Ako sa Lajčákovi podaril obrat

Ako sa Lajčákovi podaril obrat

Miroslav Lajčák počas vystúpenia v sídle OSN v rozprave o nešírení jadrových zbraní, apríl 2015. Foto - Profimedia.sk

Zdalo sa, že najväčšia zahraničnopolitická ambícia Slovenska, zvolenie Miroslava Lajčáka za generálneho tajomníka OSN, už stroskotala. Lajčáka však podceňoval svet aj my tu doma.

Miroslavovi Lajčákovi sa včera podaril zaujímavý obrat. V rámci neoficiálneho hlasovania v Bezpečnostnej rade OSN sa umiestnil na druhom mieste, hneď za najväčším favoritom Portugalčanom Antóniom Guterresom.

Až dosiaľ to vyzeralo, že Lajčák sa musí so svojím najväčším kariérnym snom predčasne rozlúčiť. Čoraz častejšie sa stávalo, že najrešpektovanejšie zahraničné médiá, ktoré analyzovali šance najhorúcejších kandidátov na tento prestížny post, si Lajčáka už ani nevšímali. Buď sa o ňom zmieňovali okrajovo, alebo už ani to nie.

To, že sa Lajčák postupne ocital v pozícii outsidera, potvrdili aj prvé dve interné kolá hlasovania v 15-člennej Bezpečnostnej rade, v ktorých sa testuje priechodnosť jednotlivých kandidátov. Kým v prvom kole na konci júla skončil Lajčák kdesi v strede poľa, na začiatku augusta bol až jedenásty, teda predposledný. Získal len dva pozitívne hlasy, šesť krajín sa vyslovilo proti jeho kandidatúre. 

Po tomto kole sa už v súvislosti s Lajčákovou kandidatúrou neoplatilo písať nič iné než – game is over.

Je za tým Putin?

Lenže včerajšie neoficiálne hlasovanie, ktorého výsledky dnes prenikli do médií, dopadlo pre Lajčáka zrkadlovo obrátene: umiestnil sa na druhom mieste, získal deväť pozitívnych hlasov, kým päť bolo proti (Portugalčan Guterres získal 11 hlasov za a tri proti).

Lajčákov úspech si všimli aj noviny Politico, podľa ktorých zaznamenal Lajčák „prekvapivý comeback“, keďže vyskočil tak vysoko temer z nuly. Podľa Politico je síce portugalský expremiér Guterres naďalej favoritom, nie je však jasné, či ho niektorá z krajín stálej päťky nezavetuje. Ak by sa tak stalo, zvýšilo by to šance kandidátov, ako je slovenský minister Lajčák.

Lajčákov úspech si všimli aj noviny Politico, podľa ktorých zaznamenal Lajčák „prekvapivý comeback“, keďže vyskočil tak vysoko temer z nuly. Zdieľať

Čo sa vlastne stalo, že sa Lajčák zrazu prebojoval do popredia? Pretože nevieme, ktorá krajina ako hlasovala, sme odkázaní len na dohady. Samozrejme, ako prvá odpoveď sa ponúka minulotýždňový lobing Roberta Fica priamo u Vladimíra Putina, ktorému slovenský premiér predostrel Lajčáka ako „zaujímavého kandidáta“ a zároveň kritizoval protiruské ekonomické sankcie.

Putinov palec hore pre Lajčáka však ako vysvetlenie obratu celkom nestačí. Až toľko spontánnych spojencov Rusi v 15-člennej rade nemajú, na to je príliš heterogénnym spoločenstvom, kde sa stretávajú najrôznejšie záujmy.

Premiér Fico Lajčákovi zaiste pomohol, ale skôr to vyzerá, že minister zahraničia si všetko ostatné oddrel sám. V posledných mesiacoch totiž precestoval takmer všetky štáty, ktoré sú momentálne nestálymi členmi Bezpečnostnej rady, pričom teraz v lete nasadil naozaj plné obrátky.

Piati stáli členovia rady sú notoricky známi, venujme sa preto desiatim nestálym členom, ktorí budú mať tiež veľký vplyv na to, koho Bezpečnostná rada odporučí na formálne schválenie Valnému zhromaždeniu: Egypt, Angola, Japonsko, Malajzia, Nový Zéland, Senegal, Španielsko, Ukrajina, Uruguaj a Venezuela.

Od Montevidea cez Tokio po Madrid

A teraz sa pozrime, ako vyzeral cestovný poriadok slovenského ministra zahraničia v poslednom období.

Len teraz v nedeľu, deň pred tretím kolom hlasovania v BR OSN, navštívil Lajčák Egypt, kde sa stretol so svojím rezortným kolegom aj generálnym tajomníkom Ligy arabských štátov, podpísal tam bilaterálnu dohodu o spolupráci v oblasti vedy a školstva a navštívil aj tamojšiu detskú onkologickú nemocnicu, kde odovzdal šek v hodnote 10-tisíc eur.

21. júla zavítal náš minister do Angoly, kde sa stretol so svojím rezortným náprotivkom aj s viceprezidentom tohto afrického štátu. Webová stránka ministerstva zahraničných vecí (MZV) cituje ministrovo vyjadrenie: „Toto je prvá návšteva člena vlády samostatnej Slovenskej republiky, ale naše vzťahy majú silné základy ešte z česko-slovenskej minulosti.“ Podľa Lajčáka „by táto návšteva mala odštartovať novú kapitolu našej spolupráce“.

8. júna 2016 bol Miroslav Lajčák v Senegale, kde sa stretol s tamojším prezidentom aj ministrom zahraničných vecí. Ako sa zdôrazňuje na stránke nášho MZV, išlo vôbec o prvú oficiálnu návštevu slovenského predstaviteľa v tejto africkej krajine. Minister po návšteve vyhlásil, že „Senegal je úspešným príkladom africkej krajiny, ktorá dosiahla politickú stabilitu, zavádza reformy a ekonomicky sa rozvíja“.

18. mája tohto roku sa minister stretol v Tokiu s japonským ministrom zahraničných vecí Fumiom Kišidom. Ako vtedy citoval ministra tlačový odbor rezortu diplomacie: „O vysokej úrovni našich vzťahov svedčí už len to, že za necelý rok sa stretávame po tretíkrát,“ konštatoval minister Lajčák na rokovaní s ministrom Kišidom.

Lajčák v Tokiu: „O vysokej úrovni našich vzťahov svedčí už len to, že za necelý rok sa stretávame po tretíkrát.“ Zdieľať

Tu treba pripomenúť, že Lajčák má k Japonsku špeciálny vzťah, pretože tu bol kedysi pár rokov slovenským veľvyslancom.

V Malajzii bol minister na návšteve v máji minulého roku. Ostala z nej informácia tlačového odboru rezortu, že náš minister bol po 15 rokoch prvým členom slovenskej vlády na oficiálnej návšteve Malajzie. „Malajzia je dôležitý regionálny hráč a významný partner pre celú Európsku úniu. Cieľom mojej návštevy bolo vyhodnotiť aktuálny stav našich dvojstranných vzťahov a prediskutovať možnosti ich prehĺbenia,“ konštatoval Lajčák.

No nie je to iba tak, že minister za tými, o ktorých hlas sa uchádza, cestuje – to by bolo predsa len trochu nedôstojné – funguje to aj naopak. 18. augusta bol na návšteve Bratislavy novozélandský minister zahraničia a náš minister vedel, ako si uctiť vzácneho hosťa. „Nový Zéland je krajina, ktorá nás môže v mnohom inšpirovať. Je to dobre spravovaná krajina. Krajina, ktorá je druhá v celosvetovom rebríčku krajín s najlepšími podmienkami na biznis. Ale takisto sa môžeme inšpirovať skúsenosťami Nového Zélandu v oblastiach, ako je znižovanie nezamestnanosti mladých, rozvoj duálneho vzdelávania, rozvoj informačných technológií,“ nadchol sa Miroslav Lajčák.

„Nový Zéland je krajina, ktorá nás môže v mnohom inšpirovať, je to krajina, ktorá je druhá v celosvetovom rebríčku krajín s najlepšími podmienkami na biznis.“ Zdieľať

Keďže Slovensko je v tomto čase predsedujúca krajina EÚ, nie je nič zvláštne na tom, že pred pár dňami (zhodou okolností tiež tesne pred tretím kolom hlasovania v BR OSN) sa minister stretol aj so svojím španielskym rezortným kolegom Josém Manuelom García-Margallom.

Otázne je, či si minister v takto nabitom programe stihne ešte odskočiť do Venezuely, ale to už asi vzhľadom na vzťah tejto krajiny k Moskve ani nie je potrebné.

V každom prípade, Uruguaj už stihol minister v závere minulého roka, keď sa v Montevideu stretol s uruguajským viceprezidentom aj ministrom zahraničia. Na stránke MZV vtedy svietilo, že Lajčák bol prvým slovenským ministrom vôbec, ktorý navštívil túto krajinu. Ministrovo zdôvodnenie nepripustilo pochybnosti, prečo bol najvyšší čas zavítať do Montevidea: „Naše kontakty majú zmysel a sú logické, odkedy sme krajinami podobnej veľkosti a s podobnými princípmi a postojmi ku globálnym témam.“

Napokon, ťažko si predstaviť, kto z nestálych členov BR OSN nemá v týchto časoch podobné princípy a postoje ku globálnym témam ako Lajčákovo Slovensko.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo