Hoci sa posledné týždne Slovensko ponorilo do politického oparu a rozhoduje sa o ďalšom smerovaní krajiny, témy rodiny a vzťahov neboli na druhej koľaji, ako sme v redakcii predpokladali. Texty, ktoré sme vám priniesli v rubrike rodina, zaujali natoľko, že aj popri politike patrili medzi najčítanejšie články na Postoji.
Potvrdilo sa, že ľudia už boli v istej chvíli politickými spormi aj presýtení a naďalej žijú svoje každodenné životy, aj popri kampani riešia problémové školstvo, svoje zdravie a sociálne vzťahy vo svojich rodinách a komunitách. A to sú aj témy, ktoré nás všetkých trápia bez ohľadu na to, aké máme politické presvedčenie.
Práve vzťahy dostali však zabrať, v rodinách sa ešte stále polemizuje, zákopové tábory liberálov a konzervatívcov sú čoraz vyhranenejšie, už aj deti na školách medzi sebou vášnivo riešia, čo volili ich rodičia a starí rodičia, a dávajú si hanlivé nálepky liberál, konzerva či ficovolič. Sociálne siete následne po voľbách zaplavila hystéria balenia kufrov a odchádzania z republiky.
Polarizácia sa neskončila voľbami, ale to, či by konzervatívci a liberáli mali alebo nemali ísť do vlády, a ak áno, tak s kým, je dnes témou dňa asi v každom prostredí.
Počúvame hlasy, že mandát od ľudí je zaväzujúci, je potrebné sa chopiť vlády bez ohľadu na dôsledky a pragmatizmus musí zvíťaziť. A je to trochu desivé.
Dialóg by sa nemal zastaviť, zvlášť nie medzi skupinami, ktoré vedie istý idealizmus. Áno, napriek ideologickým nástrahám je možné sa na to pozerať tak, že liberáli majú svoj idealizmus, ktorý ich poháňa bojovať za to, čomu veria, a aj oni majú vo svojom ponímaní na zreteli dobro človeka a spoločnosti.
Ideologické nástrahy však číhajú aj na naše prostredie. Vzájomne sa kontrolovať, počúvať svoje motivácie, aby sme jedni ani druhí neuleteli, by mohla byť zaujímavá výzva. Najmä dnes, keď sú jednotlivé prostredia vyhranené tak ako ešte nikdy predtým.
Dúfať, že časť svojich ideálov bude možné bez veľkých obetí presadiť s niekým, kto akýmkoľvek idealizmom pohŕda a koho riadi len kalkul motivovaný snahou zachrániť si vlastný krk, je naivné aj cynické.
My sa zatiaľ budeme v rubrike rodina naďalej venovať témam, ktoré objasňujú, ako vnímame ideál rodiny a vzťahov, prečo si myslíme, že tento pohľad na rodinu, hoci sa môže zdať spiatočnícky, je spoločensky dôležitý a rozumný.
S potrebnou skeptickou opatrnosťou budeme pristupovať aj k veľkým novotám, ktoré sa snažia presadiť vo výchove, v školstve, psychológii alebo nám vstupujú do bežných rodinných vzťahov.
Neprestaneme však počúvať motivácie ľudí, ktorých ich ideály ženú k iným záverom o živote i o svete. S vedomím, že pokiaľ sa ideály nezmenia v zaslepené ideológie, tak dialóg je stále možný.


Zľahčovať užívanie ľahkých drog a následne zatracovať elektrošoky ako stredovekú metódu škodí samotným pacientom, tvrdí psychiatrička Zuzana Repková, primárka mužského oddelenia Psychiatrickej nemocnice v Pezinku.

Keď má niekto sadru, želáme mu, aby sa rýchlo uzdravil. Ale od pacientov s duševnými ochoreniami sa odťahujeme, hovorí špeciálna pedagogička Marta Sabolová.

Čo získajú naše deti, keď im doprajeme zopár rokov navyše bez vlastného smartfónu s neobmedzeným internetom? Istý náskok oproti ich rovesníkom s ustavične rozptyľovanou mysľou.

Nielen Švédi, ale aj Fíni zisťujú, že ich žiaci už nie sú svetovou špičkou. Odborníci tvrdia, že príčinou je aj prílišná informatizácia školstva.

Sociológovia predpokladali, že čím bude rozvodov v spoločnosti viac, tým menší vplyv to bude mať na deti z rozpadnutých rodín. Táto téza sa nepotvrdila.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.