Párová terapia Deti už odišli z domu a ja sa cítim opustená. Manžel ma nechápe a prestávame spolu komunikovať

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Dobrý deň, som 26 rokov vydatá, s manželom máme troch synov, najstarší už pracuje a žije mimo Slovenska, prostredný je vysokoškolák a najmladší je stredoškolák, ale študuje mimo nášho mesta a býva na internáte. 

Uvedomujem si v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým, že sa cítim opustená a budem ešte viac. Manžel je totiž veľmi nekomunikatívny človek, odpovedá jednoslovne alebo jednoduchými vetami, nechce riešiť žiadne témy týkajúce sa napríklad kolaudácie domu, zmiernenia svojho pracovného tempa a podobne. 

Ak otvorím otázku toho, prečo nemáme roky skolaudovanú novostavbu, odvrkne a urazí sa. Nie je schopný ani komunikácie na témy, ako je hudba, literatúra, film... Radšej pozerá do mobilu a číta Infovojnu alebo Hlavné správy a mne vyčíta, že sledujem len mainstreamové médiá. Pracuje od 8.00 do 22.00 každý pracovný deň, na moje pripomienky, aby zrušil poobednú prácu, lebo už nie je najmladší a je unavený, reaguje slovami, že o tom ešte nepremýšľal. 

Keď mu poviem, že sa cítim opustená, urazí sa so slovami, že mu stále len niečo vyčítam a neviem ho pochváliť. Okrem toho je veľký neporiadnik a zhromažďovateľ zbytočností. Máme zaprataný dom, dvor, priestor pred domom. Na poznámky, že sa mi to nepáči, sa urazí a dva dni sa so mnou nebaví vôbec. 

Momentálne odišiel na päťdňový výlet s kamarátmi na motorkách, o zámere tam ísť som sa dozvedela náhodou od manželky jeho bratranca. Nebránila by som mu ísť tam, potrebuje relax a koníčky, vadí mi však tento spôsob „komunikácie“, pričom on si myslí, že je to v poriadku. Vôbec neviem, ako ďalej, ostávam s ním len preto, že manželstvo je sviatostné. 

Poraďte mi, prosím, ako ďalej, dostať ho k psychoterapeutovi na párovú terapiu bude asi problém, lebo neznáša rozprávanie o svojich pocitoch, nedokáže to ani so mnou. Ďakujem Vám. S pozdravom Silvia

Milá Silvia, píšete o svojej bolesti v manželskom živote i o strachoch z budúcnosti. Zrejme vnímate, že sa postupne dostávate do novej životnej etapy, ktorá si zaslúži pozornosť a nastolenie zmien v zaužívaných stereotypoch. 

Každá rodina sa odchodom detí z domu dostáva do tzv. vývinovej krízy (áno, deje sa to aj dospelákom), ktorá má potenciál manželský vzťah posunúť do úplne nových pozitívnych rozmerov. Ak však manželia túto šancu nevyužijú a ustanú na tomto bode, sú čoraz frustrovanejší a nakoniec pre pocit bezzmysluplnosti strácajú vôľu vo vzťahu pokračovať.

V dôsledku zabehnutého fungovania v manželstve, kde sa v jeho dlhej etape pozornosť venovala najmä starostlivosti o deti a funkčnosť domácnosti, sa partneri od seba začnú prirodzene vzďaľovať. Pomaly k sebe začínajú byť menej pozorní, začnú brať jeden druhého ako samozrejmosť. Časté je, že partneri opisujú pocit, akoby si ten druhý vytváral akýsi citový odstup, akoby mu prestávali úplne rozumieť.

Možno Váš manžel nebol nikdy veľmi zhovorčivý typ a táto jeho vlastnosť sa ďalej len prehlbovala. Vám pritom čoraz viac chýbala blízkosť, ktorú ste si mohli suplovať napríklad aj starostlivosťou o synov. Niektorí ľudia skutočne majú silnejšiu potrebu blízkosti, iní zase, naopak, potrebu nezávislosti. 

Ak však partneri svojim pocitom navzájom rozumejú, ešte lepšie, ak aj poznajú skryté dôvody toho, prečo to tak majú, a pritom dokážu tieto odlišnosti rešpektovať, môžu fungovať v takomto manželstve veľmi dobre. Podmienkou je však skutočné porozumenie. A to sa neudeje bez dobrého a načúvajúceho rozhovoru.

Silvia, vnímam u Vás silnú snahu podnietiť manžela k rozhovoru. Témy, ktorými ho možno oslovujete, v ňom však môžu budiť dojem kritiky či poučovania („kedy bude skolaudovaný dom“, „mal by si spomaliť“, „cítim sa opustená“) alebo vedú k neosobným témam či záujmom, ktoré možno manžel nepreferuje. Z takého rozhovoru teda rýchlo uniká do svojho sveta a Vy sa zase raz cítite odmietnutá. 

Manžel sa totiž uberá tam, kde nachádza rešpekt a potvrdenie svojej hodnoty, ktorých možno toľko od Vás nedostáva. A prirodzene Vám možno napadá, že ho ani nie je za čo pochváliť, veď vlastne ani spolu nie ste. Je to začarovaný kruh, z ktorého sa ťažko vystupuje. Ale práve v tom spočíva tá výzva.

Zaujímavosťou je, že ženy prichádzajú v partnerstve s citlivými témami omnoho častejšie ako muži. Muži majú, naopak, tendenciu sa od týchto ťažko riešiteľných problémov dištancovať. Pokiaľ má navyše žena vo zvyku zaobaľovať výzvy do kritiky, muž ostáva týmto pocitom stresu a návalom emócií ženy zaplavený, a tak si zvykne sa náročným témam a postupne aj celkovej komunikácii vyhýbať.

Častokrát stačí len zmierniť úvodné vety tak, aby z nich bolo cítiť Vašu ochotu prevziať spoluzodpovednosť za vzniknutý problém a jeho riešenie. Napríklad: „Mám na tom tiež svoj podiel, že..., no potrebovala by som... Čo ty na to?“ Dohodnite sa na riešení naozaj spoločne. Oceňte každú ochotu manžela. A nezabúdajte do rozhovoru zvoliť vždy len jednu konkrétnu požiadavku, ktorá je uchopiteľná, a teda ju dokážete naplniť v nejakom časovom horizonte.

Vaša snaha vysvetliť mu, že by mal menej pracovať, znie ako dobre mienený záujem o manžela. No možno sa pod tým niekde hlbšie skrýva výčitka, že tak nerobí, a Vaša túžba po jeho ozajstnej blízkosti. Ak bude menej pracovať, prirodzene by mal mať viac času pre Vás. Pokúste sa mu to teda povedať priamo: „Veľmi mi chýba to, ako sme spolu kedysi...“ alebo „Túžim s tebou tráviť nejaký spoločný čas. Čo by sme mohli spolu podniknúť?“ Môžete tým vyjadriť nielen svoju túžbu, ale hneď ho aj oceniť tým, že máte rada ten čas, keď je s Vami.

Prípadne ak na to máte chuť, pripojte sa k jeho aktivitám alebo sama navrhnite také, pri ktorých by ste sa obaja vedeli zabaviť. Možno na začiatok navrhnite napríklad rituál s pravidelnou rannou/poobednou kávou či pri večernom čaji, kde si na 20 minút venujete pozornosť v bežnom rozhovore dňa. Zvážte, kedy je ideálne načasovanie pre každého z vás, aby ste mali na rozhovor náladu obaja naraz.

Nezabúdajte pritom na to, že spôsob komunikácie, v ktorej sa dozviete viac, by nemal obsahovať nevyžiadané rady, poučovanie či výčitky. Váš manžel si nepriamo pýta skôr ocenenie a uznanie za všetko to, čo pre rodinu robí. Dajte mu najavo slovami aj to, že sa snažíte pochopiť jeho pohľady na vec bez predsudkov. Vyjadrite mu podporu v tom, čo robí. Táto výnimočnosť, ktorú takto manžel pocíti vo Vašom pohľade na neho, sa môže stať významným spojovníkom vo vašej vzájomnej blízkosti. Tu sa trhá ten pomyselný začarovaný kruh.

V neposlednom rade čas odchodu detí z domu je pre ženu samu náročným obdobím, preto sa snažte venovať viac starostlivosti aj sebe a spoznávajte nanovo všetko to, čo Vás teší. Jednoducho to, čo robí Váš život naplneným. Vonkajšie okolnosti vo Vašom živote sa menia a veľmi záleží na tom, aký postoj k nim zaujmete. Môžete sa sťažovať, ale i začať objavovať hlbšie tajomstvá života.

Želám Vám k tomu zo srdca veľa objavov! Martina Šadláková