Porážka Simiona Rumunskí občania vyriešili šlamastiku, do ktorej ich dostal ústavný súd

Hoci do druhého kola rumunských prezidentských volieb išiel nacionalista George Simion ako favorit, voľby vyhral nezávislý kandidát Nicușor Dan.

Výsledok je jednoznačný, Dan zvíťazil zo ziskom 53,6 percenta, oproti Simionovi má náskok takmer 830-tisíc hlasov.

Nicușor Dan presvedčil najmä voličov v Sedmohradsku a vo veľkých mestách, ako je Bukurešť, Kluž, Temešvár, Jasy a Konstanca, s veľkým náskokom vyhral aj v maďarských regiónoch v pohraničí a v Sikulsku.

George-Nicolae Simion zas získal najmä vidieckych voličov, prevažne v regiónoch Moldavsko a Valašsko.

Budúci prezident Dan od roku 2020 bol primátorom Bukurešti, po štúdiu a doktoráte z matematiky na parížskej Sorbonne sa ako aktivista zasadzoval za zachovanie pamiatok v Bukurešti. Spoluzakladal stranu USR, ktorú opustil v roku 2017, keď sa strana postavila proti ústavnému zákonu o definícii manželstva ako zväzku muža a ženy.

Orbánove hry

Voľby sprevádzali správy o zahraničnom ovplyvňovaní, rumunské úrady hovorili o ovplyvňovaní volieb zo strany Ruska, zakladateľ aplikácie Telegram Durov zas tvrdil, že naňho vyvíjalo nátlak Francúzsko, aby odstavil „konzervatívne“ (rozumej prosimionské) kanály. Durov tvrdí, že to odmietol.

Francúzska diplomacia následne slová Durova poprela. Na jednej strane je pochopiteľné, že ak by aj Durove tvrdenia boli pravdivé, Francúzsko by sa k takémuto nehoráznemu zásahu do rumunských volieb nepriznalo. Na strane druhej trestne stíhaný Durov, ktorého mnohí podozrievajú zo spolupráce s ruskou FSB (a ktorý tento typ zdržanlivosti neukazoval, keď išlo o potlačenie opozičných kanálov v Rusku), nie je práve spoľahlivý zdroj.

Neodškriepiteľná je v každom prípade volebná interferencia zo strany Viktora Orbána, ktorý podporil Simiona. Tá je vskutku čudesná, pretože podpora rumunského nacionalistu je v ostrom protiklade so životnými záujmami maďarskej menšiny v krajine.

Do istej miery Orbánovi dáva zmysel podporiť ďalšieho euroskeptického a antiukrajinského kandidáta, ale ostro protimaďarský Simion, ktorý si vybudoval svoju značku na pestovaní napätia so Sikulmi, je pre rumunských Maďarov ešte neprijateľnejší než pre tých slovenských Robert Kaliňák na vrchole kauzy Malinová. To, že ho Orbán napriek tomu podporil, znovu raz ukazuje, že Orbán zahraničných Maďarov používa v prvom rade ako žetóny, ktoré rád obetuje svojim geopolitickým hrám.

Rumunskí Maďari preto Orbánovo „odporúčanie“ odmietli a s drvivou väčšinou hlasovali za Simionovho rivala Nicușora Dana.

Simionovi nepomohla ani pochybná podpora zo strany negustióznych indivíduí ako bratia Tateovci, ani skutočnosť, že po jasnej porážke v prvej a jedinej diskusii s Danom odmietal ďalej navštevovať televízne debaty a platformu úplne prenechal svojmu rivalovi.

Rumunský nacionalista navyše urobil niekoľko zvláštnych chýb, napríklad ešte pred voľbami priznal, že jeho zjavne nerealistický sľub bytov za 35-tisíc eur bol len kampaňovým sloganom.

A v prospech Dana sa nakoniec zmobilizovali aj nečakané hlasy, ako napríklad známy spevák manele Dani Mocanu, ktorého video na podporu Dana na Youtube videlo viac než milión ľudí.

Čosi sa pokazilo v diaspóre

Asi najväčším tajomstvom posledných rokov je, čo presne sa deje v rumunskej diaspóre. Zatiaľ čo voliči za hranicami bežne volia eurooptimistických kandidátov a strany (napríklad v prípade volieb do NR SR v roku 2023 by PS a SaS boli spolu získali vyše 72 percent hlasov), v Rumunsku je trend opačný.

Ešte pred pár rokmi aj zahraniční Rumuni volili eurooptimistický tábor, konzervatívnu PNL alebo liberálnu USR-PLUS. Od pandémie sa to zmenilo, dnes medzi nimi valcujú nacionalisti, najprv Georgescu alebo teraz Simion. Ako píše novinárka Paula Erizanu, dôvodom je zrejme frustrácia z pocitu diskriminácie, ktorý zažívajú v novom domove, a ekonomické ťažkosti v dôsledku inflácie. Prečo však práve Rumunov tento zážitok natoľko zradikalizoval, zostáva záhadou.

Mapa síce vyzerá trochu inak, ak sa pozrieme na Rumunov v Moldavsku, Spojených štátoch alebo Kanade, kde ešte aj dnes volia väčšinovo eurooptimisticky (teda Dana). Ale v najväčších komunitách v Nemecku, Taliansku či Španielsku by bol Simion zvíťazil s dvoma tretinami odovzdaných hlasov.

Súdne spory a pokus o prevrat v RumunskuPolitickú krízu vyhrotil storočný pučista v mene Drakulu

Christian Heitmann

Vyššia účasť

Kto sa rozpráva s Rumunmi, počuje veľa sťažností na úradovanie prezidenta Ioahannisa, ktorého spolupráca so skorumpovanými štátostranami PSD a PSL zdiskreditovala mainstreamovú politiku. Jedna časť týchto voličov sa preto obrátila k radikálnejším alternatívam (Simionovi), druhá reagovala tým, že v prvom kole zostala doma.

Situáciu ešte dodatočne vyhrotili zásahy ústavného súdu. Tie vôbec pomohli zjednotiť notoricky rozhádaný nacionalistický tábor, keď súd najprv zakázal kandidatúru vulgárne antisemitskej Diany Șoșoacă a potom anuloval prvé kolo volieb, keď v nich vyhral Georgescu.

Zástancovia zásahu môžu právom ukazovať na podozrenie na ruské ovplyvňovanie volieb a na Georgescovo porušenie zákona o financovaní kampane. Ale nebyť zákazu kandidatúry Șoșoacă a Georgesca, Rumuni by sa boli pravdepodobne zjednotili podobne ako teraz a v druhom kole by boli zvolili rozumnejšieho kandidáta.

Pretože aj keď Rumuni zo svojich opcií nie sú nadšení, väčšina si ešte stále nepraje vládu tragéda, ktorý si po voľbách pomýlil vo svojom tvíte vlajku vlastnej krajiny s vlajkou Čadu, vyhrážal sa zrušením niekoľkých televízií a postihnutím voličov, ktorí hlasovali proti nemu.

Voliť preto prišlo mnoho voličov, ktorí v prvom kole voliť neboli; oproti prvému kolu volebná účasť stúpla o vyše 11 percentných bodov.

Už v minulosti (2004 a 2014) Rumuni dvakrát „otočili“ voľby, keď hrozilo víťazstvo populistických kandidátov s prázdnymi sľubmi. V oboch prípadoch zdanliví favoriti (legendárne skorumpovaní postkomunisti z PSD) nakoniec pohoreli v druhom kole.

Naopak, bol to práve zákaz postihujúci Georgesca, ktorý rekordne neúprimnému a intelektuálne slabšiemu Simionovi nahnal voličov, na ktorých by inak nikdy nepôsobil presvedčivo.

To by malo zostať lekciou aj pre ústavný súd. Najlepšou ochranou demokracie ešte stále zostáva viera, že voliči sú dospelí ľudia, ktorých nie je potrebné viesť za ruku ani pri vypĺňaní volebného lístka. To, že Rumuni dnes majú slušného a vzdelaného prezidenta, totiž nie je vďaka ústavnému súdu, ale napriek jeho diletantizmu, zásluhou obyčajných rumunských voličov.