Progresívny Veľký tresk Oprava štátu po bruselsky

Progresívne Slovensko oblepilo krajinu bilbordmi, na ktorých sa ľudí pýtajú, či veria vo Veľký tresk. Tým má byť nový ekonomický program, ktorý chcú progresívci predstaviť začiatkom septembra. Slovíčko „tresk“ je myslené ako skratka pre „totálny reštart Slovenska“.

K programu strana vypracovala štúdiu, ktorej autormi sú europoslanec a niekoľkomesačný úradnícky premiér Ľudovít Ódor, poslanec Štefan Kišš a bývalý vládny analytik Martin Krok. Hlavné body tohto materiálu zverejnil Denník N.

Skôr ako sa k nim dostaneme, treba Progresívne Slovensko za tento krok pochváliť. Je už načase, aby sa oprava fungovania štátu a konsolidácia ekonomiky stali veľkou opozičnou témou. Ak sa opozičným stranám podarí po voľbách zostaviť vládu, bude to s veľkou pravdepodobnosťou pre nich najdôležitejšia agenda.

Keďže všetci vieme, ako politicky náročné je presadzovanie nepopulárnych ekonomických krokov, bolo by užitočné, keby sa o nich opoziční politici začali baviť už teraz. Veľký tresk z dielne PS by k tomu mohol byť impulzom.

Pri čítaní konkrétnych krokov, ktoré progresívci navrhujú, však optimizmus pomaly vyprcháva.

S niektorými východiskami expertov PS sa určite dá súhlasiť. Rozpor medzi deklarovanými cieľmi a politickými schopnosťami zostavy, ktorá s nimi prichádza, je však taký obrovský, že to celé treba brať primárne ako politický marketing.

Dobrým príkladom je dôchodkový systém. Ten chce PS zobrať útokom. V štúdii sa píše: „Slovensko v súčasnej finančnej kondícii a pri radikálnom starnutí populácie jednoducho nemá na štedrý sociálny a dôchodkový systém pre všetkých. Treba prehodnotiť mieru zásluhovosti a pomáhať cielene najmä tým, ktorí sú naozaj na spodku príjmovej distribúcie. Prejedávanie budúcnosti musí prestať.“

Zámer určite chvályhodný. Ale kto to presadí, navyše vo vláde, ktorá bude určite koaličná? Posledným politikom, ktorý si trúfol masívnejšie znižovanie dôchodkov, bol Ľudovít Kaník a vyslúžil si za to obrovskú nepopularitu a nálepku „sociálny netvor“.

Ktorí z politikov PS sú ochotní pustiť sa touto cestou? Vystaviť sa hnevu obrovskej voličskej skupiny, agresívnym útokom opozície, ktorá bude hecovať ulicu, aj atakom rôznych lobistov. Ktorá z dnešných progresívnych tvárí by to dokázala ustáť a zároveň by vedela takúto reformu s vysokými politickými nákladmi presadiť?

To akože máme uveriť tomu, že to zvládne Ľudovít Ódor, ktorý, pri všetkej úcte, určite nepôsobí ako politický Odyseus a ako premiér len poslušne plnil to, čo mu nadiktovali z Prezidentského paláca? Alebo Michal Šimečka s Ivanom Korčokom?

Ale v poriadku, toto nie je problém konkrétnych návrhov, ale ich politických nositeľov.

Viaceré kroky, s ktorými prichádza PS, sú však problematické aj vecne.

Šimečkova strana napríklad navrhuje zriadenie inštitútu „ByroKAT“, teda akéhosi úradu, ktorého úlohou má byť navrhovanie možnosti znižovania byrokracie.

Toto nie je žiaden originálny nápad PS. Je odkopírovaný z volebného programu SDKÚ v roku 2012, v ktorom mala Dzurindova strana zámer zriadiť inštitút „byroKata“, ktorý mal byť akýmsi „verejným ochrancom proti bujneniu byrokracie“.

Dzurindovci vtedy za tento nápad utŕžili pomerne slušný výsmech, konkrétne za filozofiu odbúravať byrokraciu zriadením nového úradu. Preto nakoniec túto ideu v rámci predvolebnej kampane ani veľmi nepromovali.

Typom uvažovania, že ak niečo nefunguje, vyrieši sa to zriadením novej inštitúcie, komisie či úradu, sú však poznamenané aj ďalšie nápady z progresívnej dielne.

Typom uvažovania, že ak niečo nefunguje, vyrieši sa to zriadením novej inštitúcie, komisie či úradu, sú však poznamenané aj ďalšie nápady z progresívnej dielne.

Ódor a spol. napríklad navrhujú vytvoriť „vládny inovačný hub“ či novú univerzitu na zelenej lúke, keďže vraj nie je šanca zlepšiť tie existujúce.

Hoci minimálne dve dekády sa tu už bavíme o tom, že naším problémom je skôr priveľa univerzít na počet obyvateľov, čo svojho času konštatovala aj Akreditačná komisia.

Sú v každom krajskom meste, z ktorých postupne expandujú do okresov, pričom napríklad v Trnave sa už roky nedarí zlúčiť dve profilovo podobné univerzity. Aj keď panuje konsenzus, že by to bolo rozumné.

Teraz máme uveriť tomu, že ak pod progresívnou taktovkou vznikne na zelenej lúke ďalšia univerzita, tá už konečne bude tým vysneným slovenským Oxfordom.

Papier, samozrejme, znesie veľa a programy aj tak určite nie sú tým, čo mobilizuje voličov a rozhoduje voľby.

Akurát že dobrú politickú ideu otvoriť opozičnú debatu na tému opravy štátu takto PS devalvuje nápadmi, ktoré pôsobia ako výstup z workshopu partie dlhoročných a poriadne usedených bruselských byrokratov.