Spotrebný úver sa nie vždy vypláca PPP mosty alebo predražená privatizácia bez prínosu pre občana

Program verejno-súkromného partnerstva (z angličtiny PPP) na opravu havarijných mostov na cestách I. triedy dosiahol tento utorok ďalší míľnik. Po rokoch diskusií, štúdií a sprievodného marketingu ho minister dopravy Jozef Ráž poslal do verejného obstarávania.

Znie to skvele, veď kto by nechcel bezpečné a funkčné cesty. Lenže, bohužiaľ, tu ako tradične ide o neefektívne vyhadzovanie verejných peňazí do vzduchu.

Kam sme sa dostali

Slovenské mosty na cestách I. triedy sú v katastrofálnej kondícii. Neocitli sa tu však cez noc, ani za rok. Ide o „dlhodobú prácu“. Dnes v roku 2026 sme v stave, keď je takmer polovica z celkového počtu 1800 mostov v zlom stave (na škále stavebnotechnického stavu päť až sedem zo siedmich).

Historický vývoj stavu mostov na cestách I. triedy za ostatných 20 rokov podľa hodnotenia projektu PPP mostov od Útvaru hodnoty za peniaze

Havarijné stavy sa systematicky hromadili pre nedostatočné tempo rekonštrukcií. Na mosty sa ročne typicky dávalo v priemere okolo 16 miliónov eur, čo vyšlo na 20 rekonštrukcií ročne. Pritom na udržanie stavu by bol býval potrebný 2- až 3-násobok tejto čiastky. Nejde o závratné čísla, veď 16 miliónov je pol kilometra novej diaľnice D3 na Kysuciach.

Je zjavné, že niekto tu pri správe štátneho majetku konal nezodpovedne. Tiež je jasné, že takto stav mostov ako kritickej infraštruktúry v normálnej krajine nemá vyzerať. Nebavíme sa o vkuse – hoci nevkusné to je –, ale potenciálne a bez preháňania o ľudských životoch. Pre názornosť hrozby si možno pripomenúť pád mosta v talianskom Janove z roku 2018, ktorý si vyžiadal 43 obetí.

Most pri obci Pečovská Nová Ves v Košickom kraji ako jeden odstrašujúci príklad za všetky. Zdroj: príloha štúdie uskutočniteľnosti

Minister dopravy sa rozhodol riešiť mostný problém takzvaným PPP projektom. Princíp znie jednoducho: štát presunie tieto zlé mosty do správy súkromníka (tzv. koncesionára) a ten ich opraví a bude udržiavať 30 rokov v prevádzkyschopnom stave, inak prídu pokuty. Za túto službu mu štát bude priebežne platiť, a to spolu viac, ako keby to robili štátne firmy. Hlavné argumenty sú, že dnes nie sú peniaze a že štátne firmy by nedokázali efektívne zabezpečovať obchádzkové trasy.

Na vypracovanie štúdie realizovateľnosti boli vybraní prestížni konzultanti za celkovo takmer 12 miliónov eur.

V čom je teda problém

Na úvod rozuzlenie: peniaze, samozrejme, sú a na obchádzkové trasy majú prirodzene najlepšiu expertízu firmy, ktoré spravujú cestnú sieť dnes, teda štátne firmy. Tým by sa to celé dalo uzavrieť. Ale poďme postupne.

Ako býva zvykom, konzultanti prišli s jedným variantom opravy mostov a žiadne rozumné a funkčné alternatívy nepreverovali. Aby to zas tak blbo nevyzeralo, pridali jeden „cirkusový“ nulový scenár, v ktorom opravy pokračujú takým tempom ako doteraz, čím logicky dôjde k takmer úplnému rozpadu mostov. A to predsa nikto nechce.

Celá táto schéma má však viac bizarných prvkov.

Hoci mostov v zlom stave je 840, konzultanti vybrali do balíka len 575, nie však podľa závažnosti, ale pohodlnosti. Nie sú tu napríklad obsiahnuté mosty nad železničnými traťami napriek ich kritickému významu. Zvyšné budú ponechané Slovenskej správe ciest (SSC). 

Rovnako sa projekt netýka tých takmer 1000 mostov, ktoré ešte v zlom stave nie sú, no časom sa tam pri súčasnom prístupe dostanú. A potom sú tu ešte tisíce mostov na cestách II. a III. triedy v správe krajov, ktorých stav nie je o nič lepší.

Ešte v roku 2024 sa na cestnej konferencii diskutovalo o PPP variante s balíkom 878 mostov za 1,9 miliardy eur. V tendri však nakoniec ministerstvo začiatkom februára uviedlo 2,8 miliardy (bez DPH). Cena PPP projektu sa tak nafúkla o takmer miliardu, bez adekvátneho vysvetlenia.

Napokon sú tu problémy silno technického rázu, avšak s výrazným dosahom na výsledok. Ako upozorňuje manažér Dalibor Trebichalský zo správy ciest Trnavského kraja, nie je stav ako stav. Niektoré mosty diagnostikované ako uspokojivé podľa oficiálnych databáz v realite vyzerajú ako o stupeň horšie. Je tak dôvodné podozrenie, že čísla v databázach neodrážajú realitu.

Iným technickým problémom, ktorý pocíti každý jeden vodič, sú uzávery ciest. PPP projekt sa za každú cenu snaží natlačiť masívne opravy do okna len piatich rokov. V praxi to znamená, že v Banskobystrickom kraji uzavrú na päť rokov efektívne všetky cesty. Je nanajvýš otázne, či to reálne môže fungovať – pritom práve táto rýchlosť je hlavný argument za extra náklad na PPP.        

Hlavný slon v miestnosti je však samotné PPP.

Načo je to pé-pé-pé

PPP (po slovensky verejno-súkromné partnerstvo) je čiastočná privatizácia štátu. Pre nezodpovedný štát je to príťažlivé presne preto, prečo je pre obyčajného človeka príťažlivá práčka alebo iPhone na splátky. Môžete to mať hneď, ale zaplatíte za to oveľa viac, preplatíte to na úrokoch. V prípade PPP platí, že ten súkromný zhotoviteľ má – ako v podstate každá súkromná firma – oveľa vyššie úroky ako štát.

Teórie, kedy majú PPP projekty zmysel, sú nad rámec tohto článku, ale pointu možno znova jednoducho ilustrovať na úrovni jednotlivca. Typická učebnica finančnej gramotnosti neodporúča brať si žiadne spotrebné úvery (jediný všeobecne akceptovateľný dlh je hypotéka). A tento PPP projekt mostov je jednoducho „spotrebák“ na pokazenú práčku.

Je zaujímavé, že ministerstvom najatí konzultanti tvrdia, že štát na opravy nemá peniaze, doslova píšu: „fiškálne limity sú zásadné“. To by bolo vtipné, keby to neznelo absurdne až manipulatívne. Konzultanti nám vzletným jazykom podsúvajú, že sme ekonomicky na úrovni typického afrického štátu.

Tunel VišňovéPrečo to trvalo tak dlho, ale napokon nedopadlo až tak zle

Peter Vanya

Slovensko je však napriek zlej spoločenskej nálade a konsolidácii stále veľmi bohatá krajina. Nie sme Somálsko, aby sme si metaforicky nedokázali ufinancovať jednu pokazenú práčku za menej ako 100 miliónov eur ročne.

Voľných peňazí v rezorte dopravy je viac než dosť. Napríklad prebiehajúci tender na úsek D1 Turany – Hubová je dvakrát drahší, ako by musel byť, len tam sa skrýva 700 až 800 miliónov. Tento týždeň bolo vyhlásené verejné obstarávanie na 15 kilometrov R2 na južnom Slovensku s takou cenou, že v Česku by za ňu postavili 3-krát viac. A „pikoškou“ je čerstvo nakúpený 20-miliónový inžiniersky prieskum pre tunel Karpaty, ktorý má negatívnu spoločenskú návratnosť a tým aj mimoriadne nízku prioritu pre krajinu.

A čo keby štátne cesty opravoval štát?

Prestížnym konzultantom ktovie prečo nenapadlo navrhnúť scenár, v ktorom by jednoducho navýšili Slovenskej správe ciest financie na rekonštrukciu mostov tak, aby sa mohli opravovať v rovnakom tempe ako v pretláčanom PPP scenári a aby sa havarijné stavy v rozumnom čase vyriešili.

Máme však našťastie aj ministerstvo financií, ktoré tento očividný scenár vo svojom hodnotení pridalo. A je to úplne jednoduché: na to, aby sa zrekonštruovalo tých 575 mostov, stačí navýšiť rozpočet SSC o 45 miliónov eur ročne na obdobie ôsmich rokov. A bolo by možné začať hneď.

Paradoxom je, že napriek deklarovanej urgencii sa najbližšie roky počas PPP kontraktu nebude rekonštruovať nič, stavba sa má spustiť až od 2028. Roky 2024 až 2027 sú tak nadobro stratené, pričom za toto obdobie sa mohli zrekonštruovať stovky mostov. Nebolo už len toto dostatočným dôvodom na „zarezanie“ celého PPP nápadu?

Na všetky tieto problémy sa verejne upozorňuje už dlhodobo, no ministerstvu dopravy to zjavne nestačilo. Minister však stále má nad čím rozmýšľať. Na začiatok by mohol vysvetliť, čo presne urobil pre zlepšenie stavu mostov za ostatného dva a pol roka svojej funkcie. Občania medzičasom môžu aspoň dúfať, že tieto havarijné stavy nespôsobia ujmu na životoch.