Záchrana predčasniatok Lekári dokážu udržať pri živote čoraz menšie predčasne narodené deti. Vyrieši medicínsky pokrok dilemu okolo potratov?

Bábätko s hmotnosťou 265 gramov, len o niečo väčšie ako kocka masla, prišlo na svet 15. februára a putovalo, samozrejme, do inkubátora. Pozoruhodné však bolo, že pri takejto extrémne nízkej váhe dýchalo samo.

Marie je podľa parametra hmotnosti pri narodení najmenším žijúcim dieťaťom, ktoré sa narodilo v Bavorsku, a zaradila sa tým na 14. miesto na svete. To pritiahlo do Pasova (Passau) novinárov, ktorí sa chceli rozprávať s lekármi, ako aj s matkou maličkej Marie.

„Zaujímavé je nielen to, že prežila, ale aj ako prežila,“ vyjadril sa pre Süddeutsche Zeitung vedúci lekár tamojšej neonatológie Salvador Navarro-Psihas. Marie totiž nemala žiadne očakávané komplikácie. Nakoniec ju nemuseli ani intubovať, potrebovala iba trochu kyslíka do nosa a inak sama dýchala.

Príbeh malej Marie je dôkazom, že predčasne narodené deti majú čoraz lepšie šance nielen na prežitie, ale aj na plnohodnotný život v budúcnosti.

Začiatkom júna malo dievčatko už 1310 gramov, čo sa stále považuje za extrémne predčasne narodené dieťa. Napriek tomu dobre prosperuje a nemá vážnejšie problémy.

Jeho mama mala oň strach od 21. týždňa tehotenstva, keď jej lekári povedali, že dieťatko je príliš malé, placenta ho dostatočne nevyživuje a dievčatko preto nemá veľkú nádej prežiť.

Zvládla tehotenstvo udržať do 26. týždňa, potom lekári povedali, že ho musia priviesť na svet cisárskym rezom. Dieťa, ktoré odhadovali na 360 gramov, však napokon vážilo iba 265 gramov.

Matka malej Marie s tímom ošetrujúcich lekárov a sestier. Foto: Kinderklinik Passau

V uplynulých piatich rokoch v nemocnici v Pasove hospitalizovali 233 extrémnych predčasne narodených detí s hmotnosťou pri pôrode pod 1500 gramov, z ktorých 218 prežilo. Deväťdesiatdva percent z nich dokonca bez vážnych komplikácií. Pri neurologickom teste vo veku dvoch rokov bolo navyše 95 percent detí klasifikovaných ako normálny vývin.

Predtým bola značná časť extrémne predčasne narodených detí narušená vo fyzickom alebo v psychickom vývoji, hovorí dnes hlavný lekár Navarro-Psihas. Ako dôvod tejto zmeny uvádza novú terapiu, ktorá je primárne orientovaná na rodičov a využíva paradoxne menej invazívnych zásahov typu intubácia.

Menej ventilácie sa ukázalo ako prospešné pre vývoj pľúc aj pre neurologický vývoj detí. Najdôležitejšia zmena v terapii sa týka rodičov. Kým predtým boli len bezmocnými divákmi, teraz zohrávajú hlavnú úlohu a sú so svojimi deťmi v neustálom kontakte.

Štúdie ukazujú, že predčasne narodené deti, ktorých rodičia sú od začiatku zapojení do ich starostlivosti, majú menej komplikácií a neurologicky sa vyvíjajú lepšie.

24. týždeň už nie je striktná hranica 

Ešte v roku 1960 sa považovalo za rozsudok smrti, ak pri narodení deti vážili menej ako 1000 gramov. Deväťdesiatpäť percent týchto bábätiek zomrelo.

Dnes je situácia opačná a 90 percent ich už prežije. A medicína aj v tejto oblasti stále napreduje. Vyzerá to tak, že každých desať rokov sa hranica prežitia predčasne narodených detí posúva zhruba o jeden týždeň nadol, ako pre Deutschlandfunk hovorí profesor Christoph Bührer, riaditeľ kliniky pre neonatológiu v známej nemocnici Charité v Berlíne.

Detský neurochirurg HornPri téme potratov neviem byť neutrálny

Zuzana Hanusová

V roku 2010 bolo novým rekordom, keď sa narodilo a prežilo dieťa s váhou 460 gramov. Bola to Frieda a narodila sa na nemeckej klinike Fulda. V tom čase bola Frieda najmladšie predčasne narodené dieťa v celej Európe, ktoré kedy prežilo.

Dovtedy platilo, že sa zachraňuje dieťa až po 22. týždni tehotenstva, no ošetrujúci neonatológ sa cítil viazaný pokynmi rodičov a dieťa zachránil, hoci túto hranicu nedosahovalo. Lekársky tím vtedy obvinili z toho, že len medicínsky súťaží o prvenstvo.

Odvtedy sa už podarilo zachrániť viacero detí pod touto hranicou. Čoraz viac extrémnych predčasne narodených detí prežíva prvé kritické týždne na jednotke intenzívnej starostlivosti. Súčasne platí, že o dlhodobých následkoch je zatiaľ známe veľmi málo.

V roku 2019 švédski vedci skúmali osud švédskych novorodencov a zverejnili svoje výsledky v odbornom časopise JAMA. Bábätká, ktoré strávili v maternici len 22 až 27 týždňov, ako dospelí trpeli zdravotnými problémami výrazne častejšie ako zrelšie predčasniatka. Iba jedno z piatich nemalo vážne ochorenie.

Deti, ktoré skúmala táto švédska štúdia, sa však narodili v období medzi rokmi 1973 a 1997. Dnes je medicína ďalej a zachránené deti majú lepšie vyhliadky do budúcnosti. Novšie štúdie ukazujú, že s novými intervenciami sa celková zdravotná perspektíva týchto detí zlepšuje.

Aj Mikael Norman, švédsky profesor neonatológie zo Štokholmu, tvrdí, že situácia sa aj v tomto ohľade zmenila. „Pred piatimi až desiatimi rokmi by som povedal, že je nesprávne liečiť deti v 22. týždni, pretože ich šanca na prežitie bola len desať percent. Ale teraz je to 50 percent a komplikácie sa vyskytujú menej často. Nemôžeme preto jednoducho povedať: Šance pre tieto predčasne narodené deti sú príliš zlé, neurobíme nič. Ale je to naďalej diskusia a etická dilema.“

Zaujímavé paradoxy

Na Slovensku sa za hranicu životaschopnosti predčasne narodeného dieťaťa považuje ukončený 24. týždeň tehotenstva. Pod túto hranicu sa u nás odporúča paliatívny prístup, hoci neoficiálne rodičovské fóra uvádzajú príbehy žien, ktorým lekári zachránili dieťa aj pod touto hranicou.

Do 24. týždňa sú na Slovensku povolené umelé potraty zo zdravotnej indikácie. Do zdravotnej indikácie sa zmestí aj taká diagnóza ako rázštep hornej pery.

Medicínsky vývoj spôsobil, že dnes majú šancu na prežitie a dobrý život aj deti, ktoré sa narodili vo veľkosti dlane, a dokonca aj menšie. Fotky týchto detí už obleteli svet.

Čoraz častejšie budeme konfrontovaní so skutočnosťou, že v médiách uvidíme príbehy detí narodených v rovnakom týždni, aký je v niektorých krajinách legálnou hranicou na umelý potrat.

V téme budúcnosti životaschopných detí, ktoré v prípade umelých potratov spoločnosť označuje ako nesamostatný plod, ktorý je možné na požiadanie matky legálne odstrániť, sa už vedú etické dilemy o tom, od ktorého týždňa ich budeme zachraňovať.

V dobe rastúcej epidémie neplodnosti, o ktorej dnes bez okolkov hovoria mnohí odborníci, bude rásť tlak rodičov na lekárov na záchranu čoraz menších predčasniatok.

V dôsledku pokroku medicínskej vedy tak ešte budeme svedkami zaujímavých paradoxov. Otázka znie, čo to postupne urobí s mentalitou, ktorá sa tu rozmohla v téme umelých potratov, a ich ďalšou liberalizáciou v niektorých krajinách.

Bolo by poctivé, keby sa aj vďaka medicínskemu pokroku niečo zmenilo.