Pred predbežne posledným kolom volieb Protikorupčný liberál Dan dobieha, ale rumunským prezidentom bude skôr trumpovský Veľkorumun Simion

V nedeľu 18. mája – po šiestich mesiacoch drámy, vyraďovania kandidátov, štátnych prevratov a pokusov o štátny prevrat – si obyvatelia 19-miliónového členského štátu EÚ Rumunska konečne zvolia prezidenta. S polročným meškaním sa uskutoční druhé kolo volieb, ktoré ústavný sud v decembri anuloval.

Hovorme však zatiaľ radšej o predbežne poslednom kole hlasovania: odporúča sa opatrnosť, keďže favorit hovorí o referende, v ktorom má národ potrestať zodpovedných za skutočne veľmi pochybné zrušenie volieb a pripraviť pôdu pre vylúčeného víťaza „prvého prvého“ kola Călina Georgesca.

Ten by sa takým spôsobom teoreticky ešte mohol stať prezidentom, premiérom alebo – čo vyzerá ako pravdepodobnejší scenár – zárukou pokračujúcej štátnej a ústavnej krízy v najväčšom štáte na juhovýchodnom krídle Európskej únie.

Rumunský establišment moci v „druhom prvom“ kole 4. mája opäť pohorel, spoločný kandidát troch večne vládnucich štátostrán PSD, PNL a maďarskej UDMR Crin Antonescu druhé kolo tesne minul. Georgescov náhradník – trumpistický protisystémový nacionalista George Simion – získal 4. mája značne viac ako v predvolebných prieskumoch: 41 percent. Jeho protikandidát – liberálny protikorupčný primátor Bukurešti Nicușor Dan – má so ziskom 21 percent čo doháňať.

Rumunská mena sa v očakávaní zvolenia extrémistického prezidenta prepadla, pritom rumunský leu bol do 5. mája považovaný za priam legendárne stabilnú menu. Stabilitu garantuje už rekordných 34 rokov prezident národnej banky Mugur Isărescu, celonárodne uznávaná osobnosť. Simionov odkaz, že Isăresca chce v prípade zvolenia vymeniť za neskúseného advokáta, trhy neupokojilo.

Pred opakovaním zrušených prezidentských voliebRumuni už neveria ničomu – alebo všetkému

Martin Leidenfrost

Dan ako neposedný študent

Nie je div, že kampaň mainstreamových médií za nepoškvrneného proeurópskeho centristu Dana beží na plné obrátky. Bulvárny denník Libertatea prišiel včera ráno s takouto titulkou: „V posledných 15 rokoch si niekoľko krajín Európskej únie zvolilo do vlády extrémistov a výsledky neboli pekné. Maďarsko bolo predbehnuté Rumunskom, Grécko sa ešte nevrátilo na úroveň z roku 2008 a Slovensko zvýšilo dane kvôli zastaveniu toku peňazí.“

Ako sme už preukázali v skorších článkoch o rumunskej kríze, vplyv početných proeurópskych novín a spravodajských televízií na voličov už nie je rozhodujúci: sledovanosť antisystémových a čiastočne konšpiračných médií ako Realitatea Plus sa znásobil a mnohí Rumuni považujú Tiktok za dôveryhodný zdroj informácií. Stačí si sadnúť do ktorejkoľvek rumunskej kaviarne, ako to urobil autor článku vo štvrtok – a páni pri vedľajšom stole už nadávajú na „globalistov“ a na ukrajinského prezidenta Zelenského.

„Suverenizmus“ je dnes mimo veľkých miest novým rumunským mainstreamom.

Trpkou pointou tohto zatiaľ posledného kola je, že Rumuni si v nedeľu budú musieť vybrať medzi dvoma kandidátmi, z ktorých obom chýba prezidentský formát.

Platí to už len s ohľadom na výzor: hoci 56-ročný umiernený liberál Nicușor Dan by mohol byť 38-ročnému nacionalistovi Georgemu Simionovi otcom, primátor hlavného mesta pôsobí mladšie. V početných predvolebných dueloch – iba konfrontácia Dan – Simion na rumunskom Euronews trvala viac ako štyri hodiny – pôsobí Dan často ako neposedný študent, ktorý sa nestačí čudovať, v akej pozícii sa odrazu ocitol. Nie je to nesympatické, ale vidieť, že nedozrel na prezidentskú vážnosť.

Spoluzakladateľ občianskoprotikorupčnej strany USR (Únia Zachráňte Rumunsko), ktorý v roku 2017 vystúpil zo strany, lebo vnútrostranícke referendum USR sa tesne vyslovilo za podporu zavedenia homomanželstva, naozaj nemal prezidentský úrad vo svojom životnom pláne.

Dan, ktorého oslovujú familiárne krstným menom Nicușor, je špičkový matematik a učiteľ matematiky – počas strednej školy dvakrát vyhral s maximálnym počtom bodov medzinárodnú matematickú olympiádu. V deväťdesiatych rokoch študoval a žil v Paríži, v roku 1998 sa však vrátil, vraj si nevedel zvyknúť na francúzsku kultúru a chcel zmeniť Rumunsko. Z rodeného Sedmohradčana bol bukureštský aktivista, ktorý bojoval proti búraniu architektonického dedičstva a za viac zelene.

Neposedný chalan Nicușor by bol dosť neobyčajným rumunským prezidentom: žije s partnerkou a dvoma deťmi v podnájme. V Rumunsku, kde vlastníctvo domu alebo aspoň bytu je národná hodnota číslo jeden, je takýto postmaterializmus zriedkavým javom.

Demokracia výnimočného stavuKeď sa hysterický boj medzi vládou a opozíciou tvári ako obrana ústavného poriadku

Maciej Ruczaj

Predmestský bitkár Simion

Naproti tomu 38-ročný historik Simion istú vážnosť vyžaruje, je to však vážnosť predmestského bitkára. Málokedy sa usmieva. Predseda najsilnejšej opozičnej strany v rumunskom parlamente AUR (Aliancia za zjednotenie Rumunov) v kampani síce zdraví namiesto „dobrý večer!“ „Kristus vstal z mŕtvych!“, ale výzor, účes a spôsoby má bitkárske. Ešte v nedávnom roku 2023 napríklad napadol nacionalistickú političku Dianu Șoșoacăovú v konflikte o strhaní plagátu týmito slovami: „Sexuálne ťa napadnem, ty prasa!“

Istú dôstojnosť Simionovi dodáva, že si na medzinárodnej aréne vybudoval celkom slušné vzťahy. Zaprisahaný trumpovec bol v januári pozvaný na inauguráciu Trumpa a v marci išiel registrovať svoju prezidentskú kandidatúru v sprievode bývalého poľského premiéra Mateusza Morawieckeho. 

Pod sloganom „Som George Simion. Som tatko. Som Rumun“ však prezentuje neseriózne populistické sľuby. Teraz v máji priznal, že svoj skorší sľub, že Rumunom postaví milión domov za garantovanú cenu 35-tisíc eur, bol v skutočnosti „len formou marketingu“. Desaťtisíce Rumunov sú však už na zoznamoch čakateľov na 35-tisíceurové domy či byty.

Simion v jednej z najreligióznejších krajín Európy stojí na nacionalistickom kresťanskom konzervativizme. V úvode svojho aktuálneho volebného programu píše: „Sľubujem pred Bohom a rumunským národom, že budem bezpodmienečne brániť nevinnosť našich detí.“

Aj on má minulosť aktivistu, rodák z východného regiónu Moldavska sa nikdy neživil klasickou prácou, no v jeho prípade existuje mnoho fám a nejasností o tom, ako financoval svoje hnutie za zjednotenie s Moldavskou republikou. Už ako tínedžer načmáral na diaľničné mosty Basarabia e România (Besarábia je Rumunsko) a už ako dvadsiatnik rozbehol nákladné aktivity na tento okrajový cieľ. Pozval napríklad stotisíc obyvateľov Moldavskej republiky, ktorí ešte nikdy na vlastné oči nevideli svoju „domovinu“, do Rumunska.

Simion pracovito presadzoval svoju veľkorumunskú agendu, roky pred vstupom do politiky obšírne odpovedal na písomné otázky od autora tohto článku, financovanie týchto kampaní je však záhadou. Niektorí jeho odporcovia rozširujú fámu, že ho v minulosti promoval a financoval vtedajší „jediný majiteľ“ Moldavskej republiky, oligarcha na úteku Vlad Plahotniuc.

Bývalý moldavský minister obrany Anatol Șalaru, jeden z mála presvedčených unionistov za riekou Prut, dnes Simiona opisuje ako mimoriadne násilníckeho človeka: „Šokoval svojím násilím: okamžite rozbíjal okná, blokoval cesty, obsadzoval colnice. Využíval všetko na to, aby obvinil Rusov z moldavského extrémizmu.“ Simion má podľa týchto kritikov minulosť provokatéra.

Ak sa v nedeľu naozaj stane prezidentom, bude mať čo robiť, aby napravil narušené vzťahy s hneď tromi alebo štyrmi susednými krajinami: s Moldavskom, ktoré mu v roku 2014 nariadilo zákaz vstupu, s Ukrajinou, kde tajná služba taký zákaz vyhlásila v novembri 2024, s Maďarskom pre ataky na Orbán friendly maďarskú menšinu v Rumunsku – a možno ešte aj s Bulharskom v súvislosti s možnými územnými nárokmi na bulharskú časť multietnického kraja Dobrodža.

Súdne spory a pokus o prevrat v RumunskuPolitickú krízu vyhrotil storočný pučista v mene Drakulu

Christian Heitmann

Zahraničná diaspóra volí suverenistu

Skutočnosť, že Simion 4. mája napriek svojej agresívnej minulosti dostal 41 percent, udrela v Rumunsku ako bomba. To, že mestský liberál Nicușor Dan by do 18. mája vedel dohnať svoje 20-percentné zaostávanie, vyzeralo v prvých prieskumoch beznádejne. O to viac, že voliči politického mainstreamu síce silno inklinujú k Danovi, porazený a urazený kandidát vládnej koalície PSD – PNL – UDMR Antonescu však podporu Danovi oficiálne nevyslovil.

V prvých prieskumoch to vyzeralo na 55 : 45 v prospech Simiona. Bukureštský hipster Dan v ostatných dňoch niečo dohnal, z posledných prieskumov agentúr vyšiel s pomerom 48 : 52 alebo dokonca s remízou.

Danovi pomohlo, že v prípade svojho zvolenia za prezidenta – ktorý určuje zahraničnú politiku a reprezentuje krajinu na európskych samitoch – vie prezentovať zmysluplný koncept vládnutia: navrhuje pokračovanie koalície PSD – PNL – UDMR, možno rozšírenej o svoju bývalú stranu USR, a to pod vedením dočasného prezidenta Rumunska, skôr liberálneho Sedmohradčana z „národno-liberálnej“ štátostrany PNL Ilieho Bolojana.

Simion poruke parlamentnú väčšinu zatiaľ nemá, rozhádaný „rumunský Smer“ PSD je pre vládnu koalíciu s troma nacionalistickými stranami otvorený len čiastočne.

Hoci Dan má isté šance, aby v poslednej chvíli oslovil racionálnejších voličov, ktorí sa boja ekonomického krachu a zahraničnopolitickej izolácie krajiny, bojuje s hendikepom, ktorý v prieskumoch ani nie je vidieť: prieskumy sa uskutočňujú iba na území Rumunska, približne desatinu aktívnych voličov však tvorí „diaspóra“.

Rumuni žijúci najmä v západnej Európe sa v poslednom období mimoriadne politizovali. Ide o masu približne štyroch miliónov ľudí, 80 percent z nich tvorí „nová robotnícka trieda“. Títo ľudia zvykli v minulosti voliť stredopravých protikorupčných matadorov, teraz sú však väčšinovo skalnými prívržencami nacionalistov Georgesca a Simiona.

Simiona 4. mája volilo 61 percent diaspóry, v kľúčových krajinách rumunskej emigrácie ako Taliansko, Španielsko a Nemecko hlasovali za suverenistu až tri štvrtiny. Diaspóra trochu nadpriemerne podporila aj Dana, mimo Rumunska však už na získanie ďalších hlasov nemá veľký potenciál.

Práve naopak: aby vyvážil nový nacionalizmus zahraničných Rumunov, musí doma v Rumunsku získať 52 percent – inak pri súčte domácich a zahraničných hlasov prehrá.

Jediná nádej pre Dana tak spočíva v tom, že účasť v „druhom prvom“ kole bola pomerne nízka: 47,8 percenta. Aj v Danovej Bukurešti – ktorá však už nie je najsilnejšou baštou primátora – išlo 4. mája voliť iba 51 percent.

Ak sa Danovi podarí rozpútať mimoriadnu národnú mobilizáciu proti „hnedému prízraku“ Simionovi, môže v nedeľu tesne vyhrať.

Favoritom je však agresívny, iba v poslednom čase umiernenejší Veľkorumun, ktorého zvolenie by znervóznilo celý juhovýchod Európy.