Týždenný výber Jozefa Majchráka Cyprus nie je hocijaká ambasáda. Prezident by sa pod túto trafiku nemal podpísať

Po tom, čo poslanec Miroslav Radačovský predviedol počas vypočutia na zahraničnom výbore parlamentu, musí byť každému jasné, že by nemal byť veľvyslancom nikde na svete.

Niekto by mohol povedať, že Cyprus nie je až taká významná destinácia a nekompetentný veľvyslanec tam teda nemôže napáchať veľké škody. Nie je to však pravda. Práve Cyprus vôbec nepatrí k tým miestam, kde náš zastupiteľský úrad rieši najmä záležitosti typu stratených cestovných dokladov.

Slovensko je malá krajina a v diplomacii nie sme silným hráčom. Je však niekoľko regiónov, kde sa nám podarilo vybudovať si rešpekt a kde zohrávame celkom dôležitú úlohu. Okrem krajín západného Balkánu k nim patrí aj Cyprus.

Slovensko v tejto krajine – ktorá si prešla konfliktom medzi väčšinovými gréckymi Cyperčanmi a tureckou menšinou – už dlhé roky moderuje dialóg gréckocyperských a tureckocyperských politikov. Samo ministerstvo zahraničných vecí sa tým chváli a hovorí o jednej z najdlhšie trvajúcich mierových iniciatív slovenskej diplomacie.

Začal s ňou už slovenský diplomat a posledný československý veľvyslanec v Nikózii Emil Keblúšek a po rozdelení republiky slovenská diplomacia túto iniciatívu prevzala. Pod záštitou nášho veľvyslanectva sa uskutočnilo viac ako päťsto stretnutí za účasti politických predstaviteľov z obidvoch cyperských komunít. 

Slovenskí vojaci a policajti zároveň už dlhé roky pôsobia na Cypre v mierovej misii OSN, ktorá kontroluje nárazníkovú zónu medzi obidvoma komunitami.

Vďaka tomu má slovenská diplomacia na Cypre istým spôsobom výsostné postavenie.

Samotné ministerstvo hovorí o tom, ako sú tieto naše aktivity dôležité.

„Dialóg pod záštitou nášho Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Nikózii dlhodobo prispieva k budovaniu dôvery medzi oboma komunitami a k podpore úsilia o spravodlivé a trvalé riešenie cyperskej otázky. V čase rastúceho napätia vo viacerých regiónoch sveta považujeme podporu hľadania mierových riešení za mimoriadne dôležitú súčasť našej zahraničnej politiky.“

Toto sú slová ministra Juraja Blanára z tohto roka. A potom minister nominuje na post veľvyslanca v tejto krajine človeka nielen bez diplomatických skúseností, ale zjavne aj bez hlbšej znalosti regiónu.

Pričom po jeho vystúpení v parlamentnom výbore sa ku všetkým týmto výhradám ešte pridružila aj pochybnosť, či sa vôbec dokáže normálne správať a komunikovať.

Radačovského nominácia je politický obchod, ktorým si chce Andrej Danko posilniť svoju pozíciu. Na uvoľnené miesto v parlamente nastúpi jemu lojálny podpredseda SNS Zdenko Čambal.

Politické dohody okolo menovania veľvyslancov sme tu mali vždy. Teraz to podľa informácií Postoja prebehlo tak, že ak chcel Hlas presadiť Petra Kmeca na veľvyslanecký post do Ríma, musel súhlasiť s Radačovským v Nikózii.

Dalo by sa vymenovať viacero príkladov, keď sa politicky nominovaní veľvyslanci ukázali ako skvelí diplomati. Napríklad spisovateľ Ladislav Ballek v Česku, Anton Neuwirth vo Vatikáne či sociológ Martin Bútora v USA.

Prax vysielania diplomatov, ktorí kariérne nevyšli z ministerstva zahraničných vecí, tu bola za všetkých vlád. Len to musí mať nejaké hranice.

Títo ľudia zastupujú krajinu, a preto by pri nich nemali existovať do očí bijúce pochybnosti o ich odborných a osobnostných predpokladoch. Čo je inak také banálne konštatovanie, že je až hanba ho na tomto mieste pripomínať.

Ale ak už sa predsa z nejakých politických dôvodov nedá inak a latka sa zníži úplne k zemi, tak by aspoň takíto nominanti mali byť vyslaní na ambasády, kde nenapáchajú veľké škody.

Nie na jedno z mála miest, kde má slovenská diplomacia vďaka desaťročiam práce kompetentných ľudí dobré meno a robí tam viac ako len bežnú diplomatickú misiu. Doteraz post veľvyslanca v Nikózii zastávali skúsení diplomati.

Osud Radačovského nominácie má teraz v rukách prezident Peter Pellegrini. Ak túto nomináciu podpíše, už to nebude iba politický obchod Andreja Danka. Bude to aj jeho podpis pod brutálnym znížením latky slovenskej diplomacie na jednom z jej dôležitých postov.

Aspoň Prezidentský palác by mal teraz pri rozhodovaní preukázať trochu súdnosti, keď ju už ministerstvo zahraničných vecí úplne stratilo.

Prehovorila ďalšia obeť rehoľného kňazaVyhliadol si ma v spovednici. Myslela som si, že sa len zaľúbil, dnes viem, že to bol netvor

Pavol Hudák

Globálny kolapsMenej sexu, mobily a chýbajúce deti aj medzi chudobnými. Aké sú dôvody svetovej demografickej krízy?

Christian Heitmann

Kto chcel byť rektorom Katolíckej univerzityPodozrenia z plagiátorstva aj otázniky nad článkami vo Švajčiarsku. Ružomberok potrebuje zmenu

Pavol RábaraJuraj Brezáni

Agronóm Ján DzurjaninSucho cítime, ale ešte nič nie je stratené. Pomohlo by, keby družstvá získali kontrolu nad závlahami

Andrej LojanErik Potocký

Ústava ako zdrap papieraDokument na matrike je pre homosexuálne páry nevyhnutne len prvý krok

Maciej Ruczaj

AI v školstveMôže ničiť kritické myslenie a podporuje lenivosť mozgu. Po prvých štúdiách rastú obavy

Zuzana Hanusová