Gröhling proti Sulíkovi SaS ako strana, kde sú rodičia braní na zodpovednosť za hriechy detí

Hoci chcú liberáli pod vedením Branislava Gröhlinga pôsobiť nesmierne moderne a progresívne, zatiaľ sa zrejme neprepracovali ani len k pokroku, s ktorým prišiel už biblický zákonodarca Mojžiš pred nejakými tromi tisícročiami.

„Nebudú zomierať otcovia za synov ani synovia za otcov, ale každý zomrie za svoj hriech!“ píše sa v Piatej knihe Mojžišovej (Dt 24, 6). 

Znie to hrozivo, typicky starozákonne. No vo svete, v ktorom sa za niektoré prečiny bežne trestalo popravou celej rodiny páchateľa (pozri napríklad „vyhladzovanie deviatich klanov“ praktizované v Číne od staroveku až do novoveku), predstavoval koncept individuálnej zodpovednosti naozajstný pokrok, ktorý nebol len prázdnym heslom.

Alebo môžeme ísť do knihy pomenovanej po prorokovi Ezechielovi (žil na prelome 7. a 6. storočia pred Kristom): „Syn neponesie vinu otca a otec neponesie vinu syna.“ (Ez 18, 20)

A to sme stále ešte len na pôde biblického Starého zákona. V súčasnosti platný slovenský Trestný poriadok v paragrafe 130 dokonca umožňuje dieťaťu alebo rodičovi odoprieť svedeckú výpoveď, ak by tým jeden spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania tomu druhému...

Prečo tento úvod? Lebo predseda SaS Branislav Gröhling rieši, ako odstrihnúť od strany svojho predchodcu Richarda Sulíka. A robí to vzývaním veľmi neliberálneho princípu: Richard Sulík (okrem toho, že má vraj niektoré čudné a s Gröhlingovými liberálmi už nezlučiteľné názory) sa vraj nedištancoval od svojho kontroverzného syna a influencera Filipa Sulíka.

Aby nedošlo k omylu, Richard Sulík nie je nekritizovateľný. V Postoji sme argumentovali, že spolu s Igorom Matovičom sústavnými škriepkami významne prispel k stroskotaniu garnitúry, ktorá sa utvorila po voľbách v roku 2020. Tým boli sklamané nádeje voličov, ktorí dúfali, že vtedajšie voľby definitívne skoncujú s érou Roberta Fica.

V septembri 2024 odišiel Richard Sulík z parlamentu. A v apríli tohto roka napísal: „Zlomil som nad touto krajinou palicu, nemá žiadny zmysel. Jej voliči si zaslúžia psychopatov ako Matovič alebo gaunerov ako Fico. Tak nech ich majú.“

Ak by chcel Richard Sulík opäť kandidovať do parlamentu, musel by zdôvodniť, prečo voliči nemajú lámať palicu nad ním, keď ju on zlomil nad nimi i krajinou.

Nech Branislav Gröhling pokojne kritizuje Richarda Sulíka od rána do večera za jeho výroky (ako napríklad ten vyššie), za jeho názory alebo činy. Nech s ním polemizuje. No argument synom je čudný.

Filip Sulík je dospelý, je za seba plne zodpovedný, má 29 rokov a jeho otec mu už v minulosti vyčítal napríklad vulgárny slovník. Navyše z verejne prezentovaných názorov Filipa Sulíka je zrejmé, že je politicky inde ako súčasná SaS.

Podobne ako Richarda Sulíka či Branislava Gröhlinga možno kritizovať aj mnohé politické názory či výroky poslankyne SaS Janky Bittó Cigánikovej, ktorá sa jediná svojho bývalého predsedu verejne zastala. No politička má úplnú pravdu, keď poukázala na absurdnosť požiadavky, aby bol otec posudzovaný podľa svojho syna, a prirovnala to ku komunistickým metódam, nad čím sa zase pohoršovali niektorí progresívni lepšoľudia na sociálnych sieťach.

Avšak sovietska propaganda skutočne vyzdvihovala typy ako Pavlik Morozov, ktorý údajne udal svojho otca ako kulaka. Deti pochádzajúce z „buržoáznych“ rodín mali aj v socialistickom Československu sťažené spoločenské uplatnenie.

Nemeckí nacisti vyznávali podobný princíp. Hovorilo sa tomu Sippenhaftung alebo aj Sippenhaft, doslova „ručenie príbuzenstva“. Rodinní príslušníci kritikov nacistického režimu alebo odbojárov mohli na základe tohto konceptu skončiť v koncentračnom tábore alebo na popravisku, aj keď o konaní svojich príbuzných nemuseli nič vedieť.

Samozrejme, Branislav Gröhling nie je nacista ani komunista. Len účelovo a trochu podpásovo využíva proti vnútrostraníckemu konkurentovi, že má kontroverzne vystupujúceho a vnímaného syna.

No požiadavka ospravedlňovať sa za príbuzných aj tak veľmi nejde dohromady s deklarovaným liberalizmom strany, keďže táto politická filozofia by mala stáť na princípe individuálnej zodpovednosti. Ručenie príbuzenstva za činy jednotlivca sa historicky spája skôr s rôznymi kolektivistickými neliberálnymi ideológiami.

Branislav Gröhling sa zrejme domnieva, že ak od SaS odstrihne Richarda Sulíka, stranu tak spraví príťažlivou pre väčší okruh voličov. No na udržanie jasných kontúr jeho strany je možno ešte dôležitejšie odlíšiť sa od Progresívneho Slovenska než od otca zakladateľa.

Niekomu by sa totiž mohlo zdať, že dnešná SaS a PS sú takmer na nerozoznanie.