Nové pravidlá Zmena financovania alebo zmena poslania cirkevných škôl?

Poslanie cirkevných škôl a ich vzťah k štátnemu školskému systému v jednotlivých krajinách naberajú čoraz väčší význam, nielen v kontexte aktuálnej reformy financovania škôl a školských zariadení na Slovensku. Čo je rozlišujúcim znakom a špecifikom cirkevných škôl? Čo je ich hlavnou úlohou a aké je ich poslanie? Majú nejaké prepojenie aj so štátnou/európskou filozofiou vzdelávania? Majú mať inkluzívny charakter? Tieto a mnohé iné otázky už roky stoja nad prizmou poslania cirkevných škôl v dnešnom svete.

Druhý vatikánsky koncil veľmi starostlivo pristupoval práve k téme výchovy a vzdelávania, čo sa odzrkadlilo aj v Deklarácii o kresťanskej výchove Gravissimum educationis. V bode 5 deklarácie koncil zdôraznil dôležitosť školy a katolíckym školám určil, aby venovali pozornosť vzdelávaniu, zmyslu pre hodnoty, príprave na budúce povolanie a utváraniu priateľstiev medzi žiakmi rozmanitej povahy a rozličného postavenia a napomáhali vzájomnému porozumeniu.

Katolícka škola „sleduje tie isté kultúrne ciele a humánnu výchovu mládeže ako ostatné školy“ (bod 8) a zároveň prináša „ovzdušie preniknuté evanjeliovým duchom slobody a lásky“. Katolícka škola (podľa neskoršieho dokumentu Kongregácie pre katolícku výchovu Katolícka škola na prahu tretieho tisícročia, čl. 7 a 15) je v rámci všeobecného poslania cirkvi poslaná ku všetkým deťom i rodičom sveta, pričom osobitným spôsobom vychádza v ústrety tým najchudobnejším, najopovrhovanejším, slabým, strápeným i tým, ktorí ešte nepoznajú Boha. Osobitosťou je aj to, že škola vzdeláva, aby vychovávala, čiže aby budovala človeka zvnútra a oslobodzovala ho od vnútorných napätí, ktoré by mu mohli brániť, aby žil naplno ako človek, t. j. snaží sa o všestranný rozvoj osobnosti (čl. 29). 

Všetky ďalšie dokumenty cirkvi, ktoré po koncile vychádzali (podrobne sme to opísali v našej odbornej práci Poslanie triedneho učiteľa v katolíckej škole privádzať k spoločenstvu, 2010), vyzdvihujú ako kľúčový rozmer spoločenstvo. Rovnako tak v interpretácii Benedikta XVI. (2010) nanovo definujú slovo hierarchia nie ako posvätnú vládu, ale posvätný pôvod. Zdôrazňujú spoluprácu, predbiehanie v službe a vo vzájomnej láske. Nie vo vládnutí.

Katolícke školy v kontexte inklúzie a demokracie

Všetky opísané znaky katolíckych škôl výrazne predbiehajú inkluzívne a humanistické hodnoty, ktoré sa objavujú v pedagogike a psychológii. Ľudská demokracia a inklúzia v pravom zmysle slova sú katolíckym školám vlastné. Tieto školy majú a môžu byť v dnešnom svete práve týmto spôsobom nielen ukážkou svätosti, ale aj vzorom pre ostatné štátne školy, ako napĺňať pravé poslanie školy. 

Katolíckosť (z gr. „určený všetkým“, „univerzálny“) škôl nie je alternatívou k štátnej filozofii vzdelávania, ale je najvyšším naplnením tejto filozofie. Jediný rozdiel je v zdroji jej povolania. Katolícka škola čerpá svoju jedinú silu, odvahu a neúnavnú službu druhým z evanjeliového stretnutia s Ježišom. Nevnucuje, nekrstí, ale žije evanjelium tak, aby inšpirovala a otvárala cestu k Bohu a cirkvi.

Zmeny pre cirkevné a súkromné školyJe neštátne školstvo reálne v ohrození?

Daniel Masarovič

Dáta z CVTI (2024) slovenskej reality však ukazujú, že cirkevné školy sú pod priemerom štátnych škôl v počte detí so špeciálnymi potrebami, sociálne znevýhodnených či utečeneckých detí a cudzincov a, naopak, dosahujú dlhodobo v národnom testovaní až o 10 percent lepšie výsledky ako štátne školy (NIVAM, 2024). 

To, samozrejme, úzko súvisí. Dochádza totiž k postupnej transformácii cirkevných škôl na výberové školy pre deti z lepších životných podmienok. Systém financovania a výberu detí totiž napomáha takémuto usporiadaniu, a tak sa cirkevné školstvo neraz stáva prominentným školstvom strednej a vyššej triedy obyvateľstva. 

Samozrejme, nebolo by zlé, že majú dobré vzdelávacie výsledky. Ak by však mali rovnaké štartovacie podmienky ako štátne školy či vyšší podiel detí v riziku, tak by to bolo priam chvályhodné a potvrdzovalo by to katolícke poslanie škôl. Tak to však na Slovensku nie je.

Quo vadis, cirkevné školy?

Predovšetkým je potrebné povedať, že cirkevné školy majú jednoznačne mimoriadny význam pre školstvo a je potrebné ich rozvoju napomáhať. Ale vrátiť sa k počiatkom, k poslaniu, službe a budovaniu spoločenstva. Deti, ktoré majú nejaké ťažkosti, rizikové správanie a pod., musia byť na cirkevných školách považované za najvyšší stupeň daru Stvoriteľa. 

Kristus predsa slúži v evanjeliu tým najslabším, chudobným, biednym, hriešnym. On opúšťa 99 oviec pre tú jednu stratenú. On žene obvinenej z cudzoložstva i Samaritánke ponúka slobodu. A sám sa dáva pribiť na kríž hierarchiou veľkňazov, zákonníkov a farizejov. Nešetrí kritikou materiálneho bohatstva a pýchy. Za blížnych považuje pohanov a Samaritánov. Toto posolstvo nás musí inšpirovať k novému uchopeniu poslania cirkevných škôl. 

Ako zdôrazňuje Ján Pavol II. (napr. Ecclesia in Europa, 2003) i nasledujúci pápeži, európske kresťanstvo pôsobí unavene a vyčerpane. Kresťania v Európe zamieňajú živé evanjelium za odvar kresťanstva, ktoré už nie je ani kresťanské a postupne ani humanistické. Je unavené. A to cítiť aj z poslania katolíckych škôl na Slovensku. Únavu. Únavu i nedostatok učiteľov i riaditeľov. Ten osviežujúci evanjeliový duch kresťanstva sa tak môže vytrácať. A áno, s tým sa môže vytrácať aj demokracia a inkluzívne či humanistické princípy školy.

Uvedený článok nemá byť nejakou kritikou a útokom na cirkevné školstvo. Skôr výzvou na obnovu. Hľadanie nových zdrojov a ciest na premenu škôl. Pozdvihnutie hlasu k zriaďovateľom, aby sa zastavili, obzreli a počúvali staronové volanie k obnove. Návrat k pôvodnému poslaniu a zároveň otvorenie sa novým metódam a prístupom, ako to zdôrazňuje sumárne koncil (úvod a čl. 5).