Prekvapenia na pracovnom trhu Umelá inteligencia neohrozuje „rutinné“ zamestnania sekretárok, ale programátorov či autorov textov

Už od roku 2022 sa v médiách pravidelne objavujú správy o budúcich obrovských stratách pracovných miest v dôsledku nasadenia umelej inteligencie.

Podľa banky Goldman Sachs pripraví generatívna umelá inteligencia o prácu vyše 300 miliónov ľudí, Svetové ekonomické fórum zase odhaduje, že už do roku 2027 dôjde k strate približne 14 miliónov pracovných miest a desiatky miliónov ľudí budú musieť zmeniť zamestnanie. OSN hovorí o vplyve umelej inteligencie na minimálne 40 percent zamestnaní počas nasledujúceho desaťročia.

Avšak ako ukázali najnovšie štúdie zverejnené v posledných týždňoch, po viac ako dvoch rokoch od masívneho uvedenia generatívnej umelej inteligencie je jej efekt na pracovný trh minimálny. Štúdie zároveň ukázali, že umelá inteligencia môže znížiť zamestnanosť práve v tých sektoroch, ktoré sa považujú za lukratívne a až doteraz za úplne bezpečné.

Problém s komplexnými úlohami

Podľa renomovanej každoročnej správy Stanford University umelá inteligencia už predbehla ľudí vo viacerých oblastiach ako klasifikácia obrázkov, porozumenie anglického jazyka či porozumenie písaného textu. Na základe toho by bolo možné usudzovať, že je iba otázkou času, kedy ľudí nahradí vo väčšine činností.

Ako však ukazuje táto správa, umelá inteligencia má stále veľké problémy s komplexnými úlohami. Dokáže už síce poraziť ľudí v náročných činnostiach, ako sú napríklad úlohy svetovej matematickej olympiády, no komplexnejšie úlohy s mnohými vstupmi, ako napríklad dlhodobé plánovanie, jej robia zatiaľ veľké problémy.

Pri riešení súboru plánovacích úloh nazvaného PlanBench dokázali pri viac ako dvadsiatich vstupoch aj najlepšie modely umelej inteligencie dosiahnuť úspešnosť iba okolo 24 percent.

Problémy s komplexnými úlohami zahŕňajúcimi množstvo rôznych kombinácií potvrdzuje aj prelomová štúdia zo startupu METR z marca 2025, ktorá ukazuje, že umelá inteligencia má problémy s neštruktúrovanými úlohami, v ktorých je plno „neporiadku“. Úlohy, ktoré nie sú jasne špecifikované, kde nie sú jasné kritériá úspechu alebo neúspechu a kde prichádzajú informácie z množstva zdrojov, sú práve tie, s ktorými si umelá inteligencia zatiaľ nevie poradiť.

Čo si o ChatGPT myslí HarariUmelá inteligencia môže zmeniť internet na svet plný ňou vytvorených ilúzií

Michal Lukáč

Vplyv je len ťažko predvídateľný

Štúdia je prelomová v tom, že takéto úlohy robia práve povolania, ktoré sú považované za rutinné a mali byť najviac ohrozené. Ako príklad si možno vziať sekretárky. Ide o povolanie, ktoré musí komunikovať s rôznymi typmi ľudí, zvyčajne robí veľké množstvo úloh, ktoré nie sú jasne charakterizované v opise práce, musí neustále reagovať na meniace sa prostredie a robiť aj niekoľko činností naraz.

Táto práca, ktorá sa môže zdať rutinná, je zároveň plná „neporiadku“ a nedostatočnej štruktúry, a preto ju umelá inteligencia v najbližšom čase nedokáže nahradiť.

Ako ukazuje nedávny článok Financial Times, táto neštruktúrovanosť sa týka aj povolaní ako administratívni pracovníci, asistenti či pracovníci v oddeleniach ľudských zdrojov. Všetci títo pracovníci musia denne riešiť nepredvídateľnosť a reagovať takpovediac „za pochodu“.

Ani po viac ako dvoch rokoch nie je zreteľný akýkoľvek negatívny dosah umelej inteligencie na zamestnanosť v týchto odboroch, skôr iba mierne zvýšenie ich efektivity a produktivity práce.

Keď sa pozrieme na francúzsku štúdiu z polovice roka 2024, táto ešte predpovedá pozíciu sekretárok a administratívnych povolaní ako jednu z najviac ohrozených. To ukazuje, že generatívna umelá inteligencia sa momentálne vyvíja natoľko dynamicky, že jej reálne dosahy je len veľmi ťažké predpovedať.

Kognitívny vedec Martin TakáčAk algoritmy odhalia, ako nami manipulovať, budú to robiť. No dokážeme sa brániť

Jakub Lipták

Negatívny vplyv AI zažívajú autori textu a programátori

Sú však niektoré povolania, pri ktorých momentálne vidieť jasný negatívny vplyv. No ide o prekvapenie. Stratu pracovných miest je totiž možné pozorovať u programátorov a autorov písaného textu, teda pri povolaniach, ktoré sa poväčšine zaraďujú k tým s vysokým zárobkom.

Denník Washington Post dokonca vypočítal, že za posledné dva roky zmizlo až 27 percent všetkých programátorských pozícií v USA, a to predovšetkým v dôsledku automatizácie úloh pomocou umelej inteligencie. Zamestnanosť v tomto sektore je teraz na rovnakej úrovni, ako bola v roku 1980, teda ešte pred masívnym uvedením internetu.

Prečo sú teraz tieto zamestnania v ohrození? Dôvodom je práve „poriadok“ v úlohách. Obidve zamestnania sú totiž charakteristické jasne zadanými úlohami, ktoré sú navyše zväčša lineárne a majú jasnú štruktúru.

Autori textu, napríklad v PR alebo marketingových agentúrach, dostanú zadanú tému a vymyslia na ňu text. Programátori majú zadanie, ktoré musia splniť, a programovací kód má zväčša lineárny charakter, teda programovanie krokov aj ich vykonanie nasleduje logicky jasne za sebou. Ide o činnosti, v ktorých umelá inteligencia už aj teraz exceluje a v ktorých predbehla schopnosti človeka.

Mnohé najväčšie technologické spoločnosti už dnes ponúkajú umelú inteligenciu, ktorá vám za pár sekúnd či minút vytvorí aplikáciu či web na počkanie. Umelá inteligencia spoločnosti Canva napríklad umožňuje používateľom opísať vlastnými slovami, akú aplikáciu chcú vytvoriť, a následne vytvorí celý kód aj s grafickým dizajnom. Podobné produkty má aj Google v podobe Gemini Code Assist či Microsoft v podobe GitHub Copilot.

Všetky tieto úlohy v minulosti vykonávali práve programátori, dnes to dokáže AI bez ich pomoci. Takzvané no-code (žiadny kód) programovanie je na vzostupe.

Najviac ohrozené sú hlavne juniorské pozície v týchto odvetviach a to sa začína už odrážať v náročnejšom vstupe generácie Z na pracovný trh a nižšom platovom ohodnotení v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami.

Aj keď tento trend nemusí byť trvalý, prepad zamestnanosti v takom lukratívnom sektore, ako je programovanie, ukazuje, že vplyv AI na pracovný trh môže byť veľmi prekvapivý.

Technologický pokrok bez regulácieČo prinesie umelá inteligencia s nadľudskými schopnosťami?

Kristína Votrubová

Aký je zatiaľ celkový vývoj?

Napriek niektorým negatívnym dosahom umelej inteligencie na pracovný trh je však celkový ekonomický vplyv zatiaľ minimálny. Štúdia výskumníkov na University of Chicago z apríla 2025 na prípade nasadenia AI chatbotov ukazuje, že generatívna umelá inteligencia iba mierne zvyšuje produktivitu pracovníkov, v priemere o 2,8 percenta, čo zodpovedá približne jednej ušetrenej hodine týždenne. Zároveň nemá žiadny významnejší vplyv na celkový príjem firiem či platy zamestnancov.

To otvára otázku, či vývoj generatívnej umelej inteligencie nie je iba bublina. Viaceré analýzy už dlhodobejšie ukazujú, že kapitálové výdavky v hodnote stoviek miliárd dolárov na vývoj nových modelov sú niekoľkonásobne vyššie ako príjmy, ktoré z nich plynú. Investori pritom stále tieto produkty podporujú s vidinou, že generatívna umelá inteligencia prinesie veľké ekonomické benefity do budúcnosti.

Firma OpenAI, ktorá vytvorila ChatGPT, v roku 2024 vygenerovala štyri miliardy dolárov, avšak jej náklady boli viac ako 9 miliárd dolárov, ocitla sa teda v strate. V nasledujúcich rokoch síce sľubuje raketový nárast príjmov nad 10 miliárd dolárov ročne, ale to nevyrieši jej straty.

Keďže trénovanie vyspelejších modelov je čoraz drahšie, jej náklady masívne narastajú a podľa nezávislých odhadov sa jej straty do roku 2026 zvýšia z 5 na 16 miliárd dolárov. V podobnej situácii je aj väčšina ďalších globálnych firiem. Je teda otázne, dokedy bude tento ekonomický model udržateľný.

Pokiaľ sa vidiny ekonomických benefitov v nasledujúcich rokoch nepremenia do hmatateľných výsledkov, celé odvetvie môže ľahko padnúť ako domček z karát.

Katastrofické predpovede o strate miliónov pracovných miest či euforické predstavy o novej technologickej a ekonomickej revolúcii treba teda zatiaľ brať s rezervou.