Párová terapia Po osemnástich rokoch sme unavení z každodenného stereotypu. Náš vzťah sa asi rúti do záhuby

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Dobrý deň, veľmi sa mi páči Vaša rubrika aj rady, ktoré v odpovediach zaznievajú. Aj keď po prečítaní prvých riadkov mám pocit, že to nie je o nás, v odpovediach nás vždy nájdem.

S manželom sme spolu osemnásť rokov, máme dve deti v pubertálnom veku a náš život je jeden veľký stereotyp. Obaja sme unavení a znechutení z každodenných povinností. Odráža sa to, samozrejme, aj na našom vzájomnom vzťahu. Často sa hádame pre úplné maličkosti. Mám pocit, akoby sme spolu bojovali bez snahy o kompromis. Keď to zájde do krajností, komunikujeme, dohodneme si pravidlá, ale veľmi rýchlo opäť skĺzneme do toho istého stereotypu. Je to začarovaný kruh, z ktorého nevieme vystúpiť. Nikdy som o našom vzťahu nepochybovala a je medzi nami dôvera, ale mám obavu, že ak s tým niečo neurobíme, rútime sa do záhuby. Ďakujem za odpoveď. Martina

Milá Martina, ďakujeme Vám za také milé slová v úvode listu. Práve v tom, čo píšete, je aj pre mňa táto rubrika čarovná. A teda že na príklade životného príbehu iného človeka vieme každý nájsť mnoho použiteľného aj v tom svojom. Témy sa zdajú rozdielne, no v tých jednotlivostiach aj tak nachádzame svoje okolnosti a túžime sa ešte bližšie dotknúť riešenia, ktoré však nikdy nevieme úplne obsiahnuť. 

I Vy píšete o svojom manželstve a hneď mi napadá množstvo doplňujúcich otázok, ktoré by mne a iste aj čitateľom pomohli viac sa zahĺbiť do Vášho príbehu. Uvažujem napríklad nad Vašou povahou a povahou Vášho manžela, nad Vašimi spoločnými témami či záujmami, ktoré Vás bavia. Ale takisto sa spytujem, čo by mohlo byť dôvodom Vašich hádok a bojov, ako uvádzate.

Budem vychádzať z toho, čo ste napísali, a teda pouvažujem spoločne s Vami nad únavou či až znechutením, ktoré sa postupne vkrádali do Vášho manželstva. Iste mi dáte za pravdu, že počas manželstva ste zažili mnoho turbulencií, ktoré Váš vzťah často narúšali, ale v mnohom azda aj posilňovali.

Dnes ste možno v štádiu, keď ste z týchto náročných rokov unavení. Akoby ste sa s manželom naučili žiť v akomsi „šetriacom režime“, v ktorom je dobre postarané o deti, domácnosť a Vy sa pri tom už nejako zveziete. Niekde sa však možno vytratila vzájomná iskra a túžba tráviť čas spoločne. V rámci úspory energie na to asi ani nezostáva veľa času.

A tak sa postupne medzi Vami vytráca priateľstvo, ktoré kedysi zrejme bolo podstatným putom Vášho vzťahu. Čo ste kedysi radi robievali spoločne? Viete si predstaviť, že by to i dnes bol Váš spoločne strávený dobrý čas? Alebo do toho dnes už vstupujú iné vnútorné predstavy a plány Vás oboch?

Na to, aby ste to zistili, potrebujete sa začať s manželom častejšie zhovárať v nenútenej konverzácii. Cieľom je, aby ste skúsili manžela v rozhovore pomyselne stretnúť po osemnástich rokoch akoby nanovo. Skúste si predstaviť, že vytvoríte vo svojej mysli misiu, na ktorej sa zameriate na spoznávanie toho, kým sa Váš manžel postupne počas tých rokov stával. Iste si mnohé z čitateliek teraz povzdychnú, že to poznajú aj bez začatia tejto špeciálnej misie.

No poznáte jeho sny a ďalšie životné ciele? Viete, o čom premýšľa a po čom túži vo svojich ďalších rokoch života? Ste prípadne ochotná to rešpektovať či dokonca sa na jeho snoch podieľať? A poznáte vlastne seba, ako ste sa zmenili Vy a po čom túžite do ďalších rokov Vy sama?

Pokiaľ sa toto poznanie partnerov o tom druhom nedarí, často sa zamotávajú do nekonečných nezmyselných hádok alebo sa v manželstve začnú cítiť osamelí a opustení. Ak Vaše ťažkosti pramenia v zásadných odlišnostiach Vašich životných štýlov, osobnostiach či hodnotách, ktoré sa možno až rokmi vyformovali, je namieste zvážiť vzájomnú ochotu porozumieť týmto odlišnostiam. 

Ak v sebe obaja nájdete túžbu na vzťahu ďalej pracovať, potrebujete naozaj konkrétny čas na opätovné vylaďovanie sa na seba. To je prvé, na čom by ste sa mali dohodnúť – na spoločne strávenom čase a dohode opäť sa spoznávať.

Ako som už spomenula, veľmi potrebnou ingredienciou tu však je ochota oboch partnerov hľadať sa opätovne aj po dlhšej spoločnej ceste. Táto ochota totiž vôbec nie je samozrejmá. Pri častých konfliktoch, ktoré sa po krátkom čase zase obnovujú, veľmi ľahko skĺzavame do pocitu, že tomu druhému na mne až tak nezáleží. Že ma vlastne poriadne nepočúva alebo nedokáže pochopiť moje potreby.

Začneme o tom druhom jednoducho rozmýšľať viac negatívne a každé jeho konanie len podčiarkuje to, čo si o ňom v zlom myslíme. Vnútorný dialóg, ktorý potom v sebe vedieme, nás zvykne ďalej len udržiavať v neochote ustúpiť a urobiť niečo pre nápravu veci.

V takomto rozpoložení vzťahu však považujem za zásadné nanovo posilňovať priateľstvo manželov. Je dobré viesť spolu dialóg o tom, čo Vás k sebe pôvodne priviedlo. Hľadajte naspäť to kamarátske, čo Vás bude prirodzene lákať zaujímať sa o toho druhého. Na trhu existuje aj množstvo párových stolových hier, ktoré môžete využiť ako podnety na rozhovory. Veď presne to robievame, keď túžime niekoho spoznávať hlbšie. Hráme sa a rozprávame.

Pri opätovnom spoznávaní sa skutočne môžeme narážať na nesúlad v trávení voľného času či na rozdielne predstavy o budúcnosti. A je to v poriadku. Ale naozaj aj pre Vás? 

Tu stojíme pred otázkou, či sme ochotní toto smerovanie manžela/manželky rešpektovať. Všetci tušíme, že hádkami o odlišnostiach jednoznačne strácame drahocenný čas. Namiesto toho je na vystavanie vzťahu potrebné týmto odlišnostiam, ktoré spôsobujú častý konflikt, čo najviac porozumieť a snažiť sa s nimi žiť vo vzájomnej úcte a rešpekte. Koniec koncov, aj o tom je dobré priateľstvo. A cezeň sa môžeme dostavať stále bližšie k ochote žiť aj dobré manželstvo. 

Ešte považujem za dôležité dodať, že je potrebné vziať do úvahy aj fakt, že počas Vášho manželstva mohli medzi Vami nastať aj zranenia či zrady, ktoré Vám bránia, aby ste svojmu partnerovi začali nanovo priateľsky dôverovať. Tu je namieste prejsť procesom ospravedlnenia a odpustenia, možno, ak uznáte za vhodné, aj za sprevádzania psychológa.

Nech už je Váš vzťah v akomkoľvek štádiu, keď podporíte, oživíte svoje priateľstvo, určite Vám to prospeje. Dobrý vzťah totiž nespočíva v tom, koľko sa hádame, ale ako nám je spolu, keď máme dobrý spoločný čas.

S prianím objavných dní Martina Šadláková