Zmenšená stanica To, čo spravil HB Reavis na Nivách, je facka cestujúcim

Len čo sa koncom osemdesiatych rokov začalo stavať metro, pre revolúciu sa projekt zastavil a už sa k nemu nikdy nevrátilo. Mestská hromadná doprava aj preto dodnes trpí na množstvo kolíznych miest, v dôsledku čoho je pomalá a obzvlášť električky v centre mesta sú extrémne pomalé.

Dlhodobým neuralgickým bodom hlavného mesta je aj hlavná železničná stanica. Je nevhodne umiestnená v oblúku, nie je možné ju rozšíriť a pre nedostatok miesta sa už hovorilo aj o zbúraní jej historickej budovy. Prístavba z konca osemdesiatych rokov, ktorá bola pre nedostatočnú kapacitu realizovaná ako dočasná, je všeobecne neobľúbená a prevádzky v nej pripomínajú skanzen. Roky sa hovorí o novej železničnej stanici, ktorá je však v nedohľadne.

V osemdesiatych rokoch vznikla aj autobusová stanica na ulici Mlynské nivy. Verejnosť ju taktiež vnímala ako nevľúdne miesto a dočasné riešenie, až kým nedošlo k jej zbúraniu v roku 2017. Cestujúcim pár rokov slúžila dočasná autobusová stanica na Bottovej, ktorú si, paradoxne, verejnosť celkom obľúbila. Bola to jednoduchá, ale funkčná stanica.

Ako trvalé riešenie však medzitým vznikala bombastická autobusová stanica v podzemí obrieho nákupného centra Nivy. Mala to byť nová reprezentatívna brána do mesta a vyriešený jeden z desaťročia trvajúcich problémov mesta. Otvorili ju v septembri 2021.

Okamžite prišlo vytriezvenie, keď všetci pochopili, že to, čo mala byť autobusová stanica spojená s obchodným domom – ako je to vo svete celkom bežné –, v skutočnosti je obchodný dom, v ktorom sa kdesi ďaleko, za labyrintom stoviek metrov chodieb medzi obchodmi, krčí učupená, skrytá stanica.

Už len samotná jej dostupnosť bola pre cestujúcich urážkou. Miesto toho, aby sa na stanicu dalo z ulice rýchlo a jednoducho dostať, bola nadizajnovaná tak, aby to tam ľuďom trvalo čo najdlhšie, aby museli obísť čo najviac výkladov a predrať sa cez čo najviac zákazníkov vyššej kategórie, teda tých, čo prišli na nákupy.

Ale zvykli sme si aj na to.

Prešli však štyri roky a Stanica Nivy, spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej spoločníkom je HB Reavis Holding CZ, akciová spoločnosť, oznámila, že autobusová stanica prejde „významnými úpravami, vďaka ktorým bude pre cestujúcich ešte pohodlnejšia“.

A to konkrétne tak, že pribudne eskalátor, travelátor, upravia sa vstupné dvere a že sa stanica sprístupní pre kĺbové autobusy. Ďalej sa dočítame, že priamo v priestore nástupíšť pribudnú nové možnosti na nákupy a služby. „Či už budete potrebovať rýchle občerstvenie, nákup, či darček, všetko budete mať na dosah ruky bez nutnosti opustiť priestory stanice,“ veselo oznamuje stránka stanice.

Až z iných zdrojov sa dozvieme: počet výstupíšť klesol z ôsmich na dve, počet nástupíšť z 36 na 19 a parkovacie plochy pre autobusy sa okresali z 92 na 29. Zároveň sa skrátil čas pristavenia autobusu na nástupište počas špičky na osem minút pred odchodom a čas parkovania autobusu na jednu hodinu.

Stavebné práce v týchto dňoch už prebiehajú a staničný priestor je výrazne zmenšený.

Samozrejme, každá rekonštrukcia či stavebná úprava čohokoľvek je spravidla spojená s dočasným nekomfortom. Svoje o tom vedia obyvatelia Petržalky, ktorí síce už dva mesiace užívajú dokončenú električkovú trať, no na zastávkach ešte aj v týchto dňoch chýbajú lavičky, zvislé steny či automaty na lístky.

Ako presne bude vyzerať priestor autobusovej stanice po dokončení prestavby, dnes nevieme povedať. V optimistickom scenári sa skutočne komfort cestujúcich zvýši prinajmenšom v tom, že nebudú na autobus čakať v hale zasmradenej z výfukových plynov, ale v zasklenej oddelenej čakárni so vzduchotechnikou.

Foto: Postoj/Jakub Lipták

Pesimistický scenár ťažko odhadnúť. Majiteľ stanice tento krok zdôvodňuje tým, že časť spojov bola z nej presmerovaná na iné konečné zastávky v meste, čo je pravda. Bratislavská župa, objednávateľ regionálnej dopravy v kraji, zasa tvrdí, že ich k tomuto rozhodnutiu viedol príliš vysoký poplatok za nástup a výstup cestujúcich na stanici – napríklad Arriva od začiatku tohto roka za každý výstup aj nástup platí 9,95 eura, čiže ak má spoj na stanici výstup aj nástup, zaplatí 19,90 eura.

Keďže kleslo využívanie stanice, jej majiteľ namiesto zníženia poplatku zareagoval ráznym obmedzením miest pre autobusy.

Ak sa pýtate, či si vari môže majiteľ autobusovej stanice, ktorá by mala mať nejaký štatút dopravnej infraštruktúry vo verejnom záujme, robiť, čo chce, odpoveď je áno. Štátny podnik Slovenská autobusová doprava Bratislava bol sprivatizovaný v roku 2005 a súčasťou projektu bol aj zámer revitalizácie autobusovej stanice. Tento sprivatizovaný podnik je dnes známy pod názvom Slovak Lines. Koho zaujíma genéza, ako k tomu došlo, vo svojom článku to podrobne rozoberá Michal Feik.

Podľa všetkého však v tomto procese neboli zmluvne špecifikované požiadavky na veľkosť, vybavenie či kvalitu novej stanice. HB Reavis preto argumentuje tým, že si záväzok vybudovať novú stanicu splnil a zmenšením jej veľkosti nič neporušuje.

Či by teoreticky mohol stanicu napokon zmenšiť na dve nástupištia a tváriť sa, že stále je to autobusová stanica, je dobrá otázka.

Tak či onak, súčasná realita na autobusovej stanici je pre cestujúcich nočná mora. Na uzučkom, asi dva metre širokom priestore sa tlačia autobusy, ľudia stojaci v rade a pomedzi nich sa musia predierať ľudia, ktorí iba prechádzajú.

Sú to obzvlášť nedôstojné podmienky pre ľudí, ktorí sa snažia dostať z práce či zo školy domov a za túto službu si platia.

Ako novinár a fotograf som zvyknutý na to, že keď si robím ilustračné zábery s ľuďmi na verejnosti, tak sa občas niekto ozve s výhradou, väčšinou však ľudia nereagujú nijako. Tentoraz sa mi však prvýkrát stalo, že sa pár ľudí vyslovene potešilo, že si ich niekto fotí, a hneď sa pýtali, kde to bude zverejnené.

„Napíšte o tom dobrý komentár,“ povzbudil ma jeden cestujúci.

Aká je budúcnosť stanice, v tejto chvíli nikto nevie. Pokiaľ dopravcovia na tieto nedôstojné podmienky zareagujú ešte väčším obmedzením spojov zachádzajúcich až na Nivy, možno očakávať, že sa počet nástupíšť ešte väčšmi zníži v prospech obchodných priestorov a v podstate celá staničná časť obchodného domu upadne do bezvýznamnosti.

Provizórne riešenie situácie – nemožno vylúčiť, že sa natiahne na dlhé roky – môže vyzerať tak, že prímestské, medzimestské a teoreticky aj medzištátne autobusy budú končiť na všelijakých zastávkach roztrúsených po meste. A otázka novej autobusovej stanice bude opäť na stole.