Zákaz obchodovania s ľudskou osobou Čo sa skrýva za novým talianskym zákazom náhradného materstva?

Taliansky parlament v novembri 2024 opätovne potvrdil svoj záväzok chrániť dôstojnosť žien, obhajovať právo každého dieťaťa na vlastnú rodinu a zakázať komercializáciu ľudskej osoby. 

Jeho komory po prekvapujúco bezproblémovom legislatívnom procese schválili návrh zákona, ktorým sa náhradné materstvo stalo „všeobecným“ trestným činom.

Aj keď to niektoré médiá opisujú ako drakonické opatrenie krajne pravicovej vlády a obávajú sa dôsledkov zákazu pre deti a páry (a to najmä páry rovnakého pohlavia), pravdou je, že Taliansko nikdy nepovoľovalo náhradné materstvo v rámci svojich hraníc ani nikdy nedávalo adopčné práva homosexuálnym zväzkom. 

Pokiaľ ide o tieto zväzky, kritériá tejto krajiny vychádzajú zo starovekej rímskej zásady adoptio naturam imitator (adopcia napodobňuje prírodu), ktorá vyžaduje, aby rodičia boli manželským párom muža a ženy v primeranom rodičovskom veku, ktorí spolu žijú aspoň tri roky pred adopciou. A pokiaľ ide o náhradné materstvo, Taliansko už od roku 2004 považuje tento skutok za trestný a zakazuje možnosť, aby náhradná matka vynosila biologické dieťa inej ženy.

Taliansko nikdy nepovoľovalo náhradné materstvo v rámci svojich hraníc. Teraz budú talianski občania stíhaní za zapojenie sa do náhradného materstva, aj keď sa vykonáva v zahraničí. 

Talianski občania sa na základe tejto poslednej novely budú ešte ťažšie vyhýbať vnútroštátnemu zákazu náhradného materstva. Čo znamená pojem „univerzálny“ a čo sa nedávnym zákonom pridalo k pôvodnému zákazu, je to, že talianski občania budú stíhaní za zapojenie sa do náhradného materstva, aj keď sa vykonáva v zahraničí. 

Novela bola prijatá ako reakcia na našu čoraz globalizovanejšiu ekonomiku, medzinárodné tlaky a na všeobecnú neochotu prijať fakt, že nie každé želanie sa môže stať právom.

História talianskych zákonov o náhradnom materstve

Taliansko v roku 2004 vydalo zákon o regulácii technológií asistovanej reprodukcie (ART) a stanovilo, čo je a čo nie je v Taliansku povolené. Tento zákon, známy ako legge 40 (l.40/2004), zaviedol určitý poriadok v oblasti, ktorá sa začala označovať ako divoký západ ART-u. 

Taliansky právny poriadok sa starostlivo snažil zabezpečiť, aby prístup k ART nebol v rozpore s inými princípmi a hodnotami, ktoré sú rovnako chránené jeho základnou chartou, a aby ich ani neporušoval, pričom by umožňoval a podporoval zakladanie rodín (ako je to výslovne a formálne stanovené v článku 31 ústavy) a dovoľoval párom čo najlepšie využívať moderné technologické pokroky v tejto oblasti. 

Medzi tieto zásady patrí rovnaká dôstojnosť všetkých ľudí (článok 3), osobná sloboda (článok 13), práva detí a rodičov (články 29 a 30), dôstojnosť materstva (článok 31) a zákaz komercializácie ľudských orgánov alebo častí tela (článok 32 ústavy a článok 5 talianskeho Občianskeho zákonníka).

V pôvodnom znení legge 40 sa jasne uvádzalo, že ART (najmä oplodnenie in vitro alebo IVF) by mohli využívať výlučne sterilné alebo neplodné heterosexuálne páry vtedy, ak by im iné a menej invazívne prostriedky neumožňovali mať deti. Tento zákon tiež výslovne chránil práva všetkých dotknutých subjektov vrátane nenarodených detí. Takisto zakazoval produkciu embryí, ktoré by sa neimplantovali do maternice, ako aj používanie gamét mimo páru. Rovnaký trestnoprávny štatút prislúchal a stále prislúcha klonovaniu a tvorbe ľudských mutácií.

Konkrétne zakazoval aj náhradné materstvo:

„Kto akýmkoľvek spôsobom vykonáva, organizuje alebo propaguje komerčnú výmenu gamét a embryí alebo náhradné materstvo, potrestá sa odňatím slobody na 3 mesiace až 2 roky a pokutou od 600 000 eur do 1 000 000 eur.“

Tak ako pri väčšine trestných činov sú na základe všeobecného ustanovenia článku 56 Trestného zákonníka trestné aj pokusy o tieto skutky.

Žena, ktorá sa narodila zo surogátneho materstvaVzali ma z náručia biologickej matky, celý život sa bojím, že ma blízki opustia

Alena Potocká

Tento pôvodný zákaz však, nanešťastie, nebol účinný. Vo svojom pôvodnom znení nebránil párom cestovať do zahraničia a oslovovať náhradné matky tam, kde je tento postup legálny. Nebránilo im to ani v tom, aby po návrate požadovali uznanie týchto detí za svoje vlastné, čím postavili vnútroštátne aj medzinárodné orgány pred pomerne ťažký fait accompli: rozhodovanie o budúcnosti dieťaťa narodeného prostredníctvom trestnej činnosti. 

V tejto súvislosti niektorí talianski sudcovia, ktorých rýchlo nasledovali európski, začali argumentovať, že je v najlepšom záujme dieťaťa, aby po narodení zostalo v starostlivosti „rodičov“, s ktorými už strávilo väčšinu svojho života, teda tých, ktorí porušili taliansky zákaz, či už biologických rodičov, alebo tých, čo sa len zamýšľali stať rodičmi (kupcov dieťaťa). V prvom prípade boli deti často uznané automaticky. Druhá možnosť si vyžadovala konanie o osvojení a stala sa bežnou praxou.

Talianski občania začali tento zákon obchádzať a dokonca ho zosmiešňovať. V iných krajinách je prístup k umelému oplodneniu a náhradnému materstvu otvorený aj pre páry rovnakého pohlavia a jednotlivcov, no nie v Taliansku. Čo by teda mali robiť súdy? 

Mali by sa údajným „rodičom“ odobrať deti počaté a narodené v rozpore s talianskymi zákonmi? Alebo by sa malo suverénne Taliansko vzdať a prijať, že akékoľvek želania dospelých, ak za ne zaplatia (dokonca aj za iné životy), sa stávajú právom?

Právna úprava v súčasnosti

Niektoré súdne orgány si zvolili druhú možnosť, podporujúc voľbu týchto rodičov a uznávajúc zahraničné zmluvy ako platné zdroje rodičovstva. Iné tak neurobili a požadovali konanie o osvojení pre zamýšľaného rodiča. Zjavne nejednoznačná situácia si vyžadovala legislatívny zásah.

Taliansky Ústavný súd ešte v roku 2017 rozhodol, že náhradné materstvo „neúnosne uráža dôstojnosť ženy a hlboko narúša ľudské vzťahy“.

Jeden z najvyšších talianskych súdov v roku 2022 objasnil, že zmluvy o náhradnom materstve sú podľa talianskeho práva neplatné, keďže sú v rozpore s verejným poriadkom. Súd rozhodol, že pri tomto postupe:

„cieľom je vymazať vzťah medzi ženou a dieťaťom, ktoré nosí vo svojom lone, ignorovať biologické a psychologické väzby, ktoré si matka a dieťa vytvárajú počas dlhého trvania tehotenstva, a viesť k strate zmyslu tehotenstva a pôrodu pre človeka (Corte di Cassazione, Sezioni Unite, n. 38162/2022)“. 

Ústavný súd ešte predtým, v roku 2017, rozhodol, že tento zákaz je v súlade s ústavou, pričom uviedol, že náhradné materstvo „neúnosne uráža dôstojnosť ženy a hlboko narúša ľudské vzťahy“ (Corte Costituzionale, 272/2017). 

Feministky, ateisti a ľavicovo orientované hlasy na národnej aj medzinárodnej úrovni už dlho odsudzovali zneužívanie ženských tiel, ktoré náhradné materstvo prináša. Okrem Casablanskej deklarácie, ktorú v roku 2023 podpísalo sto odborníkov sedemdesiatich piatich národností a ktorá vyzýva na medzinárodný zákaz tejto praxe, Európsky parlament (EP) v súčasnosti oficiálne považuje využívanie náhradného materstva za formu obchodovania s ľuďmi. 

EP v roku 2015 vo svojej rezolúcii vyzval na zákaz náhradného materstva, tvrdiac, že „narúša ľudskú dôstojnosť ženy“. Pápež František vo svojom príhovore k členom diplomatického zboru na začiatku roka 2024 vyzval na medzinárodný zákaz náhradného materstva:

„Prax takzvaného náhradného materstva, ktoré predstavuje závažné porušenie dôstojnosti ženy a dieťaťa založené na zneužívaní situácií, keď matka potrebuje materiálnu pomoc, považujem za odsúdeniahodnú. Dieťa je vždy darom a nikdy nie základom obchodnej zmluvy. Vyjadrujem preto nádej, že medzinárodné spoločenstvo sa bude usilovať o všeobecný zákaz tejto praxe. Ľudský život treba chrániť a brániť v každom okamihu jeho existencie; s poľutovaním však konštatujem, že najmä v západných krajinách sa naďalej šíri kultúra smrti, ktorá v mene falošného súcitu zavrhuje deti a starých a chorých ľudí.“

V novembri 2024 konečne zasiahol taliansky parlament tak, že k dlhodobo platnému zákazu náhradného materstva pridal vetu, v ktorej sa uvádza: „Ak sa tieto skutky s odkazom na náhradné materstvo spáchajú v zahraničí, taliansky občan je potrestaný podľa talianskych zákonov.“

Surogátne materstvoSlovenské zákony ho neriešia. „Objednať“ si dieťa či stať sa surogátkou tu však nie je problém, stačí vycestovať do Česka

Erik Potocký

Je zrejmé, že toto ešte neznamená „všeobecný“ trestný čin. Americkí občania môžu slobodne vycestovať na Ukrajinu alebo zostať v Kalifornii, aby mali dieťa prostredníctvom náhradného materstva. Ani Taliansko nestíha zahraničných lekárov, ktorí vykonávajú tieto úkony v zahraničí a na leto cestujú do Toskánska. 

Ťažko tvrdiť, že v našom globalizovanom a do veľkej miery virtuálnom svete by sa presadzovanie práva malo vždy zastaviť na štátnych hraniciach.

Nový „všeobecný charakter“ zákazu je len nálepkou pre tie trestné činy, ktoré taliansky zákonodarca považuje za hodné potrestania, a to aj vtedy, keď ich v zahraničí spáchajú jeho vlastní občania. Zvyčajne ide o závažné trestné činy (napríklad sexuálne násilie a obchodovanie s ľuďmi) a ťažko by sa dalo tvrdiť, že v našom globalizovanom a do veľkej miery virtuálnom svete by sa presadzovanie práva malo vždy zastaviť na štátnych hraniciach.

Keď si všímame frustráciu talianskeho zákonodarcu, za zmienku stojí aj to, že hoci je náhradné materstvo stále trestným činom, legge 40 je od svojho uzákonenia predmetom rôznych úprav ústavy. V dôsledku toho už viac nebráni heterogénnemu oplodneniu (t. j. použitiu spermií alebo vajíčok od darcu) ani neobmedzuje prístup k ART pre sterilné alebo neplodné páry, ako to bolo pôvodne. Produkcia embryí navyše sa teraz povoľuje, ako aj preventívny výber tých, ktoré by sa mali implantovať, čo vytvára vážny právny zmätok v systéme, ktorý opakovane a výslovne chráni práva nenarodených detí.

Všade, nielen v Taliansku, sú hranice toho, čo je trestné a čo je ľudské právo, nejasné a vyvíjajú sa, pričom ich stále viac posúva rýchlo sa rozvíjajúci priemysel pôrodnosti (je to veľmi sľubný trh: ART deti majú svoju cenu). 

Dospelí, ktorým dnes technológia môže sľúbiť dieťa, majú problém pochopiť, že aj keď „malo by sa“ nevyhnutne predpokladá „môže“, opačné tvrdenie ani zďaleka nie je pravdou. Všetci sme už počuli o projekte „Neuralink“ Elona Muska, a hoci názory na jeho správnosť sa môžu líšiť, bioetické otázky, ktorým bude naša spoločnosť čoskoro čeliť a na ktoré bude musieť odpovedať, sú naliehavé a často desivé. 

Odborníčka na medzinárodné rodinné právoNáhradné materstvo sa môže tváriť altruisticky, vo svojej podstate je však obchodom s deťmi a ponižovaním žien

Erik Potocký

Našťastie, popri krátkozrakosti tých, ktorí už oznámili svoj zámer napadnúť nový zákaz náhradného materstva, existuje veľa národných a medzinárodných inštitúcií a dokonca aj súdov, ktoré ocenili to, čo sa Taliansko rozhodlo urobiť.

Nedávno som si s potešením pripomenula, že talianska premiérka Giorgia Meloniová prisľúbila prísnejšie záruky pre ženy a matky, rovnaké ako sú tie, ktoré zavádza toto posilnené trestné ustanovenie. Bolo to v súvislosti s konferenciou, ktorú na jar 2023 organizoval Austin Institute spolu s Centro Studi Livatino, čo je think tank pre prirodzené právo so sídlom v Ríme. 

Vo svojom posolstve účastníkom konferencie premiérka Meloniová uviedla, že „chceme národ, v ktorom by nemalo byť škandalózne povedať, že materstvo nie je na predaj, že lono nemožno prenajať a že deti nie sú ako tovar na poličke“. Svoj sľub zjavne dodržala.

Talianska premiérka Meloniová uviedla, že „chceme národ, v ktorom by nemalo byť škandalózne povedať, že materstvo nie je na predaj, že lono nemožno prenajať a že deti nie sú ako tovar na poličke“.

Je otázne, či nový zákaz dokáže zastaviť alebo aspoň spomaliť nový trh reprodukčnými materiálmi. Problémom nie sú len páry, ktoré už prisľúbili, že nový zákon napadnú na súde, ani zástancovia „reprodukčných práv“, čo sú v Taliansku tí istí ľudia, ktorí bojujú za „právo na smrť“. Problémom nie sú len permisívne medzinárodné súdy a zákonodarcovia, ktorí nielenže stratili schopnosť rozpoznávať dobro od zla, ale pochybujú dokonca aj o objektívnej existencii týchto dvoch pojmov. 

Pokiaľ budú mladí dospelí naďalej chápať seba a svoju existenciu ako individuálnu skúsenosť s odvolávaním sa len na ňu, pričom manželstvo a založenie rodiny bude len náhodnou, nezáväznou možnosťou v ich dospelom živote; pokiaľ ako spoločnosť neodmietneme myšlienku, že sex a reprodukcia spolu nesúvisia, a, naopak, prijmeme, že zdravé ľudské telo je vo svojej podstate generatívne; a pokiaľ budeme so životom vo všetkých jeho štádiách naďalej zaobchádzať ako s predmetom na jedno použitie, ľudia si nájdu spôsob, ako obchádzať zákony, komercionalizovať deti, vykorisťovať ženy a ničiť životy všetkých zúčastnených.

Pôvodný text: Behind the New Italian Ban on Surrogacy. Uverejnené v spolupráci s Public Discourse, preložila Daniela Richards.