Návrat Miroslava Lajčáka Kam smeruje v službách Roberta Fica

Exminister Miroslav Lajčák sa opäť vynoril v slovenskom verejnom priestore. Dokonca v oveľa drsnejšej podobe, ako si ho pamätáme z čias, keď šéfoval našej diplomacii.

Lajčák je od apríla poradcom Roberta Fica pre otázky národnej bezpečnosti. Podľa jeho slov s ním premiér konzultuje strategické veci a niekedy ho poprosí, aby „niečo odkomunikoval“.

V novej pozícii Lajčák už vyvolal pozornosť ostrými, nie práve diplomatickými vyjadreniami na adresu českého europoslanca Tomáša Zdechovského, ktorého nazval „českým šašom, ktorý sa tvári, že nás ide vyučovať demokracii“.

Mnohým určite napadla otázka, čo priviedlo tohto schopného diplomata s veľkými skúsenosťami a s tými najvyššími medzinárodnými ambíciami k tomu, aby začal pracovať pre premiéra a vládu, ktorá nemá v Európe, diplomaticky povedané, práve najlepšiu reputáciu.

Navyše ak Lajčákove vzťahy so Smerom neboli na sklonku jeho vládnej kariéry práve idylické. Len pripomeňme, že koncom roka 2018 podal vtedajší minister zahraničia demisiu prezidentovi Kiskovi, ktorý ju však odmietol prijať.

Dôvodom bolo to, že nedokázal presadiť prijatie Globálneho paktu o migrácii, ktorý bol tak trochu jeho dieťaťom z obdobia, keď stál na čele Valného zhromaždenia OSN. S týmto nápadom ho vtedy niekam poslali nielen Andrej Danko, ale aj Robert Fico.

Svoju urazenosť Lajčák následne demonštroval podaním demisie, pričom však dobre vedel, že prezident Kiska, s ktorým si výborne rozumel, ju neprijme.

Keď sa rodí nový kult

Jozef Majchrák

Aktuálny príchod exministra zahraničných vecí na úrad vlády k Ficovi má dlhšiu genézu.

Po skončení vládneho angažmánu pôsobil Miroslav Lajčák na prestížnom európskom poste osobitného predstaviteľa EÚ pre dialóg medzi Srbskom a Kosovom. Funkčné obdobie sa mu skončilo na jeseň 2024.

Už krátko predtým, v apríli, sa objavili informácie, že Lajčák by sa mal stať novým veľvyslancom EÚ vo Švajčiarsku a vystriedať na tomto poste gréckeho diplomata Petrosa Mavromichalisa. Táto informácia sa objavila aj vo švajčiarskych médiách, keď o tom informoval denník Tages-Anzeiger.

Nakoniec sa však Lajčák európskym veľvyslancom vo Švajčiarsku nestal. Podľa zdrojov Postoja bolo dôvodom najmä to, že tento post nepovažoval za dostatočne zaujímavý.

Namiesto toho sa začal uchádzať o prestížnejšie miesto osobitného predstaviteľa EÚ pre Strednú Áziu. Tu sa však prepočítal. Túto pozíciu nakoniec získal lotyšský diplomat Eduards Stiprais.

Podľa informácií Postoja nebol Lajčák v porovnaní s Lotyšom horším kandidátom, narazil však na šéfku európskej diplomacie Kaju Kallasovú a nakoniec uspel jeho lotyšský konkurent, pričom svoju úlohu v tom mali zohrať aj zlé vzťahy medzi Kallasovou a Robertom Ficom.

Rozhodnutie Miroslava Lajčáka zaradiť sa medzi Ficových poradcov si dobre informovaní ľudia z prostredia zahraničnej politiky a diplomatickej služby vysvetľujú niekoľkými dôvodmi.

Jednak ako šancu udržať si istý status. Byť poradcom úradujúceho premiéra má predsa len iný cveng ako zostať len vyslúžilým ministrom zahraničných vecí. Pričom sa s tým spájajú aj niektoré benefity, ako je využívanie vládneho servisu či diplomatického pasu.

Zároveň môže Lajčák stále kalkulovať s tým, že mu Robert Fico v budúcnosti predsa len pomôže k nejakej zaujímavej pozícii.

Má to však pre neho aj nezanedbateľné riziká.

Robert Fico je dnes oveľa radikálnejším politikom, ako bol v čase, keď s ním Lajčák sedel vo vláde, a výrazne sa posunul aj v zahraničnej politike.

Stáť dnes po jeho boku a prijať rolu apologéta jeho zahraničnopolitických krokov môže pre Miroslava Lajčáka znamenať aj to, že namiesto atraktívnej medzinárodnej kariéry sa naplno ponorí do spodných prúdov slovenskej politiky.