Trojmorie Región, ktorého význam rastie a v spolupráci s Áziou môže zohrávať kľúčovú úlohu

Nakoniec to však bolo presne naopak – Trojmorie na chorvátskom stretnutí viditeľne chytilo druhý dych, čoho výrazným príkladom je aj skutočnosť, že o organizáciu ďalšieho stretnutia sa prihlásilo doteraz pasívne Slovensko.

Spolupráca a prepojenosť sú najlepšou cestou, ako sa vymaniť zo statusu „večnej periférie“. Stredná Európa sa po stáročia rozvíjala pozdĺž osi východ – západ, pretože to vyhovovalo veľkým hráčom, ktorí tento región ovládali zvonka. Ak chceme budovať vlastnú silu, musíme sa prepájať medzi sebou, teda na osi sever – juh.

Navzájom sme totiž atraktívnymi trhmi a spoločne predstavujeme aj lákavý priestor pre zahraničných investorov. Na to je však potrebné dohnať dlh minulosti: vytvoriť chýbajúcu infraštruktúru všetkých druhov – dopravnú, energetickú aj digitálnu.

Práve táto jednoduchá myšlienka stála pri zrode formátu, ktorý spojil krajiny medzi Baltským, Čiernym a Jadranským morom. Iniciátormi boli prezidenti Poľska a Chorvátska, medzi kľúčové krajiny sa čoskoro zaradilo aj Rumunsko a aktívne boli aj pobaltské štáty.

Viaceré ďalšie krajiny vrátane Česka a Slovenska síce formálne členstvo prijali, no viditeľne váhali, či im môže priniesť nejaký úžitok. Iniciatíva si navyše nevybudovala stálu štruktúru a investičný fond, ktorý vznikol na podporu veľkých infraštruktúrnych investícií, nedosiahol plánovanú výšku.

Aj keď sa teda platforma rozrastala (naposledy sa členom stalo Grécko), bola prevažne vnímaná ako málo priebojná a nenapĺňajúca pôvodné ambiciózne predstavy. Aj preto prevládal názor, že nemusí prežiť odchod svojho zakladateľa – poľského prezidenta Andrzeja Dudu –, a tiež fakt, že nová poľská vláda Donalda Tuska Trojmorie spočiatku úplne bojkotovala.

Projekt, ktorý liberálom smrdí po PiS-eSummit Trojmoria – nová stredná Európa?

Maciej Ruczaj

Summit v Dubrovníku, ktorý sa konal v posledných aprílových dňoch, však ukázal, že správy o konci Trojmoria boli značne predčasné.

Z praktického hľadiska bolo najdôležitejšie rozhodnutie vytvoriť nový spoločný investičný fond, ktorého podielnikmi budú štátne rozvojové banky z Poľska, Chorvátska, Litvy, Rumunska a zo Slovinska, ako aj Európsky investičný fond.

Vďaka tomu nebude ohrozené ďalšie financovanie spoločných infraštruktúrnych projektov. O potenciáli tejto spolupráce však svedčí aj výrazný záujem delegácií bližších i vzdialenejších partnerov Trojmoria.

K Jadranu prišli hlavy štátov alebo premiéri väčšiny členských krajín, ale aj vysokí predstavitelia ďalších partnerov vrátane ukrajinskej premiérky Svyrydenkovej, amerického ministra energetiky Chrisa Wrighta či tureckého ministra zahraničných vecí Hakana Fidana.

Stredný koridor

Do skupiny stálych strategických partnerov Trojmoria sa pridalo aj Taliansko. O tom, že je tento formát atraktívny aj pre vzdialených partnerov, svedčí mohutná japonská delegácia (60 firiem), ktorá opäť potvrdila záujem Tokia o spoluprácu. V poslednom roku Japonci vo Varšave otvorili iba tretiu európsku pobočku svojej Banky pre medzinárodnú spoluprácu – práve so zameraním na celý región Trojmoria.

Tentoraz však ázijské delegácie a témy rezonovali nielen v súvislosti s Japonskom. Jednou z hlavných tém summitu bol potenciál prepojenia priestoru Trojmoria s novovznikajúcimi kľúčovými dopravnými trasami medzi Európou a Áziou, ktoré sa cielene vyhýbajú Rusku a zároveň nie sú pod kontrolou Číny.

Ide na jednej strane o takzvaný Stredný koridor (Middle Corridor), vedúci zo Strednej Ázie cez Južný Kaukaz ďalej do Európy, a tiež o Ekonomický koridor India – Blízky východ – Európa. O týchto koridoroch sa intenzívne diskutuje na najvyššej úrovni – v rokovaniach medzi USA či EÚ a ázijskými mocnosťami.

Región Trojmoria v nich však môže zo zemepisných dôvodov zohrávať kľúčovú úlohu. Aj preto na summit po prvý raz dorazila indická delegácia, ako aj vyslanci krajín Perzského zálivu.

Julija Svyrydenková výrazne zdôraznila záujem Ukrajiny o plnohodnotné členstvo a navrhla viacero konkrétnych spoločných projektov. „Tento formát by mal prevziať novú úlohu v bezpečnostnej architektúre Európy,“ vyhlásila. Nie je náhoda, že väčšina infraštruktúry vznikajúcej v rámci projektov spojených s koncepciou Trojmoria má aj vojenský význam.

Účastníci 11. summitu Iniciatívy troch morí. Foto: TASR/AP

Rozšírenie týchto projektov aj na územie Ukrajiny by bolo krokom k jej zapojeniu do západného bezpečnostného systému ešte dlho pred formálnym vstupom do EÚ či NATO, upozorňuje analytik Jędrzej Błaszczak z poľského Inštitútu novej Európy.

„V čase rozporov v transatlantických vzťahoch predstavuje summit Trojmoria v Dubrovníku svetlý bod… Iniciatíva môže výrazne pomôcť pri obnove dôvery,“ napísal expert Hudson Institute Luke Coffey. Pri vzniku Trojmoria bola kľúčom k počiatočnému úspechu projektu jednoznačná podpora zo strany prvej Trumpovej administratívy. Stretnutie v Dubrovníku opäť potvrdilo, že americký záujem o tento formát rastie.

Minister energetiky Chris Wright hovoril o severojužnom prepojení plynovej infraštruktúry medzi Poľskom a Chorvátskom pod záštitou Spojených štátov ako o ústrednom bode novej energetickej stratégie USA pre Európu. Hneď po skončení summitu americká delegácia odcestovala do Varšavy, kde potvrdila strategické partnerstvo s Poľskom, ktorého cieľom má byť napojenie celého regiónu na pobrežné terminály prijímajúce skvapalnený plyn z USA.

Wright zároveň oznámil aj dohodu s Chorvátskom o vybudovaní obrovského dátového centra na vývoj umelej inteligencie v chorvátskom Sisaku – údajne najväčšej jednorazovej zahraničnej investícii v dejinách krajiny.

Napojenie na dodávky amerického LNG predstavuje pre štáty bez vlastného prístupu k moru, ako sú Slovensko a Maďarsko, jedinečnú šancu na zníženie energetickej závislosti od Ruska a má tak potenciál zásadne zmeniť situáciu v regióne.

Význam regiónu rastie

Tento rok „postúpi“ Trojmorie medzi 20 najväčších ekonomík sveta – prostredníctvom Poľska, ktoré získalo pozvánku na summit G20 v Miami. Ide o symbolický moment, ktorý ilustruje úspech „novej Európy“, ktorej prvý zástupca sa dostal do elitného klubu 37 rokov po oslobodení spod komunistického útlaku.

Nejde však len o individuálny úspech Poľska. Je to odraz rastúceho významu regiónu ako celku. Ako pripomína Ian Brzezinski z Atlantic Council, priemerný hospodársky rast krajín Trojmoria je dnes dvojnásobne vyšší než v západnej Európe. Poľská analytička a bývalá politička Jadwiga Emilewiczová dodáva, že investície v tomto regióne prinášajú takmer dvojnásobne vyššiu ziskovosť než v „starej Európe“.

Zároveň sa dnes najsilnejšie ekonomiky regiónu, ako sú Poľsko a Česko, cítia natoľko silné, že sa už nespoliehajú len na prílev zahraničných investícií, ale samy sa chcú stať exportérmi kapitálu a technológií.

Ak sa EÚ a NATO rozpadnúV núdzi môžeme oprášiť plány Milana Hodžu a formalizovať Iniciatívu troch morí

Lukáš Krivošík

Štátnici zhromaždení v Dubrovníku odhlasovali, že Poľsko nebude na summite G20 vystupovať len „samo za seba“, ale aj ako zástupca celého regiónu. Ide o významný míľnik – na jednej strane bude mať Trojmorie svoje miesto pri globálnom stole, na druhej strane si však takéto gesto vyžaduje určitú mieru vzájomnej dôvery a ochoty spolupracovať.

Jedinou krajinou, ktorá sa na záver summitu zdržala hlasovania o záverečnej deklarácii, bolo Maďarsko, ktoré sa tak správalo aj v predchádzajúcich rokoch – tentoraz s odvolaním sa na proces výmeny vlády. Uvidíme, aký postoj k formátu zaujme Péter Magyar.

Slovensko prebralo iniciatívu

Dobrým signálom zmeny je Slovensko. To sa k formátu vždy stavalo veľmi nedôverčivo a pasívne. Uvažovanie v kategóriách „širokej definície“ strednej Európy nezodpovedalo paradigme slovenskej zahraničnej politiky zvyk­nutej na menšie, „intímnejšie“ formáty ako V4 a Slavkovský trojuholník (Česko, Rakúsko, Slovensko).

Dodnes má Trojmorie v Bratislave mnohých kritikov, ako napríklad historika Eduarda Chmelára (bývalého poradcu Roberta Fica), ktorý aj tentoraz pri príležitosti stretnutia v Dubrovníku vyhlásil, že ide len o projekt, ktorý má „zabrániť zjednoteniu Európy a odstrihnúť Nemecko a národy strednej Európy od Ruska“ pod velením „militarizovaného Poľska“.

Napriek tomu sa vnímanie formátu začalo meniť – najprv pod vplyvom ruskej agresie proti Ukrajine, ktorá všetkým vrátane tímu prezidentky Čaputovej jednoznačne ukázala dôležitosť dobudovania zanedbanej infraštruktúry medzi severom a juhom regiónu. Svoju úlohu zohral aj hospodársky rast Poľska – perspektíva lepšieho napojenia na rýchlejšie sa rozvíjajúceho suseda sa zrazu na Slovensku zdala podstatne lákavejšia.

V posledných dvoch rokoch potom zohral kľúčovú úlohu prezident Peter Pellegrini, ktorý si projekt vzal pod svoje krídla. 

Výsledok: Slovensko je nielen výraznou súčasťou rokovaní o novej podobe energetickej politiky strednej Európy, poháňanej americkým LNG prostredníctvom poľských a chorvátskych terminálov. V Dubrovníku sa zároveň po prvý raz prihlásilo o organizáciu ďalšieho summitu Trojmoria v roku 2027, a teda aj o neformálne predsedníctvo iniciatívy v nasledujúcich mesiacoch.

Táto premena môže dobre symbolizovať cestu, ktorou väčšina regiónu prešla v posledných rokoch. Iniciatíva Trojmoria rozhodne nemá pred sebou jednoduchú cestu. Naznačuje to aj skutočnosť, že v Dubrovníku sa opäť nepodarilo presadiť väčšiu inštitucionalizáciu spolupráce, napríklad vytvorením spoločného sekretariátu.

Bez ohľadu na to, či formát Iniciatívy troch morí naplní svoj potenciál, už zásadne zmenil spôsob uvažovania v takmer celom regióne. O tom, že sa oplatí prepájať „východnú perifériu EÚ“ a budovať tak vlastnú ekonomickú silu a politický vplyv, už dnes takmer nikto nepochybuje.

Text vyšiel paralelne aj v českom denníku Echo24.