Zákaz surogátneho materstva v ústave Návrh KDH má zatiaľ podporu len v KÚ. Obchodovanie s deťmi nie je pre zvyšok politickej scény témou

V rámci novely ústavy, o ktorej by sa v druhom čítaní malo hlasovať pravdepodobne ešte na aktuálne prebiehajúcej schôdzi parlamentu, chce KDH cez pozmeňovací návrh presadiť aj zákaz surogátneho materstva.

Teda praxe, keď je oplodnené vajíčko vložené do maternice inej ženy, ktorá dieťa na základe zmluvy vynosí a po pôrode ho odovzdá „objednávateľskému“ páru alebo jednotlivcovi. Ešte pred odovzdaním po pôrode je do rodného listu dieťaťa zapísaný ako otec muž z „objednávateľského“ páru, resp. muž „objednávateľ“. Žena, ktorá dieťa vynosila, sa svojich rodičovských práv vzdá, a ak má „objednávateľ“ partnerku či manželku, tá si dieťa následne osvojí.

Ide o morálne aj právne veľmi spornú prax a vo svojej podstate sa prakticky rovná obchodovaniu s ľuďmi, v tomto prípade s deťmi.

Slovensko však surogáciu nemá nijako legislatívne upravenú. Nie je výslovne povolená ani zakázaná, zákaz možno len nepriamo odvodiť z formulácie, ktorá pochádza ešte z rímskeho práva, že „matkou je žena, ktorá dieťa porodí“.

Altruistická maska obchodu s deťmi

Táto formulácia však nebráni v tom, aby sa žena po pôrode vzdala svojich rodičovských práv. Na tomto princípe funguje aj klasická adopcia a osvojenie. Lenže problém surogácie je v tom, že žena dieťa vynosí, porodí a odovzdá na základe zmluvy a za finančnú odplatu.

V tejto súvislosti sa argumentuje aj tým, že existuje aj tzv. altruistické náhradné materstvo. Teda že žena nedostane za vynosenie, pôrod a odovzdanie dieťaťa priamu finančnú odplatu. Aj v tomto prípade sa však „objednávatelia“ zaväzujú hradiť tejto žene náklady spojené s tehotenstvom – zdravotnú starostlivosť, kvalitnejšiu stravu, neraz aj výpadok v príjmoch, ak bola žena zamestnaná.

Surogátne materstvo je výslovne zakázané vo viacerých európskych krajinách. V niektorých je zakázané komerčné, no povolené „altruistické“.

O tejto problematike sme na Postoji priniesli vlani rozsiahly rozhovor s Katarínou Trimmings, profesorkou práva na University of Aberdeen. Vo svojom odbornom portfóliu sa venuje predovšetkým medzinárodnému rodinnému právu a má za sebou viaceré publikácie, v ktorých sa spoluautorsky zaoberá práve problematikou surogátneho materstva.

Odborníčka na medzinárodné rodinné právoNáhradné materstvo sa môže tváriť altruisticky, vo svojej podstate je však obchodom s deťmi a ponižovaním žien

Erik Potocký

Ako uvádza, napriek tomu, že na vnútroštátnej úrovni nie je vo viacerých európskych krajinách surogátne materstvo povolené, prístup menia napríklad verdikty Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP).

Ten vo viacerých prípadoch priznal rodičovské práva nielen mužom, ktorí sú často aj biologickými otcami detí, ale aj ich partnerkám, ktoré si dieťa len osvojili.

„ESĽP sa podľa mňa vydal nesprávnym smerom, pretože jeho judikatúra týkajúca sa náhradného materstva výslovne nariaďuje štátom, že musia uznať rodičovskoprávny vzťah, ktorý vznikol v zahraničí,“ hovorí Katarína Trimmings.

Podľa nej ide o veľmi znepokojivý vývoj a v jeho dôsledku mnohé európske krajiny začali meniť svoje prístupy k náhradnému materstvu aj na domácej scéne. Začali ho povoľovať na altruistickej báze s tým, že ak je cezhraničné, môže byť aj komerčné, čiže prístup liberalizujú.

Aktuálne jedinou krajinou, ktorá sa vydala opačným smerom, je Taliansko, ktoré na jeseň minulého roka schválilo zmenu legislatívy, ktorá zakazuje aj cezhraničné surogátne materstvo.

Pod tlakom verdiktov ESĽP sa prístup k surogácii liberalizuje. Aktuálne jedinou krajinou, ktorá sa vydala opačným smerom, je Taliansko, ktoré na jeseň minulého roka schválilo zmenu legislatívy, ktorá zakazuje aj cezhraničné surogátne materstvo.

Hoci zástancovia surogácie často prezentujú tento spôsob len ako jednu z foriem asistovanej reprodukcie a pomoc párom, ktoré žiadnym iným spôsobom nemôžu mať vlastné deti, ide podľa Kataríny Trimmings v konečnom dôsledku vždy o obchodovanie s deťmi a zneužívanie žien.

„S kolegami, s ktorými spolupracujem, trváme na tom, že tu dochádza k obchodovaniu s deťmi. Buď je tam otvorene komerčná platba, alebo aj keď je to altruistické, vždy sú v tom nejaké skryté platby.

Dochádza k porušeniu protokolu, ktorý je súčasťou Dohovoru o právach dieťaťa zakazujúceho predaj detí, obchodovanie s deťmi, tým, že dieťa je fakticky vymenené za istú platbu. Ani nemusí dôjsť k nejakému vykorisťovaniu, definícia nevyžaduje, že dieťa musí byť zneužité.“

Ďalším problémom je zneužívanie žien, ktoré sa deje najmä v krajinách s ekonomickými problémami: mnoho ľudí má problém zabezpečiť adekvátny príjem a živobytie pre seba a svoju rodinu .

V európskom kontexte je známym príkladom najmä (predvojnová) Ukrajina. Po napadnutí Ruskom do veľkej miery prestala byť pre „objednávateľov“ bezpečnou zónou.

Zákaz obchodovania s ľudskou osobouČo sa skrýva za novým talianskym zákazom náhradného materstva?

Marianna Orlandi

Ženy ako inkubátory

V spojení s právnym vákuom sú najmä krajiny tretieho sveta ideálnym miestom pre rôznych sprostredkovateľov a kliniky, ktoré zneužívajú materiálny nedostatok žien a rodín. Presviedčajú ich, že vynosenie dieťaťa zahraničnému páru môže byť pre ne ľahký a dostupný spôsob zárobku.

Tieto ženy však často končia na „farmách“, kde sú po celý čas tehotenstva až do pôrodu zavreté pod prísnym dohľadom, pričom väčšinu sumy, ktorú „objednávatelia“ zaplatia, si vezme sprostredkovateľ alebo klinika a samotná žena dostane len malý podiel.

Rozhovor s Katarínou Trimmings sme robili minulé leto, no už vtedy vyjadrila presvedčenie, že ak sa chce Slovensko tejto praxi ubrániť, malo by surogáciu právne upraviť, resp. explicitne zakázať.

Ak sa chce Slovensko tejto praxi ubrániť, malo by surogáciu právne upraviť, resp. explicitne zakázať.

Ďalším problémom, ktorý prax surogátneho materstva vyvoláva, je fakt, že žena, ktorá dieťa vynosí, si k nemu môže počas tehotenstva a po pôrode vytvoriť citovú väzbu a zdráha sa či rovno odmietne dieťa „objednávateľom“ odovzdať. Ak o odovzdaní následne rozhodne súd, môže takáto žena trpieť celoživotnou traumou rovnajúcou sa strate vlastného biologického dieťaťa.

Podobne podstatné problémy súvisia s tým, že deti, ktoré sa stanú predmetom takéhoto obchodu, strácajú časť svojej identity.

Aj v tomto Katarína Trimmings kritizovala prístup ESĽP. „Dieťaťu je zamlčané, kto ho vynosil, kto ho porodil, čo je tiež súčasťou identity človeka. Odkiaľ sa vzal genetický materiál v prípade, ak išlo o tehotenstvo z darcovských pohlavných buniek – mužských, ženských či oboch.“

Rozsiahly prípad obchodovania s deťmi odhalili pred časom vyšetrovatelia v Česku, kde surogácia funguje v sivej zóne. Viaceré kliniky aj na Slovensku inzerujú napríklad záujem o ženy surogátky, ktoré by túto službu poskytovali „objednávateľom“.

Surogátne materstvoČeskí kriminalisti odhalili biznis s deťmi, klientmi boli najmä homosexuálne páry a starší single muži

Alena Potocká

Vyšetrovanie u našich západných susedov však odhalilo nielen klasickú surogáciu, teda deti vynosené a odovzdané na objednávku, ale aj deti, ktorých stopa sa veľmi rýchlo po prevzatí „objednávateľom“ stratila. Išlo pritom aj o „objednávateľov“ mužov jednotlivcov, neraz vo vyššom veku, aj z krajín Európskej únie, kde by vďaka vzájomnej výmene informácií malo byť relatívne bezproblémové vypátrať aktuálny pobyt a stav „objednaného“ dieťaťa.

Na druhej strane sa neraz stalo, že „objednávatelia“ si dieťa jednoducho neprevzali. Nielen pri prípadoch v Česku, ale aj v celosvetovom meradle. 

Aj Katarína Trimmings uvádza v rozhovore viaceré prípady. Napríklad ak sa dieťa narodilo s vrodeným zdravotným problémom, s Downovým syndrómom, alebo nespĺňalo „dizajnové“ želanie „objednávateľa“. K odmietnutiu došlo dokonca aj v prípade, že sa namiesto jedného dieťaťa narodili napríklad dvojičky.

V takýchto prípadoch, zvlášť v štátoch so slabým sociálnym systémom, je potom takéto dieťa väčšinou de facto odsúdené na celoživotnú chudobu, vyrastá v detských domovoch a sirotincoch s veľmi ťažkou životnou perspektívou.

Podpora v parlamente je otázna

S iniciatívou súčasných ústavných zmien prišli na Slovensku zároveň Smer-SD aj KDH, hoci kresťanskí demokrati o nich verejne hovorili už vlani. Návrh predložený v parlamente sa od pôvodných návrhov týchto strán líši. KDH sa na rokovaniach podarilo čiastočne presadiť svoje zámery a upraviť pôvodný vládny návrh.

Oslovili sme parlamentné strany, aby vyjadrili svoj pohľad na iniciatívu KDH o ústavnom zákaze surogátneho materstva na Slovensku.

Do uzávierky sme dostali odpoveď len od štyroch strán, ktoré v parlamente samostatne pôsobia – Smeru-SD, PS, SaS a Kresťanskej únie.

Naše otázky zneli:

1. Podporia vaši poslanci, resp. členovia poslaneckého klubu v hlasovaní pozmeňovací návrh k novele ústavy zo strany KDH, ktorého predmetom je zákaz surogátneho materstva? 

2. Bude v tomto postup poslaneckého klubu jednotný alebo budú mať poslanci tzv. voľnú ruku?

Dominantná vládna strana – Smer-SD –, od ktorej podpory závisí aj úspech či neúspech návrhu, na obe otázky odpovedala nateraz neurčitým stanoviskom:

„Rokovania s KDH prebiehajú a bude sa hľadať dohoda na tom, čo je možné zo strany koalície podporiť. Nechceme predbiehať, kým diskusia nie je ukončená.“

Najväčšia opozičná strana PS návrh rezolútne odmieta. Stranícke tlačové oddelenie nám poslalo citát predsedníčky parlamentného výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Lucie Plavákovej:

„Poslanecký klub PS nepodporuje žiadny pozmeňovací návrh okrem takého, ktorý vypúšťa škodlivé ustanovenia novely ústavy. A bude v tom jednotný. V žiadnom prípade nemôžeme prijať novelu ústavy, ktorou chce Robert Fico stiahnuť Slovensko z medzinárodného systému ochrany ľudských práv a priblížiť našu krajinu zase o ďalší krok von z Európskej únie smerom k Rusku. Je to hazard s budúcnosťou našej krajiny a našich detí.“

Liberálna SaS na naše otázky odpovedala len stručným „Nie“.

Kresťanská únia, ktorá má dvoch poslancov, sa tento pozmeňovací návrh chystá podporiť. Na druhú otázku odpovedala, že jej poslanci „majú pri hlasovaní voľnú ruku. Nakoniec, ako vždy pri hodnotových otázkach. Hoci Kresťanská únia pôsobí v spoločnom poslaneckom klube (hnutia Slovensko – pozn. red.), je to samostatná politická strana s vlastným predsedníctvom“.

Druhá najväčšia vládna strana – Hlas-SD –, ktorá sa do ústavy snaží presadiť právo na rovnaké odmeňovanie mužov a žien za vykonávanie rovnakej práce, na otázku neodpovedala.

Nezareagovali ani subjekty, ktoré sa prezentujú ako konzervatívne – SNS z vládnej zostavy a hnutie Slovensko z opozície.