Po prekvapivom víťazstve nacionalistického kandidáta Călina Georgesca v prvom kole volieb (získal 23 percent hlasov) ústavný súd v decembri zrušil druhé kolo a anuloval výsledky prvého kola. Namiesto toho nariadil opakovanie volieb.
Argumentoval tým, že Georgescu nedeklaroval výdavky vo výške jedného milióna eur a že jeho kampaň pravdepodobne financovalo Rusko.
Teraz volebná komisia rozhodla, že Georgescu, ktorý je podozrivý zo spáchania šiestich trestných činov, sa na nových voľbách nebude môcť zúčastniť. Jeho podporovatelia proti kroku vyšli v Bukurešti do ulíc a požadovali kandidatúru svojho favorita.
Už pôvodná anulácia výsledku vyvolala kontroverzné reakcie nielen v Rumunsku.
Na jednej strane Georgescu jasne porušil zákony o kampaňovom financovaní. Na druhej strane však kritici namietali, že ústavný súd len hasí problém, ktorý vytvoril predošlým, právne pochybným zákazom kandidatúry ďalšej extrémistickej kandidátky Diany Şoşoacă. Rozhodnutie súdu tak opäť zaváňalo účelovým odstavením nepohodlného kandidáta.
Aj časť kritikov však zmenila názor, keď sa objavili fotografie ukazujúce Georgesca s rumunským žoldnierom Horațiom Potrom, ktorý po svojej službe vo francúzskej cudzineckej légii zbohatol na obchode s africkými diamantmi. Potra so svojou družinou plánoval ozbrojený pochod na Bukurešť a zvrhnutie rumunskej vlády. O udalostiach vtedy písal kolega Martin Leidenfrost.
Georgesca preto obvinili z podpory fašistického zoskupenia a z úmyslu zvrhnúť ústavný poriadok. Teraz v nedeľu volebná komisia zamietla jeho účasť na voľbách, ktoré sa majú zopakovať v máji.
Favorit ultranacionalistov sa proti rozhodnutiu odvolal, vzhľadom na predošlé rozhodnutie ústavného súdu sa však všeobecne očakáva, že ústavní sudcovia rozhodnutie volebnej komisie v stredu potvrdia.
Politická kríza v Rumunsku sa však zákazom Georgescovej kandidatúry v žiadnom prípade nekončí. Len pár dní pred rozsudkom úrady odhalili ďalší pokus o prevrat a zatkli šiestich pučistov.
Najznámejším účastníkom prípadu štátneho prevratu je 101-ročný generál vo výslužbe Radu Theodoru. Pučistická organizácia sa sama nazýva Opus Nostrum a jej vedenie sa označuje ako „Velenie Vlada Țepeșa“ (známeho aj ako Drăculea) podľa stredovekého valašského vojvodu, ktorý svojou krvilačnosťou inšpiroval príbehy o Drakulovi.
Theodoru slúžil v rumunskej armáde už od roku 1942, teda od čias fašistického vodcu Iona Antonesca. Na kariérnom rebríčku ďalej postupoval aj po komunistickom prevrate a za vlády stalinistického režimu Gheorgia-Deja bol povýšený do hodnosti generála.
V posledných desaťročiach vystupoval na verejnosti ako ultranacionalistický publicista, ktorý vo svojich knihách ako Nazismul sionist (Sionistický nacizmus) alebo A fost sau nu holocaust? (Bol holokaust alebo nie?) popieral nacistické zločiny a spoluzaložil stranu România mare (Veľké Rumunsko), ktorej cieľom bolo získať územia, ktoré Rumunsko stratilo v prospech Moldavska, Ukrajiny a Bulharska.
Mnohé z nápadov pučistov sa čítajú ako sci-fi román alebo rovno denník zo psychiatrie.
Ich cieľom bolo obnoviť Rumunsko v hraniciach z roku 1930, zmeniť názov štátu z România (Rumunsko) na Geția (podľa antického dáckeho kmeňa známeho z latinských zdrojov ako Gaete), zmeniť vlajku aj hymnu a vyhlásiť krajinu za neutrálnu.
Politické strany mal nahradiť systém „Božej pravdy“ a aj štátny aparát mal byť od základu reorganizovaný. Pučisti chceli zriadiť nové „ministerstvo človeka“, „ministerstvo zeme“ alebo „ministerstvo budúcnosti“, ministerstvo dopravy malo nahradiť „ministerstvo pohybu“. Vládu mala prevziať „rada múdrych“ a parlament nahradiť „rada starších“.
Rumunskí vyšetrovatelia a médiá teraz postupne odkrývajú aj väzby medzi pučistami, Ruskom a Georgescom.
Medzi podozrivými z prevratu je Marius Semeniuc, zadržaný pre obvinenia z vlastizrady a väzieb s ruskými agentmi. Stopa podľa vyšetrovateľov vedie od Semeniuca cez ruského boxera Michaila Mamiašviliho a rumunskorusínskeho aktivistu Mihaia Lauruca až k Dorine Mihai, obchodnej partnerke Marina Burceu, bodyguarda Călina Georgesca.
Bývalá vojačka Dorina Mihai po svojej službe v rumunskej armáde bojovala v bývalej Juhoslávii, od roku 2001 začala podnikať asi v dvadsiatke firiem. Jedna z jej firiem spolupracuje aj s Marinom Burceom. Mihai patrí medzi fanúšikov Vladimira Putina a stretla aj čečenských hrdlorezov zo skupiny Achmat, ktorá slúži ako súkromná armáda Ramzana Kadyrova.
Dorina Mihai a Semeniuc sú prepojení aj na Mihaia Lauruca (známeho aj ako Mychajlo Lauruk), ktorý ako šéf takzvaného Zväzu podkarpatských Rusínov v Rumunsku patrí medzi najužších partnerov Kremľa v krajine. Lauruc podporuje Rusko a verí, že ruské víťazstvo na Ukrajine bude viesť k vzniku rusínskeho štátu na západnej Ukrajine.
Ešte v januári 2022 Lauruk vyhlásil, že členovia jeho Zväzu nebudú bojovať proti Rusku. „V čoraz pravdepodobnejšom prípade, že budeme nútení opäť ísť do vojny po boku NATO proti Ruskej federácii, a ak s ešte väčšou pravdepodobnosťou vojnu opäť prehráme, roztrhnutiu Rumunska sa už nedá vyhnúť. Sedmohradsko zaberie Maďarsko, Dobrudžu Bulharsko, Banát Srbsko a Moldavsko medzi Karpatmi a Prutom spolu s Moldavskom medzi Prutom a Dnestrom vytvoria jedinú krajinu pod vládou víťaznej mocnosti. Budúce Rumunsko sa rozdelí na dva kraje, Ilfov a Ialomița (okolie Bukurešti, pozn. red.),“ tvrdil.
Medzi rumunskými Rusínmi je Lauruk kontroverzný. Poslanec rusínskej menšiny v Rumunsku Iulius Firczak sa od Lauruca dištancoval s tým, že jedinou legitímnou organizáciou Rusínov je Kultúrny zväz Rusínov v Rumunsku, ktorý Firczak zastupuje v rumunskom parlamente.
To, že Lauruk vôbec hrá nejakú významnejšiu rolu, je najmä vďaka podpore ruského veľvyslanca Valerija Kuzmina. „Ruský diplomat pozýval Lauruca na takmer všetky podujatia, ktoré organizovalo ruské veľvyslanectvo v Bukurešti, aby legitimizoval jeho pozíciu vodcu ako Rusínov,“ píše rumunský denník Libertatea.
Kuzmin v roku 2017 Laurucovi sprostredkoval aj stretnutie s ruským patriarchom Kirillom.
Ale aj ak ústavný súd v stredu nadobro zakáže kandidatúru Georgesca, nacionalistický tábor by v Rumunsku stále mohol vyhrať, ak by Georgesca nahradil líder nacionalistov z AUR George Simion.
Ten mal podľa pozorovateľov dobré karty na postup do druhého kola, v dôsledku prekvapivo silnému výsledku Georgesca v prvom kole však nakoniec skončil až na štvrtom mieste.
Oproti Georgescovi však Simion trpí nevýhodou, že nedisponuje osobnou charizmou, vďaka ktorej Georgescu pôsobil prijateľne aj pre mnohých voličov (a voličky), ktorí by inak nikdy nevolili extrémistického kandidáta.
Doposiaľ ani nie je isté, či sa Simion na zákaz kandidatúry Georgesca pripravil a na účasť v nových voľbách včas zozbieral potrebný počet podpisov.
Podľa denníka Libertatea nakoniec môže najviac zo zákazu získať Victor Ponta, akýsi Robert Fico v rumunskom šate.
Ponta bol v rokoch 2010 až 2015 šéfom rumunských sociálnych demokratov (PSD) a tri roky aj premiérom. Z funkcie odstúpil po masových protestoch v Bukurešti, počas ktorých demonštranti kritizovali smrť šesťdesiatich ľudí pri požiari, ktorý spôsobilo nedodržiavanie požiarnych predpisov. To bol podľa demonštrantov jasný dôsledok rozsiahlej korupcie v krajine.
Ponta sa v posledných týždňoch usiloval o sympatie nacionalistických voličov a kritizoval zákaz kandidatúry Georgesca.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.