Homofób roka Je to čudesná anketa, ale aspoň je tu vďaka nej veselšie

K svojráznemu slovenskému mediálnemu folklóru patrí pravidelná anketa o „homofóbovi roka“, ktorú od roku 2012 vyhlasuje Inštitút ľudských práv Petra Weisenbachera. Mala by upozorňovať na nenávistné prejavy verejne činných osôb proti homosexuálom, no pritom pravidelne sa medzi nominácie dostávajú aj úplne regulárne výroky či činy.

Takto bolo napríklad v roku 2014 nominovaných 102 poslancov Národnej rady, ktorí do ústavy vložili vetu „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“, či Daniel Lipšic za výrok „V Európe sa trend obmedzovania slobody prejavu orientuje na tri oblasti, kde prebiehajú trestné stíhania. Po prvé ide o kritiku homosexuálnych zväzkov, po druhé o kritiku islamu a po tretie kritiku liberálnych interrupčných zákonov“.

Nominácie v minulosti dostali aj dvaja redaktori Postoja, keď ešte boli redaktormi Týždňa: Martin Hanus a Lukáš Krivošík. Súčasný šéfredaktor Postoja bol nominovaný za výrok „Aktivisti a časť mediálneho sveta celkom deformujú pojmy, ak tvrdia, že páry osôb rovnakého pohlavia majú na získanie tohto privilégia akési ľudské právo“ a Lukáš Krivošík dokonca za otázku: „Nemali by sme byť zdržanliví pri zavádzaní takýchto nevyspytateľných sociálnych experimentov?“

Zatiaľ čo v roku, keď bol nominovaný Hanus, v hlasovaní zvíťazil Štefan Kuffa, Krivošíka porazila samotná Konferencia biskupov Slovenska za vetu o kultúre smrti v adventnom pastierskom liste.

Tohtoročné nominácie nie sú o nič menej bizarné. Nomináciu dostalo napríklad 90 poslancov, ktorí hlasovali za ostatnú novelu ústavy, konkrétne za úpravu osvojovania detí pre ľudí v manželstve, no aj hokejista Martin Fehérváry, ktorý sa previnil tým, že si počas zápasu organizovaného pri príležitosti Pride Night („noci hrdosti“ – pozn. red.) nedal dres s dúhovými insígniami a neoblepil si hokejku dúhovou páskou.

Nuž a pocty sa dostalo aj predsedovi SaS Branislavovi Gröhlingovi, ktorý sa pre Postoj vyjadril: „Registrované partnerstvá, tri pohlavia či vatikánske zmluvy sú témy, ktoré nerozdeľujú len opozíciu, ale aj spoločnosť a pomáhajú naďalej vládnuť Robertovi Ficovi. Aj preto opakovane hovorím, aby sme tieto hodnotové témy odložili nabok.“

PS nechce odložiť hodnotové témyDozrela doba, aby sme našli pri registrovaných partnerstvách riešenie, vraví Dubéci

Adam Takáč

Dodajme, že ide už o druhého predsedu liberálov, ktorý získal nomináciu – Richard Sulík ju dostal v roku 2016 za výrok „Keby tu žili len homosexuáli, zanikneme v priebehu jednej generácie“.

Mnohé médiá o Homofóbovi roka neinformujú v humoristickej rubrike, kam by to aj patrilo, ale s úplnou vážnosťou. A to aj štandardné médiá – v tomto roku napríklad portály televízií Joj a Markíza, ako aj Sme, Trend či Hospodárske noviny v rámci magazínu Brainee.

Pritom keď si príčetný redaktor pozrie tohtoročné nominácie, musí mu byť jasné, že ide o čistú bizarnosť. A ak je trochu zorientovaný, tak vie, že nemenej bizarný je aj Inštitút ľudských práv vedený aktivistom Petrom Weisenbacherom.

Pripomeňme, že to nie je tak dávno, čo toto občianske združenie citovalo neexistujúcu židovskú organizáciu a profesorku. Jej predseda to vtedy vysvetlil tým, že ich oklamali dobrovoľníčky, s ktorými dlhodobo spolupracovali.

Weisenbacherov inštitútCitovali neexistujúcu židovskú organizáciu aj profesorku. Stali sme sa obeťami podvodu, tvrdia

Jakub Lipták

Inštitút klamlivo informoval aj o minuloročnom pochode Hrdí na rodinu – s ktorým však nemá vôbec nič spoločné –, napríklad uviedol, že sa na ňom zúčastnilo „600 až 800“ ľudí, pričom skutočný počet bol troj- až štvornásobný.

Za povšimnutie stojí, že tak ako vtedy informácie od Weisenbachera čerpala tlačová agentúra SITA – tie potom prevzali iné médiá vrátane napríklad Sme –, rovnako to je aj v tomto prípade, opäť médiá o Homofóbovi roka informujú skrz agentúru SITA.

Táto tlačová agentúra, ktorej slogan je „Objektívne správy zo Slovenska a zahraničia“, Inštitút ľudských práv ako relevantný zdroj využíva pravidelne.

Štyri klamstvá v štyroch vetáchAko agentúra SITA informovala o Hrdí na rodinu

Jakub Lipták

Celá anketa o homofóbovi roka pritom nemá s objektivitou nič spoločné. Jej zmysel je jasný: ukázať prstom na „nepriateľov progresu“ či „kontrarevolucionárov“ a takýmto spôsobom ich stigmatizovať.

No skutočnosť, že medzi naozaj vulgárnymi a nenávistnými výrokmi sú aj štandardné, rozumné a pravdivé vyjadrenia – tento rok dokonca tvoria väčšinu –, robí z celej kampane frašku.

Napriek všetkému by bola škoda, ak by sa náhodou táto anketa prestala vyhlasovať – Slovensko by totiž prišlo o pravidelnú dávku humoru.