Druckerov plán pre neštátne školy Cirkevným a súkromným stredným školám sa normatív znižovať nebude

O veľkom balíku zmien v školstve, s ktorým prišiel minister školstva Tomáš Drucker, momentálne prebieha rozporové konanie, v ktorom sa ministerstvo a ďalší aktéri snažia nájsť kompromis na pripomienkach k návrhom.

Najväčšiu búrku nevôle vyvolal zámer zmeniť model financovania súkromných a cirkevných škôl a aj zmeny v súvislosti s obvodmi pre neštátne školy.

Podľa informácií denníka Postoj sa zatiaľ medzi Druckerom a zástupcami neštátnych škôl na týchto hlavných sporných bodoch dohoda nenašla.

Minister v utorok rokoval aj so zástupcami Konferencie biskupov Slovenska.

Čo navrhuje Drucker pre neštátne školy

Ministerstvo dáva v návrhu súkromným a cirkevným školám na výber dva modely:

• Prvým je, že sa stanú tzv. verejnými poskytovateľmi výchovy a vzdelávania. Zapoja sa do verejných školských obvodov, čo znamená, že pod ne budú spadať oblasti mesta, z ktorých musia zobrať deti. Doposiaľ túto povinnosť nemali. Súčasný návrh im ponecháva možnosť vziať 20 percent žiakov bez ohľadu na verejný obvod, do ktorého patria. Neštátne školy by pri tomto modeli dostali štátnu dotáciu (plný normatív na každého žiaka). Okrem možnosti vyberať si žiakov by však stratili aj možnosť vyberať poplatky.
• Druhou možnosťou je, že si môžu súčasný systém svojho fungovania ponechať, ale od štátu dostanú nižší príspevok na svoje fungovanie. Neverejné školy sa obávajú, že by to bolo pre ne likvidačné.

Táto verzia zákona by podľa zámeru ministerstva začala platiť postupne od školského roka 2027/2028.

Na rokovaniach sa v pondelok zúčastnili aj zástupcovia Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak a Richard Vilkus, ktorí k Druckerovmu návrhu predložili hromadnú pripomienku, ktorú podporilo 5 460 ľudí.

INESS po stretnutí informoval, že Drucker upustil od zámeru znížiť normatív (teda peniaze na žiaka) pre cirkevné a súkromné stredné školy. V prípade základných a materských škôl nie.

„V hromadnej pripomienke sme upozornili, že zníženie normatívneho financovania by sa nemalo týkať súkromných a cirkevných stredných škôl, keďže tieto školy si podobne ako verejné školy môžu vyberať svojich žiakov, čím nevzniká ani hypotetická ‚nerovnosť‘ vo financovaní,“ uviedli zástupcovia z INESS-u.

Financovanie priestorov

Drucker však neustúpil pri pripomienke o rozdielnom financovaní priestorov. Jeden z jeho hlavných argumentov, ktorými odôvodňuje zmenu pravidiel pre súkromné a cirkevné školy, je, že majú veľké príjmy zo školného a nie je pravda, že ich používajú na splácanie vysokého nájomného. Minulý rok podľa jeho slov vykázali príjem zo školného 44 miliónov eur a na nájomné z toho použili iba 3,4 milióna.

Experti na školstvo však upozorňujú, že Drucker v tomto tvrdení zavádza, a vyvrátili mu to jeho vlastní analytici. 

Aj INESS v hromadnej pripomienke poukázal na to, že školné vyberané súkromnými školami slúži vo vysokej miere na financovanie priestorov potrebných na vyučovanie, ktoré si tieto školy musia zabezpečiť samy. Naopak, verejné školy majú priestory financované z rozpočtov obcí a miest.

Zmena financovaniaDruckerova dilema pre súkromné školy

Róbert Chovanculiak

Na základe aktuálnych dát zo súhrnného výkazu k správe o hospodárení za rok 2024 vieme, že súkromná škola dáva v priemere ročne len na nájomné 29 650 eur, pričom táto suma nezahŕňa opravy a ďalšie investície do priestorov. Na druhej strane verejná škola, ktorú zriaďuje obec alebo mesto, dáva na nájomné v priemere 830 eur ročne. 

„Aj dodatočné výdavky na opravy a investície jej znova financujú obce a mestá z podielových daní, ktoré platia aj rodičia s deťmi na súkromných školách a dokonca aj samotné súkromné školy. Napriek tomu ministerstvo túto pripomienku neakceptovalo,“ tvrdí INESS.

Tretia možnosť

V nedávnom rozhovore pre denník Postoj minister Drucker predstavil nápad o takzvanom solidárnom režime. „Ak sa súkromné školy, ktoré vyberajú poplatky, zaviažu k tomu, že prijmú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a odpustia im školné, tak na tieto deti budeme posielať plný normatív a pre tie ostatné ho znížime menej výrazne,“ vysvetľoval Drucker.

Analytici z INESS-u teraz informujú o tom, že minister na rokovaniach tento návrh predložil. Okrem možnosti stať sa „verejným poskytovateľom“ a vzdať sa vyberania školného alebo ostať súkromnou školou so zníženým normatívom o 20 percent by školy mohli uzavrieť individuálnu zmluvu s ministerstvom. Podmienkou takejto zmluvy je, že škola by musela mať minimálne 30 percent žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom normatív by jej bol znížený iba o päť percent.

„Tento návrh považujeme za nesystematický, komplikuje fungovanie systému financovania a vytvára priestor pre neistotu a ad hoc zmeny. Ministerstvo navyše nevedelo odpovedať na otázku, ako budú postupovať školy, ktoré prejavia záujem o takúto zmluvu, no vo svojom okolí nenájdu dostatok detí so špeciálnymi potrebami. Táto a mnohé ďalšie komplikácie ukazujú na nezmyselnosť tohto návrhu,“ okomentovali návrh analytici. 

Zmeny pre cirkevné a súkromné školyJe neštátne školstvo reálne v ohrození?

Daniel Masarovič

Chovanculiak a Vilkus kritizujú, že návrh sa pripravuje urýchlene. Považujú to za neprofesionálne a rizikové. Ministerstvo plánuje predložiť novelu zákona na rokovanie vlády už 20. augusta a následne na prvé zasadnutie parlamentu po letných prázdninách, teda 9. septembra. 

Najbližšie týždne by tak mali ukázať, aká bude finálna podoba zákona.