Párová terapia Aj keď máme po päťdesiatke, chcem čas tráviť aktívne. Žena však stratila energiu a chce byť len doma

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

S manželkou sme spolu už dvadsaťpäť rokov, obaja máme krátko po päťdesiatke, deti už vyrástli a študujú mimo domu. Zdravie nám celkom slúži a aj preto rád trávim voľný čas aktívne. A tu je náš kameň úrazu. Istý čas sme to mali naladené rovnako, aj keď boli deti menšie, často sme chodievali na výlety, turistiku, kultúru, manželku to bavilo tiež. 

A teraz, keď po odchode detí máme toho času viac a väčšie možnosti niekam večer zájsť, manželka nemá vôbec chuť. Navrhujem kino, divadlo, cez víkend kratšie výlety, niečo vidieť, tráviť čas inak ako za stenami nášho bytu, manželka nemá vôbec na to náladu. Tvrdí, že sa jej nechce, že nemá na to energiu, že načo do kina, radšej si pozrie film v pohodlí doma, že je unavená na to, aby sme šli niekam na výlet, najlepšie je jej len doma, často sa cíti unavená. 

Ale máme len päťdesiatku, nechcem zvyšok života preležať na gauči pred televízorom. Na druhej strane by som rád trávil ten čas aj s ňou, nevidím zmysel v tom, aby sme si všetko robili po svojom a každý zvlášť. Dá sa nájsť v tomto riešenie, keď ja jej aj tolerujem, že nie vždy má náladu so mnou niekam vybehnúť, ale ona sa nikdy nepremôže, aby sme strávili ten čas aj po mojom?

Milý čitateľ,  ďakujem Vám za Vašu podnetnú otázku. Máte za sebou dlhé spoločné roky manželstva, ktoré iste preverovali hodnoty, ktoré ste sa ako dvojica rozhodli napĺňať. K bilancovaniu v tomto období teda prirodzene patrí aj otázka, ako dobre naplniť ďalší čas a čo z nestihnutého ešte dobehnúť. Z Vašich riadkov čítam, že aktuálne nie ste vo vzťahu taký spokojný, ako tomu bolo možno pred pár rokmi. 

Mnoho manželských párov prežíva práve vo veku okolo päťdesiatky pomyselný návrat k životu v páre. Deti odchádzajú a manželia sa ocitajú opäť sami s možnosťou priľnúť k sebe bližšie. Predchádzajúce životné okolnosti, sklamania či vyčerpanosť však môžu túto krásnu výzvu významne sťažovať. Práve preto sa ako dôležitá potreba v tomto období ukazuje pochopenie, podpora a vzájomné povzbudenie.

U žien zároveň častejšie s príchodom menopauzy dochádza k hormonálnym zmenám, ktoré prinášajú zvýšené riziko emočnej lability, vyčerpanosti, zníženie koncentrácie a zvýšenie potreby oddychu, akéhosi zastabilizovania sa do novej životnej etapy. 

I keď u mužov toto obdobie nie je spojené s takými prudkými zmenami, takisto prináša určité najmä psychické výzvy v súvislosti s pozorovanými zmenami na tele, či už vo vzťahu k výkonnosti a sile, či v schopnosti aktivovať sa, alebo v dĺžke regenerácie tela.

So zastabilizovaním pracovného rozvoja, ktorý je pre tento vek typický, a pri pozorujúcej stále menšej životnej energii sa často spontánne objavuje existenciálna otázka: Ako som využil ponúknuté príležitosti života? Niekedy totiž práve frustrácia z premeškaného, resp. nenaplneného na seba môže brať podobu hnevu na partnera. A ten sa prejavuje v očakávaniach, ktoré keď nie sú napĺňané, spôsobujú prirodzene len ďalší nepokoj. 

Milý čitateľ, keď sa však pozrieme na jednej strane na Vašu chuť žiť a na strane druhej na manželkinu potrebu oddychovať, napadá mi, že aktuálnym kľúčom k obnove vášho vzťahu môže byť práve vzájomná ústretovosť a pochopenie pre potreby toho druhého. Ak vy ako podporujúci manžel dokážete oceniť dlhoročnú starostlivosť Vašej manželky o rodinný život, ľahšie jej dokážete teraz dopriať potrebný oddych. 

Na druhej strane je dobré, aby aj Vaša manželka dokázala pochopiť Vaše predstavy o aktívnom oddychu. Ak totiž prejdete do hlbšej reflexie seba, možno vo svojom vnútri objavíte aj prípadné skryté obavy zo stagnácie či dokonca z pomalinky sa blížiacej staroby. Strachy však zvyčajne strácajú na sile vypovedaním v dôvernom a bezpečnom rozhovore, a preto neváhajte o nich spoločne komunikovať s manželkou. 

Pre ňu to iste bude silné pozvanie k starému (a možno aj prachom zapadnutému) citovému prepojeniu, ktoré jej umožní napojiť sa na vás. V praxi sa často stáva, že žena v dôvere, že muž berie do úvahy jej rozpoloženie a aktuálne potreby a zároveň je ochotný otvoriť sa jej so svojimi vnútornými myšlienkami, prejaví aktiváciu, ktorá nebude len formou premáhania sa.

Tak budete ľahšie hľadať možnosti a kompromisy, ktoré jej umožnia načerpávať silu do ďalšieho spoločného životného života, a Vám snáď budú dopĺňať vyprahnutú studnicu naplnenosti života. 

Želám Vám zo srdca krásne babie leto života. 

Martina Šadláková