Aktivizmus ŠŠI Kusá uznáva, že mizogýnia z jej dát nevyplýva, školská inšpekcia však trvá na svojom

Nedávno sme informovali o tom, že hoci Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) prostredníctvom svojho príspevku na sociálnej sieti vyvolala znepokojenie nad údajnou mizogýniou na slovenských školách, z prieskumu, na ktorý sa odvolávala, žiadna mizogýnia nevyplývala. Daný prieskum pre inšpekciu realizovala sociologička Zuzana Kusá.

V prieskume ani správe k nemu sa toto slovo vôbec nevyskytlo, daný fenomén nekonštatovala ani jeho autorka v rámci interpretácie dát a najmä sa takáto tendencia v prieskume nemerala. Okrem toho, samotný prieskum obsahoval metodologicky i logicky sporné momenty.

Mizogýniou sa štandardne rozumie nenávisť či odpor voči ženám, niektoré definície pojem rozširujú aj o pohŕdanie ženami. K záveru o mizogýnii na školách ŠŠI dospela na základe toho, že chlapci vo väčšej miere označovali súhlas s výrokmi, ktoré favorizovali schopnosti mužov viesť krajinu či firmu alebo ktoré zdôrazňovali význam vysokoškolského vzdelania väčšmi pre mužov než pre ženy.

Školská inšpekcia aj v odpovedi, ktorú poslala denníku Postoj, pokračuje v opakovaní nepravdivých údajov. Napríklad uvádza, že „21 percent chlapcov súhlasí, že ženy nemajú schopnosti viesť firmu alebo krajinu“ a že „20 percent chlapcov spochybňuje zmysel vysokoškolského vzdelania pre ženy“.

V skutočnosti spomínané podiely chlapcov v prieskume súhlasili s nasledujúcimi výrokmi: „muži vedia lepšie riadiť firmy ako ženy“, „muži sú lepšími politickými lídrami ako ženy“ a „VŠ vzdelanie je dôležitejšie pre chlapca ako pre dievča“.

Keď štátny orgán dezinformujeŠtátna školská inšpekcia si o mizogýnii vymýšľa. Odvoláva sa pritom na sporný prieskum

Jakub Lipták

Respondenti v prieskume mali možnosť označiť súhlas na štvorstupňovej škále od úplného nesúhlasu po úplný súhlas a možnosť „neviem“. Stredový variant („aj súhlasím, aj nesúhlasím“) chýbal, rovnako tak v prieskume neboli položené otázky opačným smerom, teda že by konštatovali, že ženy sú v nejakom aspekte lepšie ako muži.

Prípadná preferencia žien dievčenskými respondentmi sa teda ani nemala ako prejaviť. Nevedno preto, či preferencia vlastného pohlavia je symetricky prítomná aj u dievčat alebo či ide o prejav takzvaných stereotypov, či až skutočnej mizogýnie.

ŠŠI trvá na svojom

Napriek nášmu poukazu na tieto problémy ŠŠI na údajnej mizogýnii na školách trvá.

„Aj keď v dotazníku slovo ,mizogýnia‘ nebolo použité, zachytené postoje presne zodpovedajú jej odbornému významu,“ vyjadrila sa pre Postoj hovorkyňa inšpekcie Katarína Matejková.

„Štátna školská inšpekcia sa totiž neopiera len o tento konkrétny výskum, ale aj o roky pozorovania správania žiakov a učiteľov priamo v školskom prostredí. Ak chceme problém riešiť, musíme ho najprv správne pomenovať,“ uviedla.

Ide o citát z odpovede na tri otázky, ktoré sme inšpekcii položili. Pýtali sme sa, na základe čoho konštatovala mizogýniu, či plánuje uverejniť opravu a či eviduje nejaké podnety, ktorých obsahom by bola mizogýnia – a ak áno, koľko.

Napriek tomu, že hovorkyňa spomína „roky pozorovania správania žiakov a učiteľov priamo v školskom prostredí“, na našu otázku o podnetoch, ktorých obsahom by bola mizogýnia, inšpekcia neodpovedala.

Z odpovede ďalej citujeme: „Významný podiel respondentov akceptuje represívne, vylučujúce a nerovnostné modely spoločenského usporiadania – čo v kontexte rodových vzťahov podporuje nerovnosť pohlaví. Takéto presvedčenia predpokladajú a udržiavajú systémovú nerovnosť medzi mužmi a ženami – čo je jadrom mizogýnie.“

Hovorkyňa Matejková pokračuje: „Toto terminologické prepojenie je štandardné aj v zahraničných štúdiách. Medzinárodné výskumy (napr. OECD, UNESCO, Council of Europe) používajú termín ,misogyny‘ alebo ,misogynistic attitudes‘ pre presne tie typy odpovedí, ktoré sme zaznamenali – teda postoje degradujúce schopnosti a úlohu žien v spoločnosti.“

Odpoveď uzatvára slovami: „To, že v dotazníku boli otázky formulované neutrálne a bez hodnotiaceho pojmu, neznamená, že výsledné zistenia sa nedajú zaradiť pod zaužívanú odbornú kategóriu. Použitie termínu ,mizogýnia‘ v komunikácii má za cieľ jednoznačne pomenovať problém a jeho závažnosť. Nejde o ,pridávanie emócie‘, ale o pomenovanie fenoménu, ktorý by inak ostal rozriedený v menej presnom opise typu ,negatívne postoje k ženám‘.“

Aktivistická argumentácia

Štátna školská inšpekcia si za nepodloženou mizogýniou na školách stojí a predviedla aj zavádzajúcu a aktivistickú argumentáciu.

Treba si všimnúť slovo „akceptuje“ na začiatku citovaného úseku. ŠŠI tu v podstate hovorí, že samotná akceptácia niečoho, čo nazýva „represívnymi, vylučujúcimi a nerovnostnými modelmi spoločenského usporiadania“, je jadrom mizogýnie. Inými slovami, mizogýnia už nie je „iba“ aktívny negatívny postoj voči ženám, ale aj pasívna akceptácia určitého spoločenského usporiadania, napríklad aj toho, aké je na Slovensku v súčasnosti.

Pritom téza o systémovej nerovnosti medzi mužmi a ženami je ničím nepodložená domnienka Štátnej školskej inšpekcie. Ide o symptomatický prejav woke aktivizmu, ktorý sa napríklad v Amerike prejavuje najčastejšie prostredníctvom tézy o takzvanom systémovom rasizme. Aj tu má definícia rasistu tendenciu sa pomocou aktivistov rozširovať tak, že ju spĺňa nielen ten, kto má odpor či nenávisť voči príslušníkom iných rás, ale aj každý, kto akceptuje údajný systémový rasizmus v americkej spoločnosti – teda vlastne každý, kto proti nemu aktívne nebojuje.

Zjednodušene povedané, stigmatizačné (nálepkujúce) pojmy ako mizogýn či rasista sa takýmto spôsobom účelovo postupne rozširujú z významu „mizogýn je ten, kto nenávidí ženy“ na význam „mizogýnmi sú všetci okrem tých, ktorí aktívne bojujú proti systémovej mizogýnii“.

A to napríklad aj konštatovaním, že kto si myslí, že muži vedia lepšie riadiť firmu či štát ako ženy, je mizogýn. Množina pár nízkych percent mizogýnov tak v spoločnosti narastie desiatky ráz.

Napriek slovnej ekvilibristike štátnej inšpekcie žiadne z pozorovaní, ktoré vyššie konštatuje, z Kusej prieskumu nevyplýva. No na námietky denníka Postoj inšpekcia nereflektovala.

Kusá: Ide len o možnosti výkladu

Aj samotná autorka prieskumu Zuzana Kusá priznáva, že interpretácia o mizogýnii z jej prieskumu priamo nevyplýva.

„Všetky interpretácie, ktoré obsahuje prvá časť správy, je potrebné chápať len ako možnosti výkladu, ako hypotézy odvodené z literatúry a vlastnej výskumnej skúsenosti. Žiadna interpretácia z dát priamo ‚nevyplýva‘,“ vyjadrila sa Kusá pre Postoj. „Podporiť alebo spochybniť ich môže až ďalšia analýza zistení a cielenejšie prieskumy.“

Kusá ďalej uviedla: „Podobne z dát ,nevyplýva‘ ani vysvetlenie či diagnóza v tlačovej správe ŠŠI. Predpokladám, že sa môže opierať o rôzne unikátne pozorovania, rozhovory, sondy a ďalšie zdroje skúseností z inšpekcií na slovenských školách. Podnetom mohol byť aj zámer vyvolať diskusiu. Veľmi si želám, aby diskusia bola a aby sme sa namiesto nej nezačali obviňovať. Zistenia monitoringu si širšiu spoločenskú diskusiu zaslúžia.“

Na Kusú sme sa obrátili aj s otázkami na metodológiu jej prieskumu. Prečo boli výroky respondentom predložené len v jednom smere, teda že muži sú v nejakom aspekte lepší ako ženy, no ani raz opačne, sociologička odôvodňuje tým, že výroky a k nim prislúchajúce škály prebrala z dotazníka Výskumu európskych hodnôt 2017 v identickej podobe.

Presne takto formulované výroky – ale aj mnohé iné – sa nachádzajú v prieskume Kataríny Strapcovej a Milana Zemana zo Sociologického ústavu SAV.

„Aj keď vami naznačované možnosti by obohatili či prehĺbili možnosti analýzy, dotazník nebolo možné s ohľadom na kapacitu pozornosti žiakov rozširovať,“ argumentuje Kusá. „No najmä použitie rovnakého metodologického nástroja teraz umožňuje porovnávať odpovede z monitoringu s odpoveďami slovenských dospelých a tiež dospelej populácie z viac ako štyridsiatich krajín Európy.“

Sociologička dodala, že zistenia možno porovnávať v interaktívnych mapách EVS. Na stránke sa nachádza asi štyridsať takýchto máp na viaceré kontroverzné témy (napríklad adopcie detí homosexuálnymi pármi) či celkom nekontroverzné (napríklad každodenné používanie internetu). Nenašli sme medzi nimi však žiadnu takú, ktorá by merala súhlas s výrokmi, aké boli v prieskume ŠŠI.

Výroky prevzala z iných výskumov

Na prieskume ŠŠI sme kritizovali aj to, akým spôsobom meral údajný sklon k podporovaniu extrémistických riešení. Okrem troch vyššie uvedených výrokov sa respondenti podľa pohlavia triedili už iba pri výroku, ktorý znel: „ak štát nevie zaistiť poriadok, mali by to urobiť ľudia sami, hoci s použitím násilia“.

Keďže s týmto výrokom súhlasili častejšie chlapci ako dievčatá, ŠŠI to vo svojom príspevku o mizogýnii využila a písala o chlapcoch, ktorí sú ochotní riešiť spoločenské problémy násilím.

Aj v tomto prípade Kusá výrok so škálou prevzala z iných výskumov, pričom argumentuje jeho komparatívnou hodnotou.

„Slovné spojenie ,urobiť (konečne) poriadok‘ možno pokladať za typické pre slovník či volebné heslá strán a hnutí, ktoré za zdroj neporiadku označujú určité ,iné‘ skupiny obyvateľstva a využívajú predstavu, že štát ,nerobí nič‘ alebo robí veci nesprávne a pomôže len ,tvrdá ruka‘,“ skonštatovala Kusá.

„Iste, dá sa očakávať, že s týmto výrokom bude súhlasiť aj časť mladých ľudí, ktorí by sa nikdy nezapojili do násilného konania. Pri nedôvere (pre dospievajúcich častej) a opozícii voči svetu dospelých a tiež pri netrpezlivosti a nezamýšľaní sa nad dôsledkami tento výrok ,zvádza‘ k súhlasu,“ priznala ďalej.

Problém však je, že výrok je formulovaný hypoteticky, s predpokladom, „ak štát nevie zaistiť poriadok“. Celkom inak totiž vyznieva výrok v znení „ľudia by mali v štáte (konečne) urobiť poriadok, hoci s použitím násilia“, ako výrok totožný, no s dôvetkom, ak ten poriadok nevie zaistiť štát.

Poukázali sme pritom aj na to, že samotná Ústava Slovenskej republiky v článku 32 takéto správanie upravuje. Kusá však podľa svojho vyjadrenia spájanie tohto článku ústavy s výrokom, ktorý použila v prieskume, považuje za zavádzajúce.

„Článok č. 32 ústavy na rozdiel od nášho výroku nehovorí o zaisťovaní (hocijakého) poriadku. Hovorí o práve na odpor v prípade odstraňovania demokratického poriadku ľudských práv a slobôd,“ zdôraznila. „Je naozaj dôležité, aby sa v školách viac diskutovalo o ústave a článku, na ktorý poukazujete, a tiež o nástrojoch udržiavania demokratického poriadku a jeho zlepšovania v prospech práv a slobôd obyvateľstva. Zistenia monitoringu sú na to vhodným podnetom a môžu podporiť premýšľanie o týchto dôležitých veciach,“ dodala.

Napokon sme sa sociologičky spýtali, ako dospela k svojej interpretácii uvedenej v prieskume, že porovnanie odpovedí žiačok a žiakov jasne indikuje významne vyššiu podporu občianskych revolt aj s použitím silových riešení u chlapcov ako u dievčat.

Kusá odpovedala: „Aj táto interpretácia je len možnosťou, hypotézou, ktorú treba ďalej preskúmať. Je však zrejmé, že slovo násilie nie je pre časť mladých ľudí signálom pre zdržanlivosť a nesúhlas.“

Hoci metodologické otázniky zostávajú aj po vysvetlení o prebratých výrokoch zo starších výskumov, s mnohými vysvetleniami a argumentmi sociologičky Kusej sa možno stotožniť. A to najmä vďaka tomu, že oproti ráznym formuláciám v prieskume sú jej odpovede pre Postoj výrazne jemnejšie.

Napríklad zatiaľ čo v prieskume hovorila o „jasnej indikácii“ alebo niečo skrátka vecne konštatovala, po našich otázkach je už jasné, že v skutočnosti išlo len o možnosti výkladu a hypotézy, ktoré treba ďalej analyzovať a skúmať.