Milan Majerský Namiesto referenda pôjdem na Mariánsku horu, s Karasom bratovražednú vojnu nevedieme

„Progresívnemu Slovensku sa splašili kone a tlačia nás cez médiá do spolupráce. My sme však konzervatívna strana. Ak si pán Šimečka myslí, že to tak má byť, nech je trpezlivý, nemusíme sa nikam ponáhľať,“ hovorí šéf KDH Milan Majerský v Postoj TV a odkazuje, že ak v PS nedokážu dať nabok „ideologické experimenty“, s KDH rátať nemôžu.

Avizuje, že namiesto referenda o obnovení NAKA pôjde radšej na Mariánsku horu a cyrilo-metodské slávnosti a nechce ani „zničiť“ Milana Mazureka v župnom súboji. Ako chce bojovať proti jeho kampani? Ide o voľby, v ktorých sa rozhoduje aj o budúcnosti KDH?

Ako reaguje na kritiku pomerov v hnutí či na komunikáciu Smeru, podľa ktorého stranu riadi jeho manželka, europoslankyňa Miriam Lexmann? A prečo v KDH neodsúdili útok USA na Irán?

Prezident Peter Pellegrini vyhlásil na 4. júla referendum bez otázky o predčasných voľbách. Ľudia však budú môcť hlasovať o obnovení NAKA, Úradu špeciálnej prokuratúry či zrušení premiérovej renty. Rozhodol správne?

Rozhodol v zmysle rozhodnutí, ktoré urobila pred pár rokmi aj bývalá prezidentka Čaputová. Myslel som si, že Demokrati sa trošku poučia, keď formulovali otázku, aj keď sa kryjú niektorými ústavnými právnikmi, že robia dobre.

Skôr to beriem ako promojazdu Demokratov a vôbec im nie je čo zazlievať. Problémom je referendum v čase konsolidácie a ešte 4. júl, čo je prvá prázdninová sobota. Toto je zo strany prezidenta nešťastné. Ak by niekto chcel zmariť referendum, nedal by ho na iný dátum.

Ale Demokrati si splnili svoju domácu úlohu. Urobili si promojazdu po Slovensku, vyzbierali viac než 300-tisíc podpisov, klobúk dole. No podstatná je koncovka, ktorá nebude taká, ako si ju predstavovali.

Viliam Karas tvrdí, že zvyšné dve otázky riešia bežné body politického programu, na ktoré nie je nutné vynakladať milióny eur. Súhlasíte?

Plne sa pod to podpisujem. Vyhodiť desať miliónov eur v čase konsolidácie na referendum, ktoré nič nebude riešiť a nebude navyše úspešné, nie je dobré.

Pôjdete na takéto referendum?

Myslím si, že nie, a to z viacerých dôvodov. Tá sobota bude veľmi hektická aj v súvislosti s mojím presvedčením.

Púť na Mariánskej hore?

Jednak Mariánska hora v Levoči, kde je veľká celonárodná púť, ale bude aj sviatok svätého Cyrila a Metoda, ktorý je preložený na sobotu 4. júla, teda budem na týchto dvoch pútnických akciách.

Rátate s tým, že ak sa nezúčastníte na referende, budú vás za to kritizovať?

Je to náš názor. Keď Demokrati spúšťali petíciu, nepýtali sa nás na to, keď prezident vypisoval referendum, tiež sa nás nepýtal, nakedy ho má vyhlásiť. Nepýtal sa ani Ústavného súdu, a aj keby sa pýtal, zrejme by dal tú istú odpoveď ako pani prezidentke Čaputovej.

Dá sa povedať, že Cyril a Metod s Mariánskou horou sú vám prednejší ako obnovenie NAKA?

Zrejme by som nešiel na toto referendum aj tak, lebo si nemyslím, že to bolo správne rozhodnutie hlavne preto, že bude zbytočne vyhodených desať miliónov eur.

Na druhej strane zdôrazňujem, keď bola v pléne Národnej rady hanebná novela trestných kódexov, tak sme stáli aj na tribúnach. Kritizovali sme aj zrušenie NAKA, aj špeciálnej prokuratúry, aj obmedzenie a presun všetkých prokurátorov zo špeciálnej prokuratúry pod bežnú. Všetko toto sme kritizovali a za tým si stojím, ale na to je bežná legislatíva, tak ako píšeme v uznesení predsedníctva a komunikovali sme to pár týždňov dozadu.

KDH má za sebou stranícky turbulentné obdobie. Z parlamentu po kritike pomerov v strane odišiel Jozef Hajko, ktorého nahradil Gabriel Paľa. Hajko tvrdil, že sa už nechce podieľať na agónii hnutia. Podľa neho ste v KDH málo pracovití, nemáte dobrý manažment, procesy v hnutí nefungujú a vy ako predseda ste aj pre svoje nadmerné vyťaženie manažérsky zlyhali, preto by ste na poste mali skončiť ešte pred voľbami. Vnímate to rovnako, ako to formuluje pán Hajko?

Jozef Hajko je skvelý ekonóm, stále náš člen. Odišiel, treba urobiť za touto časťou príbehu KDH čiaru. Nezabuchol za sebou dvere úplne, čo je dôležité a cením si to. Povedal, že keď budeme potrebovať rady alebo pomoc s nejakou legislatívou, je pripravený pomôcť.

Dali sme mu symbolický darček, ikonu Svätej rodiny. Aj keď z rodiny odídete, nemôžete sa z nej vytratiť definitívne, to sa nedá. Ja osobne beriem KDH ako rodinu a každého jeho člena tiež. Tým, že Jozef Hajko neodišiel z KDH, dúfam, že to bude aj symbolické a ostane prítomný.

Nahrádza ho Gabriel Paľa, čo nie je žiaden influencer ani človek zo šoubiznisu. Je to človek, ktorý má za sebou úspešný životný profesionálny príbeh profesora na univerzite ako vedúci katedry humanitných vied. Verím, že bude veľkým prínosom.

Čo sa týka ekonomiky, agendu po Hajkovi preberie mladý agilný človek, nový člen nášho klubu KDH Rastislav Krátky, ktorý bude podpredsedom hospodárskeho výboru a pripravuje sociálno-ekonomické opatrenia so svojím tímom, v ktorom sú šikovní ľudia ako Maťo Štuk, Marcel Mikolášik a ďalší.

Hajkovi ste dali ikonu Svätej rodiny, no sebareflexia je dôležitá aj v rodine. Z toho, čo povedal na sneme a aj verejne, nevyberáte nič, nad čím by ste sa mali v KDH zamyslieť?

Deň čo deň si kladiem otázku, či to ako predseda robím dobre. Verím, že aj každý jeden člen parlamentu či predsedníctva, ale aj bežný člen sa pýta, čo viac môže urobiť pre KDH, ale hlavne pre spoločnosť z úrovne, v ktorej sa nachádza.

Tým, že som aj v parlamente, aj v postavení predsedu samosprávneho kraja, vnímam, že výsledky mojej roboty sú omnoho viac obsahom aj skutkami naplnené práve v župe, lebo som vo výkone. Keď opravíte školu pre mladých ľudí alebo cesty a domovy sociálnych služieb, tak vidíte naplnenie svojej práce.

Práca opozičného politika je postavená na kritike toho, čo je zle schválené v pléne Národnej rady vládnou väčšinou. Napríklad na kritike zbabranej konsolidácie, pre ktorú má bežný človek hlbšie do vrecka a nemôže uživiť svoju rodinu.

Hnutie sa však podľa Hajka miesto ekonomiky upína na hodnotové témy, KDH chýba politický výtlak a reformný program. V čom má pravdu?

Absolútne s tým nesúhlasím, lebo pri hodnotových témach, keď sa hlasovalo o ústave, sme mali dve tlačovky, v rámci ktorých sme povedali, ako sa zachováme. V júni bolo druhé čítanie, tretie čítanie sa presunulo na september. Jozef Hajko sa vypol, ale my sme vtedy bežne chodili do médií a ja som o ústave nepovedal ani slovo. Rozprával som o sociálno-ekonomických opatreniach pre rodiny, o zbabranej konsolidácii.

Ale rozprávali ste veľa aj o ústave.

Odpovedal som, keď sa ma na to pýtali v rozhovoroch, ale bola to vždy okrajová téma. Podstatou bola vždy ekonomika a hospodárske opatrenia pre jednotlivé skupiny obyvateľov, či už sú to seniori, alebo rodiny.

Stretávate sa v hnutí často s kritikou, že ste poslancom parlamentu, predsedom hnutia aj prešovským županom?

Stretávam sa s touto kritikou, ale nie často. Vtedy by to bola kritika, keby som nemal výsledky a necítil by som od ľudí spätnú väzbu. Ľudia vám dokážu povedať, čo sme urobili na župe dobre, a to je pre mňa podstatné.

A nie som jediný župan v parlamente. Sú tam ďalší dvaja kolegovia z iných politických strán a predo mnou tam boli tiež. V Národnej rade máme veľké množstvo primátorov, lekárov, je tam rektor univerzity, profesori, ktorí sedia na dvoch stoličkách a plnia dve funkcie.

No vaša župa nie je k Bratislave tak blízko ako napríklad nitrianska. Dokedy to plánujete takto potiahnuť?

Keď to budeme zužovať iba na vzdialenosť, tak potom čo? Povieme, že tam môže byť len bratislavský župan alebo primátor, lebo môže prísť do Národnej rady električkou?

Skôr ide o to, že máte župné aktivity v Prešove, potom celoslovenské aktivity v rámci hnutia, k tomu rokovania v parlamente v Bratislave a asi ani vy nie ste nadčlovek, ktorý sa dokáže časovo a priestorovo rozštvrtiť.

Vládzem a dokážem si rozdeliť úlohy a prácu tak, aby som stihol jedno aj druhé. Pre mňa je podstatné, že samosprávny kraj funguje a prináša výsledky.

Než sa dostaneme k župe – koalícia vás čoraz častejšie kritizuje cez vašu manželku, europoslankyňu Miriam Lexmann. Premiér Robert Fico povedal, že „nohavice nosí v rodine ona, nie pán Majerský“. Aký vplyv má pani Lexmann na vaše stranícke rozhodovanie?

Je úsmevné, že aj tu sa opäť vraciame k týmto otázkam.

Pýtam sa preto, lebo to na vás opakovane vyťahuje strana Smer.

Zákonite to budú používať ako protiútok voči KDH za to, že nechceme ísť s nimi do spolupráce, za čím si stojím. Na druhej strane príbeh Miriam Lexmann, mojej manželky, je vydretou robotou. Nebol jej daný ako darček od niekoho. Všetko si to musela odpracovať a je to úspešný príbeh. Týmto príbehom sa nemôže pochváliť Robert Fico, má čo závidieť, takže je to možno z jeho strany aj žiarlivosť.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Otázka, nakoľko pani Lexmann zasahuje do procesov hnutia, je však legitímna.

Je bežnou členkou hnutia. Nie je v predsedníctve, nerozhoduje za KDH. Za hnutie rozhoduje vo väčšine prípadov predsedníctvo a predseda. Oklieštiť rozhodujúce procesy na manželku predsedu je aj úbohé, aj smiešne zo všetkých strán, ktoré niečo také dokážu povedať. Určite s tým nesúhlasím.

Dotýka sa vás to?

Som už nad vecou, odkedy to bolo prvýkrát povedané. Aj som sa nad tým zamyslel, že komu prekáža manželka predsedu, ale už sa nad tým aj pousmejem. Aj vo chvíli, keď sa niekam chystáme na akciu, tak sa Miriam spýtam, čo si oblieka v duchu a kto nosí u nás nohavice. (Úsmev.) Takže som nad vecou.

Neplánujete jej teda prenechať vedenie KDH, aby to zostalo v rodine?

Nie. A toto by Miriam ani neprijala, takže vôbec sme sa nad tým nezamýšľali. Je až bizarné klásť otázky, kto rozhoduje v KDH. Myslím si, že nie je na slovenskej politickej scéne strana, ktorá má také demokratické spôsoby a procesy rozhodovania ako KDH.

KDH je otvorenou stranou, v ktorej si otvorene hovoríme kritiku a vieme si to povedať aj priamo do očí na sneme, ako ste mali možnosť vidieť.

Ambíciu viesť KDH už verejne potvrdil Viliam Karas, ktorého aj vy vnímate ako možného nástupcu. Okolo snemu to vyzeralo tak, že medzi vami panuje rivalita a nezhoda v niektorých témach. Už ste to urovnali alebo to stále ovplyvňuje vzťahy vnútri hnutia?

Keď kdekoľvek vzniknú rivali, či už v športe, na pracovisku a v politike zvlášť, posúva vás to k lepšiemu výkonu. Keď sa jeden snaží niečo dosiahnuť a ten druhý, ktorý má funkciu, chce byť lepší, každá jedna kritika, každý konkurent vás posúva k lepšiemu výkonu. Veď to je to zdravé na politike.

Keď sme sa bavili o tom, aby Viliam Karas prišiel do KDH, tak som mu ponúkol aj miesto na kandidátke. Potom som mu ponúkol miesto v predsedníctve, samozrejme, bez garancie, keďže to nedokážem ovplyvniť, len navrhnúť, ale schvaľuje to vždy rada.

Áno, niekedy si rozumieme vo všetkom úplne na sto percent, niekedy to zaiskrí, ale to aj medzi inými podpredsedami. Pripomínam, že to nie je iba v tomto prípade. Niekedy sa s niektorými možno dva dni nerozprávame a potom zistíme, že nachádzame riešenie a vyrieši sa to samo.

Takže rivalita medzi vami a pánom Karasom posúva KDH vpred?

Myslím si, že môže byť príspevkom k tomu, aby rivalita vykreovala u každého z nás tie najlepšie možné riešenia problému, ktorý sa práve rieši.

Nie je to teda rivalita, ktorá by škodila KDH?

Hlavne to nie je bratovražedná vojna. Je to normálna zdravá konkurencia v rámci strany.

Pán Karas s ďalšími štyrmi členmi predsedníctva patrí ku kritikom uznesenia, ktorým KDH odmietlo povolebnú spoluprácu so Smerom, s Hlasom a SNS. Kritici z vedenia tvrdia, že by ste nemali takto kopať do koaličných voličov, pretože je pre KDH nereálne získavať voličov od Progresívneho Slovenska. Nemajú pravdu?

Nikdy som si nekopol uznesením alebo kritikou nejakého rozhodnutia do ktorejkoľvek politickej strany. Nikdy som si týmto nekopol do ich voličov. Vždy som kritizoval konkrétne rozhodnutie danej politickej strany a je jedno, či je koaličná alebo opozičná.

K voličom a ľuďom mám vždy úctu. Toto uznesenie dalo jasný signál, na akej strane ihriska KDH chce hrať a hrá. Už v júni 2025, keď sme sa bavili o ústave, sme prijali uznesenie, že hnutie hlasovaním o ústave nepôjde do povolebnej spolupráce s vládnymi koaličnými stranami. Dokonca to tam bolo širšie zadefinované.

Prečo potom toto rozhodnutie spôsobilo také napätie?

Možno preto, lebo to prišlo ako blesk z jasného neba. Naše uznesenie bolo zadefinované širšie, neadresnejšie. A ako doplnok to k tomuto uzneseniu prišlo od bývalého povereného dočasného predsedu Pavla Zajaca, ktorý už konkrétne menoval tri politické strany. Ja som nemal voči tomu výhrady. Bol vytvorený priestor, ľudia mohli o tom diskutovať, niektorí povedali svoj názor, niektorí to akceptovali tak, ako to bolo napísané.

Ja sa stretávam s pozitívnou spätnou väzbou. V žiadnom prípade to nie je pohŕdanie voličmi. Keď som v samosprávnom kraji, nemám mapu ciest, na ktorej je napísané, že tam je starosta za Smer, Hlas a SNS, preto tam cestovať nebudeme. Opravujeme cesty bez toho, že by tam bola značka politickej príslušnosti, kto kde vyhral voľby, a to isté platí aj v tomto prípade.

Nestretli ste sa s negatívnou reakciou na toto uznesenie?

Možno ich zopár bolo, ale drvivá väčšina je naozaj pochvalná. Ľudia nám hovoria: dobre, že ste to povedali. Toto, čo sa deje, sa jednoducho musí zmeniť.

Kritici uznesenia v skratke hovoria aj to, že nebolo dostatočne vyvážené a vysiela odkaz budúcej spolupráce so stranami opozície bez toho, aby sa vymedzilo voči progresívcom a liberálom v hodnotovej agende. Vám tam toto vymedzenie nechýba?

Ja som toto vymedzenie pripravil a na predsedníctve večer pred snemom navrhol. Moje vymedzenie presne voči týmto progresívnym ideologickým extrémom nebolo prijaté. Napriek tomu si myslím, že sme urobili dobre.

Myslím si, že voči ideologickým extrémom sme sa vyjadrili svojím hlasovaním pri ústave dosť jasne a náš hodnotový svet bol týmto zadefinovaný. Je zadefinovaný aj našimi stanovami, ktorými si ctíme a vážime ochranu ľudského života od počatia po prirodzenú smrť.

Ako je možné, že toto uznesenie neprešlo na predsedníctve?

Možno aj tým, že bolo veľmi dlhé rokovanie o rôznych ďalších veciach, ale to už teraz nie je podstatné.

Napriek tomu sa ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že ak sa voči PS nebudete v kampani viac vymedzovať, môžete sa dočkať efektu paktu s progresívcami, po ktorom KDH skončilo pred bránami parlamentu. Vidíme, že to už v kampani využíva váš župný vyzývateľ Milan Mazurek z Republiky, ktorý hovorí o politických zásnubách medzi KDH a PS a označuje vás za falošných kresťanov. Nebude to pre vás ešte problém?

Nemyslím si, lebo s Progresívnym Slovenskom nemáme žiadnu zmluvu. Sme samostatným politickým subjektom. Sme politickou stranou, ktorá náš hodnotový svet neprekročí. V žiadnom prípade nebudeme hlasovať nikdy za žiadne ideologické experimenty akéhokoľvek druhu. Tieto veci jednoducho podporovať nebudeme.

Ako sa chcete vyhraňovať voči PS, ktoré si stojí za svojimi hodnotovými témami bez ohľadu na to, že vy ich chcete dať bokom?

V župných voľbách sa riešia všetky veci bežného života človeka, cesty, domovy sociálnych služieb, kultúrne inštitúcie, školy. O tom je župná kampaň. Ja som tam neriešil nikdy žiadnu ideologickú vec.

Na župe Prešovského samosprávneho kraja nevisela nikdy dúhová vlajka ani nikdy nebude. My sa venujeme riešeniu bežných vecí v župe, a keď prídu parlamentné voľby, občania budú mať možnosť sa rozhodnúť.

Ja som to povedal aj minulý týždeň, keď ma novinári naháňali, či ideme do nejakej veľkej koalície – biblickým obrazom povedané, Noemovej archy – s Progresívnym Slovenskom a s ostatnými opozičnými stranami. Nič také nejdeme robiť. KDH ide samostatne.

Noemova archa v réžii progresívcov by ani nemusela celkom dobre dopadnúť, lebo niektoré rody a druhy by mohli pri menšej nepozornosti vyhynúť.

Dokážete nájsť s PS spoločnú reč napríklad pri registrovaných partnerstvách, ktoré vy odmietate a na ktorých oni trvajú?

To sa ukáže po voľbách, kto má aké žetóny, koľko má poslancov vo svojom poslaneckom klube, kto má aký program. Ak sa nájde prienik a títo politici dokážu nejakým spôsobom spolupracovať a súhlasiť s jednotnými politikami, tak áno.

Ale ak nedokážu dať nabok tieto ideologické experimenty, tak nemôžu rátať, že KDH bude toho súčasťou.

Podľa Roberta Fica urobilo PS s vami, alebo teda skôr s pani Lexmann, dohodu, podľa ktorej PS proti vám nepostaví žiadneho kandidáta, ak KDH vylúči vládnu spoluprácu so Smerom. Bolo to tak?

V žiadnom prípade. Doteraz nemáme žiadnu dohodu uzavretú s Progresívnym Slovenskom. Oni ma ani nepodporujú. Nemáme uzavretú dokonca dohodu o poslancoch, nieto ešte o županovi. Sme na začiatkoch rozhovorov s opozičnými politickými stranami na VÚC.

Neuškodilo by vám, keby ste sa s progresívcami dohodli na spoločnej kandidátke do župných volieb?

Ja sa uchádzam o hlasy všetkých ľudí, aj voličov Progresívneho Slovenska, a som presvedčený, že zastupujem aj ich záujmy pri budovaní škôl, kam chodia ich deti, alebo kultúrnych inštitúcií, ktoré navštevujú. Tam budú chodiť aj progresívci, aj voliči Smeru.

Uchádzam sa aj o hlasy koaličných voličov. Dokážem veľmi dobre komunikovať so starostami a primátormi Smeru, Hlasu aj SNS. Tam ide politika bokom. Riešime cesty a všetky potrebné veci.

No Robert Fico aj tak nepriamo podporil vášho protikandidáta Milana Mazureka. Nezopakuje sa situácia z Banskej Bystrice, v ktorej ako outsider vyhral Marian Kotleba?

No to si už musia vyhodnotiť ľudia, či chcú mať zastavené poberanie eurofondov, ktoré sa tam vtedy nečerpali. Ľudia si musia vyhodnotiť, či je správna motivácia zničiť KDH, ako som to počul už dvakrát z úst poslanca Mazureka. Ak by som šiel ja do kampane na župana s hlavným motívom zničiť Republiku alebo Mazureka, bolo by to veľmi zlé. Nič také nebude. Mojou úlohou je pozdvihnúť kraj, nie niekoho zničiť.

Uvedomujete si, že vaša výhra či prehra v župných voľbách môže výrazne ovplyvniť aj parlamentný osud KDH a z vášho súboja v Prešove sa de facto stávajú existenčné voľby hnutia?

Hovoria to viaceré médiá, podobne to vnímam aj ja, ale nikdy som nešiel do súboja o niečo iba preto, aby som vyzdvihol značku politickej strany. Hlavným motívom bolo zlepšenie života ľudí.

Keď som išiel do súboja o stoličku prešovského župana pred deviatimi rokmi proti Petrovi Chudíkovi, nepoužíval som voči nemu žiadne negatívne veci. Hovoril som o tom, čo chcem zmeniť v kraji.

Na druhej strane, keď som kandidoval pred štyrmi rokmi, stál oproti mne Michal Kaliňák podporovaný Hlasom. Hlas mal vtedy 21 percent, podporil ho aj 16-percentný Smer. A naše malé, ale silné a odhodlané KDH malo vtedy šesť percent. Ani tých 37 percent nestačilo na to, aby porazili malé KDH. Preto hovorím, že to nie je o strane, ale o tom, kto ponúka aké riešenie pre kraj.

Aj vtedy vás podporila opozícia, neboli ste sami. Dnes však proti vám stojí Republika, ktorej voliči majú blízko ku koaličným stranám, no darí sa jej profilovať aj ako antisystémovej strane a alternatíve k súčasnému vedeniu. K tomu je Milan Mazurek na rozdiel od vás veľmi silný na sociálnych sieťach. Len na Facebooku má viac ako 300-tisíc sledovateľov. Ako chcete proti nemu bojovať?

Výsledkami, ľudskosťou a tým, ako chcem posunúť Prešovský kraj ešte ďalej. Keď zistíte, že vám z kraja odchádzajú mladí ľudia a v duálnom vzdelávaní máte 82 detí, viete, že to je zlá cesta. Ale keď zistíte, že po ôsmich rokoch je zrazu v duálnom vzdelávaní 2000 mladých ľudí, ktorí po skončení strednej školy majú prácu, tak to je to, čo ma ženie dopredu. Vieme, ako na to.

Lenže títo mladí ľudia často sledujú práve Milana Mazureka a možno im bude stačiť fotka, na ktorej ste zobrazený s pánom Šimečkom ako homosexuálny pár.

Dúfam, že si mladí ľudia neodnesú z tejto relácie, že Milan Majerský a Michal Šimečka tvoria homosexuálny pár.

Nemyslím to tak. Skôr ide o to, aké náboje proti vám v kampani používa Milan Mazurek a či vaše riešenia a úspechy budú pri takejto špinavej kampani stačiť.

Mám bojovať podobnými zbraňami? Bolo by to hodné predsedu KDH? Bolo by to hodné kresťanského politika vôbec? Bolo by to hodné mňa ako Milana Majerského?

Hanbil by som sa sám pred sebou, keby som mal bojovať takýmito falošnými zbraňami. Pošliapavalo by to aj môj osobný charakter. Určite by som po takých zbraniach nesiahol. Budem bojovať ukazovaním, čo sa nám podarilo, čo chceme zmeniť v kraji k lepšiemu. Určite nebudem bojovať takými zbraňami ako pán poslanec Mazurek. Kto akými bojuje, takými aj zahynie.

Influencerov si teda nezaplatíte?

V žiadnom prípade. To nie je cesta, ktorou by som sa chcel uberať.

Zjednoduší vám súboj s Milanom Mazurekom kandidatúra ministra investícii Samuela Migaľa?

Vôbec to nedokážem vyhodnotiť, lebo stále to pokladám za vec, ktorá sa nakoniec nezrealizuje. Ale ak bude kandidovať, budem iba rád. Aspoň budeme mať peknú debatu o projektoch, ktoré idú cez integrované územné investície, čo nám manažuje ministerstvo regionálneho rozvoja.

Zverejnili ste, že sa vám na sociálnych sieťach niekto vyhráža zastrelením. Toho pána ste označili za kamaráta Milana Uhríka z Republiky. Ako viete, že sú kamaráti?

Keď ich vidíte sedieť vedľa seba ako členov kotlebovcov na jednej fotke, tak asi sú kamaráti.

Ste si tým istý?

Predpokladám, že keď sedeli vedľa seba a bol podporený ako kandidát v komunálnych voľbách, tak áno.

Podali ste už trestné oznámenie?

Nie, zvažujem to. Komunikujem s Úradom na ochranu ústavných činiteľov, z ktorého prišli sami za mnou, až následne som sa o tom dozvedel. Povedali mi, že vzhľadom na vyhrážky proti mojej osobe budú pri všetkých väčších akciách na mňa nasadení ľudia v civile, aby mi zabezpečili ochranu. Bolo to bez môjho vyzvania, nežiadal som o to.

Uviedli ste, že už predtým sa vyhrážali vám, vašej manželke a útočili aj na vaše deti. O čo šlo?

Boli to viaceré veci, či už v správach, alebo na statusoch. Vždy som na to upozornil úrad, komunikujeme na mesačnej báze a vyhodnocujeme všetky vyhrážky.

Máte obavy?

Kto sa bojí, nech nejde do lesa. Je to práca politika, nechcem to zľahčovať, ale už som si zvykol na všetky tieto veci. Kým na vás niekto pokrikuje z davu, dá sa to zniesť. Len čo vám niekto napíše vyhrážku, je tam slovo smrť alebo zabitie, tak sa aj trošku zastavíte a poviete si, že ešte máte ľudí, ktorých máte radi a s ktorými chcete byť.

Človek, ktorý je v politike, by sa asi mal pripraviť na to, že aj niečo také môže prísť. Udialo sa to aj u nás, takže s tým musím rátať.

Stojí vám to za to?

Ak sa dáte do služby a jej súčasťou je aj toto, tak to stojí za to. Som presvedčený, že politik musí rátať aj so znevažovaním, či už s osobnými urážkami, možno aj s fyzickými napadnutiami a likvidáciou. Videli sme to kdekoľvek vo svete.

Vníma to rovnako ako vy aj vaša rodina?

Všetci moji blízki známi, či už deti, alebo manželka, majú veľkú obavu a strach. Nezľahčujeme to, berieme to vážne, ale na druhej strane nebudeme preto žiť v nejakej melanchólii, že všetko na svete je zlé.

Milan Majerský. Foto: Postoj/Adam Rábara

KDH zatiaľ odkazuje, že do volieb pôjde samostatne a žiadnu spoločnú kandidátku s inými stranami neplánuje. Je to zodpovedné?

Hlavne v tomto čase by bolo veľmi unáhlené, ak by sme takéto niečo uzatvárali. Nechápem, prečo sa niektorým politikom splašili kone. Máme na to čas. Nemusíme sa nikam ponáhľať.

Koho tým myslíte? Michala Šimečku?

Progresívne Slovensko. A tlačia na nás cez médiá, kto kam má ísť s kým do akej spolupráce. Sme konzervatívna politická strana. Ak si pán Šimečka myslí, že to tak má byť, nech je trpezlivý. Nech pracuje na svojom politickom programe. KDH bude pracovať na svojom, najmä na decentralizácii, ktorou môžeme vykryť všetky Kamenického zbabrané konsolidačné opatrenia.

Nedokážete si predstaviť kandidátku ani s Kresťanskou úniou?

Jasné, že si dokážem predstaviť kandidátku aj s Kresťanskou úniou. Sme si blízki, ale pre túto chvíľu nejdem o niečom takom uvažovať. Zatiaľ KDH pôjde samostatne. Budeme sa snažiť ľudí presvedčiť, aby sme získali čím viac percent, a potom sa to uzatvorí.

Takže o vašej spolupráci sa rozhodne až po župných voľbách?

To je prvoradé. Naša domáca úloha je zvládnuť župné a komunálne voľby a potom sa budeme baviť o ďalších úlohách, ktoré budú pred nami.

Igor Matovič tvrdí, že ak nechcete ísť s PS, tak by ste mali hľadať cestu s jeho hnutím a vytvoriť stredokonzervatívnu alternatívu, nech si ľudia nemusia vyberať len medzi Robertom Ficom a progresívcami. Už v roku 2019 ponúkalo OĽaNO KDH polovicu kandidátky. Ak by sa to zopakovalo, išli by ste do toho?

Nemám rád, keď má politik mesiášsky syndróm, hrá sa na spasiteľa a štylizuje sa do takejto polohy. Ale dobre, pánovi Matovičovi rozumiem a možnože budeme na nejakej úrovni spolupráce aj participovať. Niekedy si viem predstaviť spoluprácu aj s Hnutím Slovensko.

Teraz sa pýtam na konkrétnu predvolebnú spoluprácu v rámci jednej kandidátky.

No potom prídu kroky, keď si nevieme prísť na meno, a rozhodnutia, ktoré vám vezmú chuť. Proste to je politika, umenie možného, a ja sa toho držím. Musia sa hľadať také prieniky, aby sme neznechutili občana, ale pripravili mu tie najlepšie možné riešenia preto, aby ostal žiť a pracovať na Slovensku.

V kuloároch sa hovorí aj o tom, že výmenou za podporu od Hnutia Slovensko v župných voľbách, ktoré má veľa voličov medzi Rómami aj vo vašom kraji, vy zas nepostavíte v župnom súboji v Žiline Erike Jurinovej vášho podpredsedu Igora Janckulíka. Rokujete o tom?

Igor Janckulík je schválený radou KDH za kandidáta do župy, ale uvažuje aj o alternatíve, že kandidovať nepôjde. Ale to musí byť jeho konečné rozhodnutie. Ja som bol zhodou okolností na ich žilinskej krajskej rade, na ktorej bola naozaj veľmi zaujímavá debata, a viem, že majú komunikovať aj s pani župankou, ale aj s Igorom Janckulíkom. Ako to dopadne v tejto chvíli, neviem, lebo nepoznám výsledok.

Vylučujete, že by išlo o takú formu dohody, o akej sa hovorí?

Určite o žiadne kšefty nejde. Toto by som si nedovolil. Ani s Hnutím Slovensko nie je urobená žiadna dohoda v rámci Prešovského samosprávneho kraja. Zatiaľ len rokujeme.

Zaujala ma aj výmena medzi finančnou skupinou Penta a vaším poslancom Petrom Stachurom. Aké sú momentálne vzťahy medzi KDH a Pentou?

No, Penta je finančná skupina a KDH je politická strana. Nič horšie sa nemôže stať, ako keď sa politická strana stane súčasťou finančnej skupiny. To je to najhoršie, ak je politik v pazúroch oligarchu.

KDH však má svoju minulosť spojenú s touto skupinou. Váš člen Marian Faktor už ako manažér poisťovne Penty Dôvera kandidoval za KDH vo voľbách v roku 2016. Má Penta na rozhodnutia KDH nejaký vplyv, prípadne tam existujú stále podobné personálne prepojenia?

Ako predseda KDH hovorím, že za môjho vedenia žiadne takéto oligarchické prepojenia neexistujú, a verím, že sa to nestane nikdy v žiadnom čase ani po mne.

Ozvala sa vám Penta po kritických vyjadreniach Petra Stachuru?

Nejdem sa k tomu vyjadrovať. KDH nemôže byť súčasťou nejakej skupiny. Ak kritizujeme, tak nielen Pentu, ale aj Agel, pri ktorom sú tiež prepojenia na niektoré politické strany a boli sme toho svedkami pri vyhodnotení záchrankového tendra. Bolo to oligarchické vstupovanie finančných skupín do diania politickej strany a samotného ministerstva a vyhodnotili to tak viacerí. Vždy budeme takéto veci kritizovať, lebo si nemyslím, že rozhodovať majú finančné skupiny, ale politici v prospech občana.

Vy sa s finančnými skupinami, prípadne s pánom Haščákom ako naposledy premiér Fico, nestretávate?

Nie. Ani vo Vietname, ani na Slovensku. Nikde som sa s ním nikdy osobne nestretol.

Prejdime k zahraničnej politike. Kresťanskí demokrati v roku 2003 odmietli Bushovu inváziu do Iraku a ako jediní z vtedajšej vlády Mikuláša Dzurindu ste sa v tom nemýlili. Pri útoku USA a Izraela na Irán nikto z KDH nedokázal povedať ani len to, že išlo o porušenie medzinárodného práva. Ako je to možné?

Keď vidíte umierať tisícky demonštrantov v uliciach Teheránu a zistíte z médií, že ich bolo takmer 50-tisíc, najmä mladých ľudí, tak vtedy si položíte otázku, čo treba robiť v takejto situácii: či netreba povedať, že tamojší režim pod vplyvom teroristických skupín neprekročil svoju pomyselnú hranicu, čo môže a čo nemôže. Preto sme sa vyjadrili tak, ako sme sa vyjadrili.

A myslím si, že tak ako žiadne teroristické skupiny nemajú byť súčasťou vlády, či už je to Libanon, Palestína, tak ani v prípade Iránu.

Bez ohľadu na to podľa vás nejde o porušenie medzinárodného práva?

Ide. Ale kto bude determinovať hranice medzinárodného práva? Je to OSN? Je to Amerika? Je to Irán? Kto určuje, kde sú tie hranice?

Medzinárodné právo bolo determinované aj tým, keď Európska únia odstúpila od jadrovej dohody s Iránom aj preto, že Irán nechcel pustiť inšpektorov do svojich jadrových laboratórií. Tam bol prvý krok, keď bolo porušené medzinárodné právo. A vtedy celý svet mlčal. Európska únia povedala jasne: odstupujeme od tejto jadrovej dohody a mohli by sme pokračovať.

Lenže to, čo hovoríte v súvislosti s protestmi v Iráne, by potom asi vyšlo aj na obhajobu Ruska v súvislosti s inváziou na Ukrajinu, keďže tvrdí, že chráni aj ruskojazyčné obyvateľstvo.

To je širšia otázka, ale ja si myslím, že medzinárodné právo má chrániť každého človeka, nielen nejakú vyčlenenú časť a tú druhú hodiť cez palubu. Jednoznačne odsudzujem akúkoľvek vojnu, násilie, hladomory, ktoré sa práve pre tieto externality šíria a sú zlým dôsledkom týchto rozhodnutí.

Pre nás je dôležité, aby nastal mier aj v Iráne. Podstatné sú ľudské životy, ktoré boli ničené. Podstatná nie je lacná ropa, ale osud konkrétneho človeka, ktorý tam trpí.

A trpí aj teraz touto vojnou. Nič sa tým neskončilo, skôr zhoršilo.

Súhlasím.

Europoslankyňa Miriam Lexmann bez bližšieho vysvetlenia nazvala útok USA „obranným útokom“. KDH bolo pritom stranou, ktorá mala voči blízkovýchodným vojnám USA iný postoj. Čo sa stalo, že teraz nejdete ani len v línii s pápežom Levom, ktorý v tom má úplne jasno?

Plne stojíme za pápežom Levom pri všetkých útokoch Donalda Trumpa aj za vyjadreniami, ktoré povedal.

No z tých vašich vyjadrení to tak vôbec nevyplýva.

Sme za to, aby čím skôr nastal mier, a to nielen na Blízkom východe, ale aj na Ukrajine. A prispievame k tomu aj modlitbami.

Nerobíte pri Blízkom východe momentálne chybu?

Nemyslím si to. Treba komunikovať aj s ľuďmi, ktorí vidia do toho bližšie a nie sú len súčasťou nejakých mainstreamových informácií. Treba to vnímať v širších súvislostiach – prečo trpia aj ľudia na druhej strane.

Takže podľa vás to bol legitímny útok?

Nie, to som nikdy nepovedal, ale treba si položiť otázku, či životy 50-tisíc ľudí, ktorí umreli v uliciach Teheránu, majú menšiu cenu ako životy tých ďalších. Lebo niekto vraví, že tí, ktorí umreli pod paľbou bômb, majú vyššiu hodnotu ako tí, ktorí umreli na uliciach. Každý jeden ľudský život má rovnakú cenu.

Odsúdili sme americký útok na školu, ktorý tam bol, a je jedno, či bol omylom alebo nie. Nikdy s takým niečím nebudeme súhlasiť.

Lenže výsledok tejto intervencie nie je pád režimu, ktorý stále žije, ale ešte väčšia destabilizácia v celom regióne.

Na toto už neviem dať odpoveď. Podstatné je, aby nastal mier.

Aký máte názor na pripodobňovanie sa Donalda Trumpa k Ježišovi Kristovi?

To je ten mesianistický syndróm. Donald Trump možno trpí aj nejakou formou narcistickej úchylky, potom musí mazať statusy, ktoré dáva. Plne stojíme za Svätým Otcom Levom a plne za ním budeme stáť. Stotožňujeme sa s jeho vyjadreniami.