Americká mierová cesta v OSN USA presadili návrh na rýchly koniec vojny na Ukrajine, Rusko už nenazývajú agresorom. Čo ponúka Putin?

V deň tretieho výročia ruskej invázie sa na medzinárodnej pôde Organizácie Spojených národov udiali dve hlasovania, ktoré ukázali ďalší posun vo vnímaní ruskej invázie na Ukrajine.

Valné zhromaždenie OSN síce prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi, ktorá vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl a potvrdzuje územnú celistvosť Ukrajiny, no podpora zvrchovanej, nezávislej a jednotnej Ukrajiny sa vo svete výrazne zmenšila. 

Zatiaľ čo kroky Ruska v minulosti odsúdilo až 140 krajín sveta, po troch rokoch ich už je len 93. Za podobné znenie hlasovala väčšina štátov Európskej únie vrátane Slovenska, Turecko, ale aj Srbsko, za čo sa však srbský prezident Alexandar Vučić v utorok ospravedlnil.

Až 65 štátov, medzi nimi Čína, India, Brazília či Saudská Arábia, sa pri hlasovaní o rezolúcii zdržalo.

Hlasovanie štátov Valného zhromaždenia OSN

Najzásadnejšia zmena však nastala medzi odporcami. K osemnástim štátom, ktoré boli proti, sa k tradičnému Rusku, Bielorusku či Severnej Kórei pridali aj Spojené štáty americké, Izrael a Maďarsko.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá začala rokovať s Ruskou federáciou o mieri na Ukrajine bez Ukrajiny, tak už jasne potvrdila svoju novú vyjednávaciu pozíciu.

Reportujú z UkrajinyÚnava je obrovská, žijú, ako vládzu. Čo urobí Trump, je otázka za miliardy, no jednota sa vytráca

Lukáš Kekelák

USA už nespomínajú agresiu ani územnú celistvosť

Washington pôvodne predložil na zasadnutí Valného zhromaždenia vlastný návrh s tromi odsekmi, ktorý sa nezmieňoval o ruskej invázii ako o agresii a nespomínal ani zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny. Vyzýval hlavne na rýchle ukončenie vojny.

S podobným znením však nesúhlasili európske štáty, ktoré presadili pozmeňovací návrh s doplnkom, že Rusko napadlo Ukrajinu v rozpore s Chartou OSN.

Čo však Spojeným štátom neprešlo na Valnom zhromaždení, to pretlačili v Bezpečnostnej rade, ktorá tak prvýkrát od ruského vpádu na Ukrajinu dospela k spoločnému rozhodnutiu v otázke vojny.

Americkú rezolúciu s názvom Cesta k mieru, ktorá žiada rýchle ukončenie vojny, Rusko nepomenúva ako vojnového agresora a nevolá po odchode ruských vojsk, podporilo desať štátov, medzi nimi Rusko, Čína aj Južná Kórea. Nik nebol proti.

Pätica európskych krajín v Rade – Veľká Británia, Francúzsko, Slovinsko, Dánsko a Grécko – sa zdržala hlasovania, čím dala rozhodnutiu najmocnejšieho orgánu OSN zelenú. Rezolúcia dosiahla požadovanú väčšinu. 

Bezpečnostná rada OSN

má 5 stálych členov – Čínu, Francúzsko, Rusko, Veľkú Britániu a Spojené štáty americké – a 10 nestálych členov volených Valným zhromaždením na dvojročné obdobie:

• Alžírsko (2025)
• Dánsko (2026)
• Grécko (2026)
• Guyana (2025)
• Pakistan (2026)
• Panama (2026)
• Kórejská republika (2025)
• Sierra Leone (2025)
• Slovinsko (2025)
• Somálsko (2026)

Hoci Rusko aj európske štáty prišli s viacerými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktorými chceli upraviť americkú textáciu, žiaden z nich neprešiel. Briti ani Francúzi ako stáli členovia napriek tomu nevyužili svoje právo veta. Rezolúcia za rýchle ukončenie vojny je tak medzinárodnoprávne záväzná. Ide o výsadu rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN.

Rusko už ponúka Amerike ťažbu nerastov

Spojené štáty výsledok hlasovania Bezpečnostnej rady nazvali „prelomovou dohodou“ medzi USA a Ruskom a vyzvali všetky ostatné štáty sveta, aby sa k nej pripojili. Od danej dohody si Amerika sľubuje trvalý mier, stabilitu Európy a vyhnutie sa ďalšej agresii.

Americká chargé d’affaires pri OSN Dorothy Sheaová hlasuje počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN. Foto: TASR/AP

Spojené štáty hovoria o historickej chvíli, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zas víta „vyvážený postoj“ USA, ktorý podľa neho Európe chýba.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok po stretnutí s Donaldom Trumpom vo Washingtone dokonca vyhlásil, že k prímeriu na Ukrajine by mohlo dôjsť už v najbližších týždňoch, hoci nechce, aby dohodnutý mier znamenal kapituláciu Ukrajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin v rovnakom čase ponúkol Spojeným štátom účasť na ťažbe vzácnych nerastov nielen v Rusku, ale aj na Rusmi okupovaných ukrajinských územiach. Dohodu o nerastoch chce pritom Trump uzavrieť s Ukrajinou a podľa jeho slov je na spadnutie.

Putin súčasne dodal, že Moskva nie je proti tomu, aby sa do rusko-amerických rokovaní o ukončení bojov na Ukrajine zapojili aj Európania, a podľa Trumpa bude akceptovať aj prítomnosť európskych mierových síl po uzavretí prímeria.

Slovensko sa napriek Ficovi k USA ani Orbánovi nepridalo

„Kto hovoril o mieri, bol vojnovým štváčom, kto podporoval vojnové snahy na Ukrajine, bol mierovým aktivistom,“ hlásal premiér Robert Fico v piatok večer na samite konzervatívcov CPAC vo Washingtone. 

Hoci líder Smeru žiadal, aby EÚ pomohla americkému prezidentovi ukončiť „nezmyselné zabíjanie“ na Ukrajine tak rýchlo, ako je to len možné, Slovensko na Valnom zhromaždení nehlasovalo rovnako ako USA ani susedné Maďarsko.

Fico na konferencii CPACZelenskyj sa obáva volieb. EÚ by mala Trumpovi pomôcť dosiahnuť mier, aj keď pre Ukrajinu nedopadne dobre

Lukáš Obšitník

Naopak, na pôde OSN sa Slovensko pridalo k stanovisku viac než štyridsiatich krajín, ktoré vyzývajú Rusko zastaviť boje na Ukrajine a žiadajú ho zabezpečiť úplné a okamžité stiahnutie všetkých svojich síl a vojenského vybavenia z ukrajinského územia.

„Akýkoľvek mier, ktorý je spojený s rizikom odmeny za agresiu, zvyšuje riziko, že akákoľvek krajina kdekoľvek na svete bude čeliť podobnej agresii,“ píše sa v dokumente, ktorého autorkou je štátna tajomníčka ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Mariana Betsa.

I keď predseda slovenskej vlády v Amerike hovoril, že politika neobmedzenej vojenskej, finančnej a politickej podpory pre Ukrajinu v spojitosti so sankciami proti Rusku „nepriniesla želané dôsledky“, jeho minister zahraničia Juraj Blanár v pondelok v Bruseli zahlasoval za 16. balíček protiruských sankcií.

Minister a podpredseda Smeru to zdôvodňoval tým, že Slovensko dosiahlo výnimky pre rafinériu Slovnaft a bude tak môcť vyvážať produkty nielen do Česka, ale po novom aj do Maďarska. Výnimku dostali aj náhradné diely potrebné na údržbu ropovodu, ktorý vedie cez Slovensko.

„Sankcie podporujeme, len ak to nemá negatívny dosah na životnú úroveň občanov Slovenska a ani na hospodárstvo Slovenskej republiky. Náš prístup je v tomto konzistentný a v súlade s programovým vyhlásením našej vlády,“ vysvetľoval svoj postoj Blanár.