Prečo Lajčák napriek skvelému finišu prehral

Prečo Lajčák napriek skvelému finišu prehral

Premiér Robert Fico a Miroslav Lajčák počas brífingu, na ktorom oznámil svoju kandidatúru na post šéfa OSN 25. mája 2016 v Bratislave. FOTO TASR - Martin Baumann

Dobrá správa je, že slovenská diplomacia má za sebou veľký rok, v ktorom ukázala svetu aj Európe svoje kvality. Horšia správa je, že tým sa dobrá správa končí.

Hneď na úvod priznajme, že stopercentnú odpoveď na otázku v titulku, prečo Miroslav Lajčák nebol v stredu zvolený za generálneho tajomníka OSN, ešte v tejto chvíli nepoznáme. 

Čo sa to vlastne stalo?

Pre neho aj pre premiéra Roberta Fica však musel byť ten obraz skľučujúcou lekciou o veľmocenských šachoch. Len pred pár dňami, 1. októbra, prevzali predsedníctvo Bezpečnostnej rady OSN Rusi, teda najhlasnejší zástancovia línie, že post šéfa OSN tentoraz patrí predstaviteľovi zo stredo-východnej Európy. Rusi pritom v zákulisí dávali najavo, že ich favoritom sa stáva práve slovenský minister zahraničia. Čakal sa však tvrdý rokovací október, keďže vzťahy Američanov a Rusov sa kvôli Sýrii výrazne zhoršili.

V stredu 5. októbra však pred novinárov predstúpil spokojne vyzerajúci veľvyslanec Ruska pri OSN Vitalij Čurkin, aby oznámil, že novým generálnym tajomníkom OSN bude Portugalčan António Guterres. Novinárov prekvapila nielen rýchlosť, ale aj zriedkavá demonštrácia jednoty – za Čurkinom stálo ďalších 14 veľvyslancov stálych aj nestálych členských štátov BR OSN.

Pri interpretácii, čo sa v skutočnosti stalo a prečo sa Rusi vzdali svojej doterajšej línie, sme zatiaľ odkázaní najmä na špekulácie v zahraničných médiách. Podľa jednej interpretácie Rusov veľmi znervóznilo, keď Bulhari nahradili svoju pôvodnú kandidátku Bokovovú eurokomisárkou Kristalinou Georgievovou, za ktorú mala za oponou lobovať nemecká kancelárka Angela Merkelová. Preto sa Rusi radšej promptne dohodli na doterajšom favoritovi Guterresovi, voči ktorému nemal nikto väčšie výhrady.

Podľa druhej interpretácie Rusi a Číňania svoj hlas pre Guterresa náležite zobchodovali: dostanú dobré pozície v novom manažmente OSN, Číňania by mali prevziať mierové operácie, Rusi zas vedúce pozície v novom sekretariáte. 

Podľa tretej interpretácie boli kľúčové kvality samotného Guterresa. Je faktom, že zo všetkých kandidátov pôsobil tento 67-ročný portugalský expremiér najlepšie: je výborný rečník, ktorý si vie získať publikum aj diplomatické zákulisie, pri vypočutiach ohuroval tým, s akou plynulosťou prechádzal z angličtiny do francúzštiny a španielčiny. Desať rokov bol vysokým komisárom OSN pre utečencov, na tomto poste si vybudoval slušnú povesť aj globálne siete. Na Guterresovi je tiež zaujímavé, že sa koncom 90. rokov mal stať predsedom Európskej komisie, ale keďže to bolo krátko po predčasnej smrti jeho manželky a doma mal dve deti, ponuku odmietol. Socialista a katolík (v Portugalsku oponoval návrhom na liberalizáciu potratov) bol od začiatku favoritom, ktorý nikomu neprekážal natoľko, aby ho v závere vetoval.

Tieto tri uvedené interpretácie sa navzájom nevylučujú a zrejme sa v rôznej miere dopĺňajú.

Podľa zasvätenejších slovenských diplomatických zdrojov, ktoré rýchla dohoda na Guterresovi značne zaskočila, až najbližšie týždne ukážu, čo si vlastne Rusi za svoj ústupok vypýtali.

Ako slovenská nádej skrsla

Miroslav Lajčák si však do poslednej chvíle veril, že to po všetkej námahe a intenzívnom roku dôkladných príprav predsa len vyjde.

Ako mi s iróniou povedal jeden diplomat, keby Lajčákov tím vychádzal len z toho, čo mu pri kampani na šéfa OSN hovorili zástupcovia jednotlivých štátov BR OSN, tak by slovenský minister zahraničia z 15 hlasov získal 16. Lajčák je však skúsený diplomat, ktorý vedel, že takto to v diplomatickej brandži chodí a že ak chce pomýšľať na úspech, musí si ho tvrdo odpracovať.

Už sme písali, že Miroslav Lajčák v oficiálnej role ministra zahraničia za ten rok obcestoval takmer všetky štáty, ktoré zasadajú v Bezpečnostnej rade, zastavil sa v Egypte, Angole, Senegale, Malajzii či Uruguaji. Napriek tomu sa prvé dve interné kolá hlasovania v BR OSN na prelome júla a augusta skončili pre Lajčáka malou katastrofou. Zdalo sa, že sa jeho kandidačná púť končí fiaskom, nádejou bolo azda len to, že dostal viac nerozhodných než odmietavých hlasov.

Lenže potom nastal obrat, ktorý naši diplomati pripisujú z väčšej časti obrovskému nasadeniu samotného Lajčáka. Ten priamo v hlavnom sídle OSN v New Yorku intenzívne komunikoval s veľvyslancami jednotlivých štátov a koncom augusta celkom nečakane vyskočil v neoficiálnom hlasovaní na druhé miesto za Guterresa. Lajčákova kandidatúra bola v tomto skvelou školou aj pre našich diplomatov, ktorí po svojich linkách lobovali za kandidáta Slovenska. Až to chvíľu vyzeralo, že našu krajinu čaká historický triumf na poli diplomacie.

Ako slovenská nádej zhasla

Nasadil sa aj premiér Fico, ktorý prišiel do Moskvy nadbiehať Putinovi opakovaným spochybňovaním európskych sankcií a loboval osobne aj u Hollandeho. No nielen podľa mienky médií, ale aj diplomatov Fico v celkovom obraze Lajčákovým vyhliadkam uškodil. Slovenskí diplomati už od začiatku narážali na problém, ktorý sa tiahol od predvolebnej kampane. Volebný slogan lídra Smeru o tom, že na Slovensku nikdy nepripustíme vznik ucelených moslimských komunít, bol v Egypte, Senegale a Malajzii jasným mínusovým bodom pre slovenského kandidáta.

Ešte väčšie krčenie plecami medzi diplomatmi však vyvolali Ficove vyjadrenia proti Británii v priebehu posledných pár týždňov.

Premiér najskôr na oslavách SNP explicitne kritizoval britskú premiérku Theresu May, ktorá sa zmienila, že v prípade nevyhnutnosti je ochotná použiť jadrové zbrane (mimochodom, rovnako ako May by sa vyjadril líder akejkoľvek inej jadrovej veľmoci). Počas bratislavského summitu EÚ si slovenský premiér až nepochopiteľne užíval, keď zahraničným novinárom opisoval, prečo musí brexit Britániu bolieť. Toto protibritské bodnutie v duchu zaiste ocenil Francúz Francois Hollande, ale istotne nie Briti, ktorí spolu s Američanmi v stredu Lajčáka napokon zavetovali. Za Slováka zo stálych členov BR OSN hlasovali len Rusi a Čína.

Je pritom celkom možné, že Guterres by vyhral, aj keby sa Lajčákov premiér nevolal Robert Fico, ale povedzme Mikuláš Dzurinda.

Fico sa však dopustil rovnakej chyby, z akej sa s obľubou vysmieval pravici: že pri presadzovaní slovenských záujmov vidí len Západ na čele s USA a nevníma Východ. On teraz predviedol to isté, len v opačnom garde.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo