Tomáš Drucker tvrdí, že novela školských zákonov neprinesie cirkevným školám prakticky žiadne zmeny, keďže nebudú vedieť naplniť kapacitu, ktorú musia prednostne vyhradiť pre deti zo školského obvodu.
Dáta, z ktorých pán minister vychádza, nie sú zverejnené.
Dá sa predpokladať, že používa rovnaké dáta, akými argumentuje na rokovaniach so zástupcami organizácií, s ktorými je ministerstvo v rozpore. Tieto dáta ukazujú, že mnohé cirkevné školy majú len 50 až 60 percent žiakov z mesta alebo obce, v ktorej sídlia.
Problémom týchto dát je, že ich vieme použiť na analýzu toho, aké deti sa na cirkevné školy dostali v minulosti, ale majú obmedzenú výpovednú hodnotu do budúcnosti. Najmä po tom, ako dôjde k zlučovaniu škôl pre nízky počet detí. Navyše ani neprijatie 90 percent detí z mesta nemusí znamenať, že sa na školu dostanú všetky veriace deti, ktoré chcú.
Pánovi ministrovi sa dá v skratke odpovedať touto otázkou: Bude musieť cirkevná škola prijať aj satanistu zo školského obvodu, ktorý podpíše papier, že bude rešpektovať charakter školy? Nepoznám odpoveď, ktorú nájde pán minister, ale predložený návrh hovorí jasne: Samozrejme, že áno, ak sa zmestí do 90 percent kapacity prednostných detí! Každé prednostne prijaté dieťa len preto, že býva v meste, znamená porušenie pravidiel rovnosti detí pri prijímačkách na základe miesta bývania a zároveň znamená, že akékoľvek pravidlá o výbere detí podľa viery strácajú význam. Veriace deti mimo obce nebudú mať rovnaké šance na prijatie do cirkevnej školy.

Ďalším problémom je nespravodlivosť a nerovnosť pri porušení pravidiel. Štátna škola má povinnosť prijať deti zo školského obvodu, ale nemá žiadnu sankciu, ak také dieťa neprijme, s výnimkou detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Teraz sa však nebavme o týchto deťoch, ale o problémových deťoch, ktoré nepochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Jedno problémové dieťa stačí na to, aby dokázalo „ušikanovať“ celú triedu.
Ak štátna škola odmietne prijať problémové dieťa – šikanátora – a povie rodičom, aby išli do cirkevnej školy, nečelí žiadnej sankcii. Z dát, ktoré predložil pán minister, vieme, že cirkevná škola nikdy nenaplní normatívy z danej obce, takže povinnosť prijať problémové dieťa jej prischne, inak príde o 20 percent normatívu. Aká teda spravodlivosť a aké rovnaké podmienky?
Predstavme si školu, v ktorej počas posledných desiatich rokov vždy otvorili dve triedy v prvom ročníku a bolo to tak aj tento školský rok. Intuitívne môžeme predpokladať, že aj budúci rok sa na tejto škole otvoria dve triedy. Keď urobíte odhad na jeden rok dopredu, môže sa podariť. Ak by ste chceli urobiť odhad na 20 rokov dopredu, môže to dopadnúť nepresne ako pri dlhodobej predpovedi počasia, ak nezohľadníte faktory, ktoré môžu zásadným spôsobom zmeniť situáciu.
Prvým faktorom je počet narodených detí. Podľa štatistík živonarodených detí v Slovenskej republike bol počet narodených detí v rokoch 2005 až 2021 pomerne stabilný až na roky 2009, 2010 a 2011, v ktorých sa narodilo viac ako 60-tisíc detí. Od roku 2022 sa počet narodených detí začal prudko prepadávať a tento rok sa odhaduje 41- až 43-tisíc narodených detí. Keď sa počet narodených detí prepadne za štyri roky o 27,5 percenta, zásadne to ovplyvní aj počet detí v materských a základných školách. Zastavenie tohto prepadu je zatiaľ v nedohľadne a vláda to nerieši.
Predstavme si mesto s piatimi školami, medzi nimi sú tri štátne, jedna cirkevná a jedna súkromná. Tieto školy každý rok spolu otvorili desať tried. O šesť rokov otvoria sedem, možno osem tried. Otázkou je, ktoré školy rodičia budú preferovať a ktoré prídu o triedu, lebo sa na ne bude hlásiť výrazne menej detí. Štátna, cirkevná či súkromná škola? Dôjde k zlúčeniu škôl a de facto zániku jednej z nich? Dnes nevieme s istotou povedať, koľko tried budú školy otvárať o desať rokov a koľko detí sa bude na jednotlivé školy hlásiť. Tieto deti sa ešte nenarodili.
Druhým zásadným faktorom budú školské obvody. Pán minister urobil vážnu chybu, že najprv neupravil školské obvody pre štátne školy a následne nezverejnil analýzy a nediskutoval so zástupcami cirkevných a súkromných škôl o problémoch, ktoré vidí, a nehľadal spolu s nimi riešenia. Tvorbu obvodov ponechal na obce a následne na dlhodobý proces. Dnes nikto nevie presne povedať, ako budú školské obvody utvorené, koľko detí v nich bude žiť a či bude kapacita škôl v jednotlivých obvodoch postačujúca. Dá sa predpokladať, že vzniknú obvody, v ktorých bude kapacita školy postačovať pre všetky deti z obvodu, a vzniknú aj obvody, kde kapacita škôl postačovať nebude.
Ďalším zásadným faktorom je zmena správania rodičov. V hlavnom meste Bratislave môžu deti od 6 do 14 rokov chodiť do školy vďaka tomu, že v meste fungujú cirkevné a súkromné základné školy, ako aj osemročné gymnáziá. Len mestská časť Vrakuňa má dosť miest pre všetky deti zo svojej mestskej časti na štátnych základných školách. Ostatné mestské časti nemusia rozširovať kapacity škôl, lebo v nich fungujú neštátne základné školy a osemročné gymnáziá. Ak ani ich kapacita nestačí, deti môžu chodiť do školy v inej mestskej časti.
Otázkou je, na aké školy rodičia prihlásia po úprave školských obvodov svoje deti. Môžu tak spraviť nerovnomerne, pričom na niektoré školy sa možno dostanú všetky prihlásené deti a niektoré budú musieť časť detí odmietnuť z kapacitných dôvodov. Keďže existujúce školské obvody sa môžu upravovať na základe požiadaviek nového zákona, nevieme presne odhadnúť, koľko škôl naplní kapacitu na prednostné prijímanie detí z obvodu a koľko nie.
Pán minister má pravdu v tom, že školy budú mať povinnosť ponúknuť kapacitu na prednostné prijímanie detí z obvodu, ale nemusia ju zaplniť, ak deti z obvodu nebudú mať o školu záujem.
Pán minister tvrdí, že do kapacity obvodu bude možné započítať deti zo spojenej materskej školy a deti, ktorých súrodenci danú školu navštevujú. Žiaľ, takto zákon napísaný nie je. V zákone sa píše, že tieto deti sa nezapočítavajú medzi deti mimo školského obvodu, nie že sa započítavajú do obvodu. Aký je v tom rozdiel?
Predstavme si, že na materskú školu chodilo desať detí, z nich šesť z obvodu a štyri mimo obvodu. Koľko z nich môže riaditeľ prednostne prijať? Len tých šesť z obvodu. Ďalšie štyri mimo obvodu môže prijať, až keď prijme všetky deti bývajúce v obvode s prednostným právom. Tieto štyri deti z materskej školy nepatria do obvodu ani mimo neho. Sú akousi treťou skupinou. Ak bol zámer ich prednostne prijímať, do zákona sa to nedostalo.
Predstavme si školu, ktorá prijme celomestský obvod a otvára triedu s 20 žiakmi. Bežne si prihlášku podá 16 až 24 detí. Zo spojenej materskej školy alebo z rodín, ktoré už na škole majú dieťa, si prihlášku podá 10 až 16 detí. Predpokladajme, že polovica až dve tretiny z nich sú z daného mesta a majú právo na prednostné prijatie. Na školu sa pravidelne hlásia aj deti z rodín, ktoré na škole dieťa ešte nemajú. Niektoré sú veriace z mesta, iné sú neveriace z mesta a ďalšie sú veriace z okolitých obcí. Z týchto skupín nech sa hlásia dve až štyri deti. Na základe týchto kritérií som prepočítal 391 scenárov, mnohé sú si podobné. Aké scenáre môžu nastať?
Ideálna situácia nastane, keď kapacita triedy postačuje pre všetky prihlásené deti bez ohľadu na to, či sú deti veriace alebo neveriace. Riaditeľ tak nemusí rozhodovať o tom, koho prijme a koho neprijme, ak sú všetky deti pripravené na školskú dochádzku a nepotrebujú odklad. Toto nastalo pri 121 scenároch.
Ak kapacita školy nepostačuje, riaditeľ musí uprednostniť deti zo školského obvodu, v tomto prípade z mesta. Dá sa predpokladať, že najprv prijme deti s trvalým pobytom v meste z materskej školy a deti, ktoré majú súrodencov na škole, a k nim prijme ešte veriace deti z mesta, ktoré nemajú na škole súrodenca. Ak nenaplnil kapacitu 18 detí z obvodu, musí prijať neveriace deti z mesta. Následne môže z okolitých obcí prijať deti z materskej školy a deti so súrodencom na škole. Ako posledné prijme veriace deti z okolia mesta.
Až v 172 scenároch nastala situácia, že riaditeľ dokázal prijať deti z materskej školy a deti so súrodencom na škole, avšak nedokázal prijať všetky deti mimo mesta z rodín, ktoré prihlasujú svoje dieťa do spojenej školy prvý raz. V týchto scenároch často chýbali riaditeľovi jedno-dve miesta, aby mohol prijať všetky veriace deti, pričom chýbajúce miesta zabrali práve neveriace deti z mesta na základe prednostného prijímania.

Za istých okolností môže nastať situácia, keď riaditeľ školy nedokáže prijať všetky deti z materskej školy ani veriace deti z okolitých obcí. Stane sa tak napríklad vtedy, keď riaditeľ v prvom kole prijme sedem detí z materskej školy a štyri veriace deti z mesta z nových rodín. Následne prijme tri neveriace deti z mesta a má naplnených 14 miest. Mimo obce však býva sedem detí z materskej školy alebo so súrodencom na základnej škole. Z nich dokáže prijať už len šesť.
Počas pripomienkového konania existoval návrh, aby šesť prijatých detí riaditeľ určil žrebovaním. Toto sa v poslednej verzii zákona už nenachádza, a tak riaditeľ rozhodne na základe objektívnych kritérií. Pre veriace deti z okolitých obcí mu už neostane miesto. Situácia, keď riaditeľ nemohol prijať všetky deti z materskej školy, nastala v 34 scenároch.
Okrem predošlých situácií nastalo aj 68 scenárov, keď riaditeľ nemohol prijať všetky veriace deti vzhľadom na ich vysoký záujem. V týchto scenároch by musel z kapacitných dôvodov odmietnuť aspoň jedno veriace dieťa, aj keby obvody neexistovali, avšak nemusel by odmietať veriace deti kvôli prednostnému prijímaniu neveriacich detí. Ak by sa škola neprihlásila do školského obvodu, riaditeľ by mohol prijať len veriace deti.
Ak by malo ministerstvo školstva dobre spracované analýzy, vedelo by, že naozaj môžu nastať situácie, keď riaditeľ z kapacitných dôvodov musí odmietnuť veriace deti, ktoré majú o školu záujem, a to vo zvýšenej miere, ako keby školské obvody pre cirkevné školy neplatili.
Je dôležité, aby nové školské zákony neboli prijaté a vrátili sa na prepracovanie. Pán minister môže v prvom kroku nastaviť verejné školské obvody pre štátne školy, zverejniť analýzy a následne diskutovať s cirkevnými a súkromnými školami o problémoch, ktoré sa ich týkajú.