pre vodičov a cestujúcich, čiže je to otázka peňazí. Netuším, ako sa k tomu v čase konsolidácie objednávateľ dopravy postaví.
Autobusy v súčasnej výprave boli vyberané na podmienky v čase súťaže, lenže medzitým sa územie v okolí Bratislavy zmenilo, vznikajú satelitné mestečká, kde pribúdajú stovky až tisíce ľudí, a súčasné autobusy na to už nestačia. Vyššia požiadavka zo strany cestujúcich znamená, že potrebujeme navýšiť prepravnú kapacitu, no aj vodiči sú dnes úzkoprofiloví zamestnanci, preto sa ako riešenie ponúka predĺžiť autobusy.
Prvý zámer je nasadiť kĺbové autobusy smerom na Šamorín, kam jazdíme takmer v intervale pražského metra. Ale situácií, ktoré potrebujeme sanovať, je viac, napríklad na Záhorí je momentálne situácia skomplikovaná rekonštrukciou železničnej trate.
Platobná karta funguje v takzvanom cloudovom režime, kde samotná karta slúži ako identifikátor k cestovnému lístku. Či už predplatnému, alebo zakúpenému prostredníctvom služby Tapni sa. Platobnú kartu v uvedenom režime akceptuje len Dopravný podnik Bratislava.
Aby sa systém rozšíril, respektíve v nejakej vhodnej forme zaviedol v celom IDS BK, je potrebná zhoda všetkých objednávateľov dopravy. Aktuálne prebieha analyzovanie plusov a mínusov súčasného stavu, keďže každá jedna zmena prináša so sebou nie malé náklady na realizáciu a samotnú prevádzku.
Cestujúci majú k dispozícii mobilnú aplikáciu IDS BK – nezávislú od platobných či čipových kariet – a bezkontaktné čipové karty, prostredníctvom ktorých je možné zakúpiť električenky a využiť ich u všetkých dopravcov v IDS BK.

Foto: Postoj/Andrej Lojan
Určite áno, ale dôležitý je aj tu objednávateľ dopravy, ktorým je v prípade železníc ministerstvo dopravy. Keď sa dorieši rekonštrukcia trate na Záhorie, tak sa výrazne zlepší situácia a zníži sa tlak na autobusovú dopravu. Nosným dopravným systémom na Slovensku je vlaková doprava, a vždy keď sa menia grafikony, my tomu prispôsobujeme cestovné poriadky autobusov.
Keby bolo viac peňazí. (Úsmev.) Okrem toho by určite pomohlo, ak by bola komunikácia medzi objednávateľmi dopravy oproti dnešku o niečo lepšia. A to sa týka komunikácie tak medzi nimi, ako aj s nami.
Nechcem tým povedať, že je to dnes zlé, ale mohlo by to byť lepšie a myslím, že by sa vďaka tomu dalo prísť k novým nápadom, ako súčasný systém vylepšiť.