Poľsko už nebude nemeckou perifériou Varšava a Berlín: medové týždne sa nekonajú

Osem rokov platilo ako dogma, že nemecko-poľské vzťahy ovláda iracionálna poľská germanofóbia. Komentátori na oboch stranách Odry očakávali, že spolu s volebnou prehrou konzervatívcov v Poľsku a nástupom novej liberálnoľavicovej vlády Donalda Tuska ako mávnutím čarovného prútika dôjde k razantnému obratu.

Rok neskôr však medzi Varšavou a Berlínom naďalej fúka studený vietor. Hlavné dôvody?

Otrasená prestíž Nemecka a stabilný poľský rast spôsobujú, že sa Poľsko nechce vracať do úlohy juniorského partnera, na ktorú si nemecké elity za predchádzajúcej spolupráce Tuska a Merkelovej pred rokom 2015 zvykli. Na druhej strane Scholzovo Nemecko pokračuje v bezohľadnom presadzovaní svojich záujmov podľa hesla „čo je dobré pre Nemecko, je dobré pre Európu“.

Koniec doby ľadovej?

„Poľsko vždy bude perifériou. Byť integrálnou súčasťou nemeckej ekonomiky je to najlepšie, čo by sme si mali želať“ – tieto slová Tuskovho spolupracovníka Barłomieja Sienkiewicza vyslovené na neformálnej debate v roku 2018 zhŕňajú postoje voči Berlínu, ktoré sú spájané s poľskými liberálmi. Niet teda divu, že nástup Tuska, vnímaného ako blízkeho spojenca CDU, bol považovaný za kľúč k zlepšeniu vzájomných vzťahov.

„Koniec doby ľadovej“ – hlásali médiá na oboch stranách hranice po výmene moci vo Varšave v decembri minulého roka. Vzťahy medzi kľúčovými regionálnymi partnermi za vlády Práva a spravodlivosti nazval politológ Michał Kuź „paliatívnou diplomaciou“ – koncovou starostlivosťou o nevyhnutne umierajúcu spoluprácu.

Na jednej strane aktívna „obhajoba demokracie a právneho štátu v Poľsku“ a čakanie na návrat k moci liberálov, ktoré praktizovali nemecké médiá a inštitúcie, na druhej ostrá protinemecká rétorika poľských konzervatívcov nevytvárali priestor na komunikáciu medzi oboma krajinami. Teraz sa mala situácia vrátiť do normálu.

Už od prvých dní v úrade sa nová poľská vláda s veľkou vervou pustila do reaktivácie Weimarského trojuholníka, teda do spolupráce s Nemeckom a Francúzskom, ktorá sa mala stať alternatívou ku konzervatívcami presadzovanej regionálnej spolupráci krajín stredovýchodnej Európy a symbolizovať „návrat Poľska do európskeho hlavného prúdu“.

V júli sa po šiestich rokoch pauzy uskutočnili poľsko-nemecké vládne konzultácie. Aj v českých médiách vyzývali komentátori, aby Praha čo najskôr opustila „toxické“ stredoeurópske formáty ako V4 a čo najskôr sa pripojila k Poľsku ako „utekajúcemu na Západ“.

Niet pochýb, že v deklaráciách politikov a aj na pracovnej úrovni štátnych inštitúcií sa vzťahy naozaj výrazne zintenzívnili. Poľská vláda urobila množstvo ústretových gest, napríklad na post splnomocnenca pre vzťahy s Nemeckom dosadila osobu, ktorú liberálne kruhy považujú za fanatického germanofila. Avšak rok od „nového začiatku“ možno povedať, že Poľsko a Nemecko sa v kľúčových otázkach naďalej rozchádzajú.

Poľský veľvyslanec Maciej RuczajSlovenský zápas o udržanie identity je mimoriadne fascinujúci

Jozef MajchrákMartin Hanus

História, bezpečnosť, Ukrajina

Keď pred dvomi rokmi poľská konzervatívna vláda formulovala voči Nemecku požiadavku uhradenia vojnových reparácií za devastáciu krajiny počas druhej svetovej vojny, Nemecko reagovalo razantným vyhlásením, že celú vec uzavrela dohoda z roku 1953 a nemieni sa k téme vracať.

Nemecká verejná mienka a elity celá diskusia šokovala aj preto, že – ako poukázal napríklad prieskum Inštitútu Pileckého – nemecká spoločnosť má chabé povedomie o následkoch nacistického panstva v stredovýchodnej Európe iných ako holokaust. Vyriešiť celú záležitosť mal jednoducho návrat Varšavy k „rozumnej politike“ nezaloženej na historických resentimentoch.

Naopak, v Poľsku debata o reparáciách vrátila do povedomia skutočnosť, ako starostlivo sa Nemecko už desiatky rokov vyhýba akejkoľvek materiálnej zodpovednosti za zločiny Tretej ríše, ktorú maskuje prázdnymi slovami o „pocite viny“ a potrebe zmierenia.

Tuskova vláda – aj keď potvrdila nemecké stanovisko, že z hľadiska medzinárodného práva už reparácie nemožno požadovať – musela na tieto nálady reagovať a opatrne formulovala očakávania nejakého symbolického zadosťučinenia. Špekulovalo sa napríklad o tom, že by Nemecko mohlo odškodniť stále žijúce obete vojnových represií, financovať obnovu kráľovského Saského paláca vo Varšave alebo svoj morálny dlh premeniť na finančnú podporu opevnenia poľskej východnej hranice.

Očakávalo sa, že prelom nastane počas Scholzovej návštevy Varšavy v lete. Podľa neoficiálnych správ však bola nemecká ponuka taká smiešne nízka, že ju Tusk odmietol. Korunu celej veci nasadil nemecký veľvyslanec, ktorý na tému odškodnenia posledných niekoľko tisíc preživších poznamenal – 85 rokov po začiatku druhej svetovej vojny –, že Nemecko potrebuje „viac času“, aby vec zvážilo.

Koncom júna prichádza Donald Tusk do Bruselu a snaží sa presadiť, aby plán mohutného opevnenia poľskej hranice s Ruskom a Bieloruskom, nazvaný „Východný štít“, bol spolufinancovaný z európskych prostriedkov. Ide predsa o kolektívnu obranu EÚ, argumentuje logicky.

Od Scholza začuje tvrdé a rozhodujúce nein. Toto „nie“ Nemci dopĺňajú čoraz aktívnejším vracaním utečencov do Poľska a obštrukciami na vnútroschengenskej hranici, ktoré vysvetľujú tým, že Poľsko nedostatočne bráni svoje územie pred ilegálnou migráciou z východného smeru.

Budúci nemecký kancelárKto je Friedrich Merz, ktorý sa onedlho stane najdôležitejším politikom Európy

Christian Heitmann

V auguste sa v nemeckých médiách objavujú úniky zo spravodajských služieb na tému vyšetrovania explózie na plynovodoch NS1 a NS2, z ktorých vyplýva, že za útokom stáli Ukrajinci, ale boli vykonané s poľskou podporou. Bývalý šéf nemeckej rozviedky v rozhovore naznačuje, že taký čin zo strany spojenca by nemal prejsť bez reakcie.

„Berlín je nahnevaný na Varšavu,“ napísal vtedy Der Spiegel. Poľský premiér na sieti X odpovedá: „Každý, kto podporoval projekt Nord Stream, by nemal vynechať príležitosť na to, aby sa ospravedlnil a mlčal.“

Podobné prestrelky sa opakujú tým častejšie, čím viac sa Scholzova vláda v predvolebnom období odkláňa od politiky Zeitwende a podpory Ukrajiny. „Scholz opäť potvrdzuje negatívny obraz Nemecka, ktorý v Poľsku prevláda od výstavby Nord Streamu“ a „prestáva byť vnímaný ako podstatný partner v oblasti bezpečnosti“ – píše Die Welt.

„Podľa nemeckých predstáv má spolupráca s Poľskom spočívať v tom, že sa Poliaci radi pripoja k nemeckým alebo nemecko-francúzskym projektom,“ hovorí analytička Anna Kwiatkowska. „Nie že prichádzajú s vlastnými iniciatívami.“

Naopak, politológ Michał Kuź kritizuje Tuskovu vládu za naivitu. „Myslel si, že stačí, že nie je z PiS, a Nemci kývnu na jeho nápady. Zrážka s realitou bola bolestivá a asertívna póza zatiaľ nič konkrétne nepriniesla.“

Koniec ekonomickej symbiózy

Podľa mnohých komentátorov na oboch stranách hranice možno doterajšie nezdary hodiť na jednej strane na „protinemecké sentimenty“ poľských voličov, ktoré Donald Tusk musí rešpektovať, a na druhej na vrub neschopného kancelára Scholza a jeho chradnúcej vlády.

Očakávaný nástup k moci CDU/CSU po predčasných voľbách v marci má situáciu konečne poviesť očakávaným smerom. Ako však upozorňujú mnohí znalci poľsko-nemeckých vzťahov, rivalita oboch krajín má už v tejto chvíli hlbšie dôvody.

Na rozdiel od mediálnych klišé poľská spoločnosť nie je „germanofóbna“. Prieskumy ukazujú, že, naopak, Nemecko bolo pre Poliakov dlho stelesnením sna o Západe. Nemecká prestíž však v posledných rokoch bolestivo utrpela.

Katastrofa nemeckej východnej politiky závislosti od Ruska, ktorá uvrhla celý región do existenciálneho ohrozenia, váhanie v prvých mesiacoch po ruskej invázii na Ukrajinu a konečne sociálne a ekonomické problémy vyvolané iracionálnou a sebeckou energetickou a migračnou politikou otriasli obrazom krajiny ako cieľa poľských ašpirácií.

„Jazdím do Nemecka od roku 1996. Vtedy bolo pre nás vzorom. Nechápem, ako mohla táto krajina tak hlboko klesnúť,“ znie nie ojedinelý názor na poľskom biznisovom portáli.

Ťažko sa zabúda na okamihy ako z jari 2022, keď poľský premiér Morawiecki odišiel do Berlína, aby vynadal nemeckému kancelárovi pre jeho váhavosť v postoji k vojne spôsobom, na ktorý šéf vlády globálnej mocnosti asi nie je zvyknutý.

A aj keď experti upozorňujú, že z hľadiska potenciálu a stupňa rozvoja obe krajiny stále rozdeľuje priepasť, Poľsko sa už len ťažko chce vrátiť do pozície „nemeckej periférie“.

„Princíp, že čo je dobré pre Nemecko, je dobré pre Európu, už neplatí,“ vyhlásil v europarlamente poslanec Bartłomiej Sienkiewicz. Áno, ten istý Tuskov spolupracovník, ktorý pred šiestimi rokmi tvrdil, že úloha „integrálnej súčasti nemeckej ekonomiky“ je to najlepšie, čo môže Poľsko stretnúť.

Usmievavý populizmusPrečo Donald Tusk odrazu kašle na liberálne salóny

Jozef Majchrák

Stále silnie presvedčenie, že doterajší model ekonomickej koexistencie oboch krajín sa vyčerpáva. Politické napätia vôbec neovplyvňujú dynamický rast obchodnej výmeny. V poslednom polroku Poľsko v rebríčku nemeckých investícií dokonca predbehlo Čínu.

Avšak čoraz častejšie sa ukazuje, že doteraz symbioticky previazané ekonomiky si začínajú navzájom konkurovať. Nejde iba o to, že – ako opakovane alarmisticky uvádza nemecká tlač – Poliaci už nechcú jazdiť do Nemecka na sezónne poľnohospodárske práce ako zbieranie špargle.

Nemci nepustili poľský Orlen do rafinérie vo Schwedte, poľské prístavy za posledné roky vyrástli do pozície konkurentov Rostocku či Hamburgu a pokusy o rozširovanie kontajnerového prístavu v pohraničnom Svinoústí narazili na veľmi ostrý protitlak z nemeckej strany. Podobne sa špekulovalo o nemeckých pokusoch brzdiť rozvoj lodnej dopravy na Odre (ako konkurencie pre Labe), poľský jadrový program alebo projekt veľkého dopravného hubu CPK pri Varšave.

Práve v otázkach súvisiacich s rozvojom krajiny je Tuskova vláda pod najväčším drobnohľadom médií a verejnej mienky. Liberáli tieto projekty často kritizovali ako prejavy megalománie predchádzajúcej vlády, sami, naopak, boli preto obviňovaní, že zastupujú nemecké záujmy. Veľká časť poľskej verejnosti ich vníma ako cestu von z pasce stredných príjmov, ktorá po období rýchleho rastu môže teraz hroziť poľskej ekonomike.

Tusk ako politik s veľmi dobrým sluchom na voličské nálady sa pokúša prístup svojej strany prehodnotiť. Práve pri týchto projektoch, nie v twitterových šarvátkach, sa prejaví, či čerstvo deklarovaná asertivita liberálov k Berlínu bude mať reálne dôsledky alebo zostane hrou pre potreby domáceho publika.

Komentár vychádza paralelne na portáli Echo24.cz