Vzostup AI Umelá inteligencia ohrozuje začínajúcich informatikov a, naopak, odštartovala súboj o ich top talenty

Umelá inteligencia znamená obrovskú zmenu pre trh práce. Podľa viacerých medzinárodných organizácií jej rozvoj v nasledujúcich rokoch ovplyvní stámilióny pracovných pozícií a mnohí ľudia sa obávajú, že jej aplikácia bude znamenať zvýšenie nerovností v spoločnosti.

Vedecké štúdie však zatiaľ neponúkajú jasnú odpoveď o jej vplyve. Kým niektorí vedci nachádzajú v historických dátach a experimentoch iba minimálny dosah na pracovné miesta a produktivitu, iní predpovedajú masívne zmeny.

Ukazujú sa však prvé jasné výsledky týkajúce ohrozených zamestnaní. Umelá inteligencia zatiaľ negatívne ovplyvňuje zamestnanosť iba v tých povolaniach, ktoré majú jasnú štruktúru. „Rutinné“, ale neštruktúrované povolania ako sekretárky či asistenti, ktoré sa ešte pred pár rokmi zdali najviac ohrozené, zatiaľ nezažívajú žiadne negatívne vplyvy. Neštruktúrovanosť je totiž pre umelú inteligenciu veľký problém.

Naopak, pracovné miesta v povolaniach ako programátori či autori textu, ktoré sú jasne štruktúrované a AI ich tak vie dobre nahradiť, začínajú byť ohrozené. A to predovšetkým na absolventskej úrovni.

Prekvapenia na pracovnom trhuUmelá inteligencia neohrozuje „rutinné“ zamestnania sekretárok, ale programátorov či autorov textov

Ján Cipár

Absolventi informatiky majú v USA problém

Federálna rezervná banka v New Yorku, ktorá je súčasťou systému americkej centrálnej banky, zverejnila dáta o nezamestnanosti absolventov (v súčasnosti vek 22 až 27 rokov) jednotlivých odborov na vysokých školách. Prekvapujúce je, že odbory počítačová veda a počítačové inžinierstvo majú jedny z najvyšších mier nezamestnanosti spomedzi všetkých odborov.

Rebríčku síce „kraľuje“ antropológia s nezamestnanosťou 9,4 percenta, počítačové inžinierstvo je však tretie (7,5 percenta) a počítačová veda je siedma (6,1 percenta). Tieto kedysi atraktívne odbory tak majú výrazne vyššiu nezamestnanosť ako žurnalistika (4,4 percenta), história umenia (3 percentá) či účtovníctvo (1,9 percenta). Kým pred niekoľkými rokmi mali absolventi informatiky takmer nulovú nezamestnanosť a astronomické platy, dnes je to už minulosť.

Prečo prichádza k tejto zmene? Odpoveď súvisí s neudržateľnými očakávaniami absolventov, ktoré vznikli za posledných dvadsať rokov, s rýchlym napredovaním umelej inteligencie a automatizáciou.  

Predovšetkým okolo roku 2010 nastal v USA obrovský nárast záujmu o informatiku. Mnohí politici a podnikatelia povzbudzovali mladých ľudí, aby išli do informačných technológií, ktoré boli synonymom vysokých platov, inovácií a rýchleho napredovania ekonomiky. 

Prezident Obama napríklad v tom čase nahral video, v ktorom vyzýva čo najviac mladých ľudí, aby išli študovať počítačovú vedu. V tom čase bolo bežné, že platy v týchto odvetviach sa začínali nad hranicou 100-tisíc dolárov ročne, pričom firmy bojovali o absolventov aj nástupnými bonusmi a opciami.

A tomuto verejnému obrazu následne začali zodpovedať aj počty prihlásených na informatické odbory. Kým v roku 2010 bolo v USA v informatických odboroch udelených približne 43-tisíc bakalárskych titulov, v roku 2020 to bolo už 104-tisíc, teda viac ako dvojnásobok. V roku 2023 v niektorom informatickom odbore v USA študovalo približne 600-tisíc študentov, teda o 40 percent viac ako v roku 2018.

Obrovský nárast informatických pozícií pozorovaný od roku 2010 sa však okolo roku 2022 spomalil, ak nie úplne zastavil. Hlavným dôvodom je práve aplikácia AI, ktorá dokáže napísať v priebehu sekúnd tisíce riadkov kódu a dokáže tak nahradiť neskúsenejších programátorov na začiatku kariéry.

Tento trend ilustruje prepúšťanie v najväčších technologických gigantoch. Spoločnosť Amazon mala v roku 2021 ešte viac než 1,6 milióna zamestnancov, v roku 2023 však ich počet klesol na 1,525 milióna a v roku 2024 pristúpila k vyhodeniu ďalších 27-tisíc ľudí. CEO Amazonu Andy Jassy v júli oznámil ďalšie prepúšťanie a ako dôvod otvorene uvádza pokrok AI agentov, ktorí vedia nahradiť písanie kódu, časť výskumu a analytických úloh.

Neurovedec Peter JedličkaMozgová bunka dokáže oveľa viac ako počítačový neurón. Nekontrolovanej umelej inteligencie sa neobávam

Jakub Lipták

V rokoch 2023 a 2024 rovnako prišlo k masívnemu prepúšťaniu v Mete (Facebook, Instagram), Appli či v spoločnosti Alphabet, ktorá prevádzkuje Google. Podobný vývoj je možné očakávať aj v nasledujúcich rokoch. Prepúšťanie či pomalšie zamestnávanie absolventov sa týka aj menších IT firiem, ktoré začínajú aplikovať AI na vytváranie kódu.

Zatiaľ čo počet absolventov informatiky sa teda v posledných rokoch astronomicky zvýšil, nárast počtu pracovných miest v týchto odboroch s tým nedržal krok. Navyše ďalší pokrok v AI a uvedenie novej verzie ChatGPT5, ktorá dokáže vykonávať pokročilé kódovacie úlohy, znamená, že situácia pre absolventov informatiky sa ešte zhorší.

To, samozrejme, vytvára medzi absolventmi, ktorých štúdium v USA stojí desiatky tisíc dolárov, frustráciu a pocit nenaplnených očakávaní. Ako uvádza nedávna absolventka informatiky Mishra pre denník New York Times: „Rétorika (kedysi) bola, že ak sa naučíte programovať, tvrdo pracujete a získate titul z informatiky, môžete dostať šesťciferný nástupný plat... Práve som ukončila štúdium informatiky a jediná spoločnosť, ktorá ma pozvala na pohovor, je (fastfood) Chipotle.“

Nový súboj o top talent

Problémy absolventov však nie sú jedinou zmenou, ktorú AI v oblasti informatického trhu práce prináša. Vo svete AI momentálne začína dochádzať k trendu, ktorý sa podobá na profesionálny futbal či iné športy – firmy začínajú súťažiť o top talent so sumami, ktoré by sa ešte pred pár rokmi zdali nepredstaviteľné. Tým sa zároveň začínajú „najímacie“ vojny medzi technologickými gigantmi.

Jednotlivé firmy si navzájom lákajú zamestnancov a ponúkajú im platy od jednotiek až po stovky miliónov dolárov. Spoločnosť Meta napríklad momentálne vytvára tím pre superinteligenciu, ktorý tvoria svetové špičky v odbore. Agresívne sa doň snaží získať výskumníkov z firmy OpenAI, ktorá vytvorila ChatGPT, a podľa mnohých správ im ponúkla nástupné bonusy v hodnote 100 miliónov dolárov. Mark Zuckerberg má dokonca zoznam najlepších talentov, „AI géniov“, ktorým je ochotný dať podobné sumy a pozýva ich osobne.

Aj to je však málo oproti nedávanej akvizícii iba 24-ročného výskumníka Matta Deitkea. Tomu Mark Zuckerberg osobne ponúkol plat 125 miliónov dolárov počas nasledujúcich štyroch rokov. Pre Deitkea, ktorý rozbieha jeden z najinovatívnejších startupov v oblasti AI, to však bolo málo. Meta následne zvýšila ponuku na 250 miliónov dolárov a tú Deitke prijal.

Rovnaký agresívny prístup majú aj ostatné firmy a postupne sa tak tieto vojny presúvajú aj do menších startupov. Informovanie o prestupoch medzi firmami sa už podobá na informovanie o prestupoch športových hviezd. 

Týmto „AI géniom“ zároveň pomáha fakt, že ich počet je v súčasnom svete veľmi obmedzený, odhadom niekoľko stoviek, a dosiahnutie takej vysokej expertízy trvá roky. V nasledujúcom období sa preto ponúkané sumy zrejme vyšplhajú ešte vyššie.

O umelej inteligencii v školstveRola učiteľa sa radikálne zmení, treba sa vrátiť k rukou písaným esejam

Zuzana Hanusová

Návrat manuálnych povolaní?

Tieto astronomické sumy a výhodné podmienky sa teda týkajú iba malého počtu ľudí. Podobne negatívne ako pri začínajúcich informatikoch môže vzostup AI dopadnúť aj na mnohé iné kancelárske povolania.

Ako teda zabezpečiť budúcnosť na pracovnom trhu pre týchto ľudí? Odpoveď Geoffreyho Hintona, jedného z priekopníkov AI, je jasná: „Vyučte sa za inštalatéra.“

Spoločnosť Microsoft v júli zverejnila najnovšiu štúdiu o najohrozenejších povolaniach. K tým patria autori textov, prekladatelia, historici či informatici. K najmenej ohrozeným povolaniam však patria inštalatéri, pokrývači striech, operátori železníc a bagrov, pracovníci na odstraňovanie nebezpečných materiálov a maliari. Všetko manuálne povolania.

S tým súhlasí aj americký úrad pre štatistiky práce, ktorý očakáva nárast pracovných miest v manuálnych odboroch, zatiaľ čo počíta s poklesom miest pre absolventov vysokých škôl. A prvé náznaky toho, že generácia Z sa začína vo väčšej miere obracať k manuálnym prácam nevyžadujúcim vysokoškolské vzdelanie, sa už začínajú ukazovať.