Na čom záleží Keď je čas zobrať zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk

Čakať, kým bude kvalitná preventívna medicína dostupná pre širokú verejnosť na Slovensku, nestačí. Veľkú časť toho, čo vieme urobiť, máme vo svojich rukách.

6 minút čítania 6 min

Vypočuť článok

Vyštudovala žurnalistiku a germanistiku, pracovala v STV, v Slovenskom rozhlase a ako šéfredaktorka portálu nm.sk. Je vydatá, má tri deti.

Ďalšie autorove články:

Diabetologička Adela Penesová Mlieko do rannej kávy, jedno jablko, malý banán a príjem cukrov na deň máte vykrytý

Najnovšie štúdie o plusoch obyčajnej chôdze Môže významne oddialiť alzheimera a znižuje riziko úmrtia nielen u ľudí s vysokým tlakom

Na čom záleží Opačné pohlavie vnímame ako hrozbu. Priepasť medzi mužmi a ženami sa stále prehlbuje

Postoj · Na čom záleží: Keď je čas zobrať zodpovednosť za svoje zdravie do svojich rúk

V našom hodnotovom prostredí často skĺzame do rozdeľovania tém na povrchné a podstatné. Témy životného štýlu a prevencie zdravia vieme, žiaľ, veľmi rýchlo prehodiť na stranu tých menej podstatných. Až pokým nás niečo, konkrétne naše telo, v tých našich veľkých hodnotových bojoch nezastaví.

Závažné choroby sú už len vrcholom ľadovca, predchádzajú im často roky nevšímania si signálov, ktoré náš organizmus dáva opakovane najavo. Spúšťa sa kolo chodenia po doktoroch a končí sa to frflaním na slovenské zdravotníctvo a celý systém.

Možno je čas priznať si, že by sme mali byť advokátmi vlastného zdravia a prebrať zodpovednosť za to, čo je v našich silách. Ako to zhrnul v rozhovore pre Postoj tréner Daniel Čmel, „keď pôjdeme do dôchodku s tým, že starajte sa o mňa, štát sa postará, prenášame svoju zodpovednosť na druhých. Komu dávame zodpovednosť, tomu dávame moc a my s tým nevieme nič urobiť“.

Skutočnú preventívnu medicínu, kde vás lekár nielen zdiagnostikuje, ale vám aj odporučí zmenu životného štýlu podľa najnovších výskumov, robí u nás pár súkromných ambulancií, ktoré nie sú dostupné pre každého. Na druhej strane človek sa už dnes dokáže dostať vďaka umelej inteligencii a propagátorom vedy ku kvalitným informáciám, len si to vyžaduje čas a skutočný záujem.

Pohyb, silový tréning, kvalitná strava sú základné piliere zdravia a nielen toho fyzického. Prepojenie stavu nášho tela s tým, ako sa cítime, s mierou energie, s duchovným životom a celkovým životným pocitom je obrovské.

Dnes sa odhaduje, že až 50 percentám ochorení na rakovinu by sa dalo predchádzať prevenciou, pri srdcovo-cievnych ochoreniach to platí až na 70 percent.

To, čo sa po štyridsiatke začína ako malá zmena vo výsledkoch z krvi, môže počas pár rokov prerásť do chronického ochorenia s fatálnymi dôsledkami. Dobrou správou je, že ovplyvniť dokážeme skutočne veľa.

Okrem stravy, spánku a zdravých vzťahov má na naše zdravie podľa vedy najväčší vplyv práve objem svalovej hmoty a pomer tuku a svalov v tele. Osveta, ktorá kedysi zdôrazňovala najmä beh a dlhé prechádzky, sa posunula k zdôrazňovaniu naberania svalovej hmoty. Práve tá má totiž s pribúdajúcim vekom mimoriadny význam nielen na metabolické procesy v tele a výskumy to potvrdzujú.

Najnovšia metaanalýza z júna 2025 uverejnená v časopise Critical Care potvrdzuje vzťah medzi množstvom svalovej hmoty a prežitím. Autori štúdie analyzovali CT výsledky svalovej hmoty u kriticky chorých pacientov a jej súvislosť s úmrtnosťou. Výsledky ukázali, že nižšia svalová hmota bola spojená s vyššou mortalitou v akútnych aj chronických fázach ochorenia. Svalová hmota a sila majú teda významný vplyv na prežitie, predovšetkým v kontexte starnutia a ochorení.

Výhodou silového tréningu je, že nie je neskoro začať v akomkoľvek veku. Dokonca keď sa robili výskumy, ktoré porovnávali svalovú aktivitu u mladých a ľudí okolo sedemdesiatky, ukázalo sa, že trénovaní starí ľudia môžu byť funkčne na tom podobne ako netrénovaní dvadsiatnici.

Dokazuje to aj najnovší výskum zverejnený toto leto v Translational Journal of the American College of Sports Medicine. V štúdii porovnávali dospelých šesťdesiatnikov, ktorí cvičia s dvadsiatnikmi, ktorí necvičia. Účastníkom okrem iného povedali, aby sa postavili zo stoličky, znovu si sadli a zopakovali to čo najrýchlejšie za 30 sekúnd. V tomto teste dopadli trénovaní starší ľudia rovnako dobre ako skupina netrénovaných dvadsiatnikov. Testovalo sa ďalších iks aktivít a vo väčšine úkonov to dopadlo podobne.

To znamená, že so silovým tréningom dokáže urobiť šesťdesiatnik rovnaké aktivity ako dvadsaťročný. Zaujímavé je, že keď sa meral pomer svalovej hmoty medzi skupinami, trénovaným starým ľuďom nenamerali viac kostrového svalstva ako netrénovaným. Predpoklad je, že pri silovom tréningu teda nejde iba o rast svalov, ale aj o prepojenie nervov a mozgu na aktivizáciu svalov a práve táto schopnosť má presah až do staroby. Testovaní ľudia neboli pritom žiadni vrcholoví športovci, ale bežní ľudia, ktorí cvičili silový tréning celého tela dvakrát týždenne.

Stále platí, že vedomosti sú základ a idú ruka v ruke s rozhodnutím. Dobrými zdrojmi s konkrétnymi radami na zmenu životného štýlu v strave aj v športe, ktoré sú založené na vede založenej na dôkazoch, sú napríklad neurovedec Andrew Huberman, lekár Peter Attia alebo biochemik Layne Norton.

Investovať do seba v tejto oblasti nie je egoizmus ani stratený čas. V tomto je potrebné zmeniť mentalitu a brať to ako nutnosť, aby sme len neprežívali, ale tešili sa naplno z prítomnosti. Isto je potrebné strážiť si, aby sa okolo fitnes mentality netočil celý náš život.

V našom priestore však prevláda opačný problém, túto oblasť skôr vytláčame niekam na okraj. Nie všetko je v našich rukách, na množstvo vecí v živote nemáme priamy dosah. Ak však vieme niečo urobiť, aby sme tu boli plnohodnotnejšie pre svojich blízkych, v službe, ktorá nám bola zverená, tak je potrebné prebrať zodpovednosť aj konkrétne.