Na čom záleží Kríza stredného veku je vraj mýtus. Celková kvalita života vekom rastie

Z nejakého dôvodu sa spoločensky rozšíril mýtus, že stredný vek je zlomovým obdobím, v ktorom ľudia zažívajú najhoršie obdobie života.

6 minút čítania 6 min

Vypočuť článok

Vyštudovala žurnalistiku a germanistiku, pracovala v STV, v Slovenskom rozhlase a ako šéfredaktorka portálu nm.sk. Je vydatá, má tri deti.

Ďalšie autorove články:

Diabetologička Adela Penesová Mlieko do rannej kávy, jedno jablko, malý banán a príjem cukrov na deň máte vykrytý

Najnovšie štúdie o plusoch obyčajnej chôdze Môže významne oddialiť alzheimera a znižuje riziko úmrtia nielen u ľudí s vysokým tlakom

Na čom záleží Opačné pohlavie vnímame ako hrozbu. Priepasť medzi mužmi a ženami sa stále prehlbuje

Postoj · Kríza stredného veku je vraj mýtus. Celková kvalita života vekom rastie (Na čom záleží)

Keď sa robili prieskumy o kríze stredného veku, takmer až polovica opýtaných nad päťdesiat rokov tvrdila, že ju zažila. Väčšina verí, že skutočne existuje.

Podobne ako mnoho iných populárnych psychologických názorov, aj kríza stredného veku je jedným z tých, ktorých sa ľudia držia napriek pokusom vedcov dokázať, že ide o mýtus.

Každý predsa pozná niekoho, komu v tomto veku jednoducho preplo, náhle zmenil kariéru, rozhodol sa opustiť rodinu a začať nový slobodný život bez záväzkov. Keď sa hľadajú dôvody, hneď sa to hodí na krízu stredného veku.

Články typu desať pravidiel, ako rozoznať, či máte krízu stredného veku, alebo o tom, koľko rokov trvá, túto mylnú predstavu o zakliatom období len posilňujú.

Hoci z niektorých prieskumov skutočne vyplýva, že ženy aj muži uvádzajú najnižšiu spokojnosť práve v strednom veku, je málo dôkazov, že obdobie krízy spadá špeciálne do tohto veku.

Zo psychologického hľadiska sa v skutočnosti situácia vekom zlepšuje.

Ak dôjde k malému poklesu v hodnotení vlastného osudu, aj keď objektívne nie je horší ako predtým, je to podľa odborníkov pochopiteľné. Naša pozornosť sa presúva z času minulého do času budúceho a to si vyžaduje proces prispôsobenia sa.

V jednej štúdii sa ukázalo, že čím starší boli účastníci, tým viac posúvali údaje o prekonanej kríze do vyššieho veku. Ľudia vo veku nad 60 rokov uviedli, že krízu prekonali v 53. roku, zatiaľ čo štyridsiatnici ju datovali do veku 38 rokov.

Rovnako keď sa robili prieskumy s otázkou, do akého vekového rozpätia ľudia datujú stredný vek, rozptyl odpovedí bol veľmi široký, od 35 až do 60 rokov.

Pravdepodobne neexistuje žiadna osobitná veková hranica, keď človek prechádza nejakým zlomom. Predstavu, že stredný vek je obdobím psychickej úzkosti, vyvracajú aj výskumy. Účastníci väčšinu zmien v strednom veku v skutočnosti hodnotia pozitívne.

Longitudinálna štúdia, ktorá sledovala tisíce Američanov vo veku od 41 do 50 rokov, zistila, že s pribúdajúcim vekom sú menej neurotickí a uvedomelejší. Iná štúdia, ktorá sledovala vzorku žien vo veku 43 až 52 rokov, ukázala, že s pribúdajúcim vekom majú tendenciu byť menej závislé a sebakritické a viac sebavedomé, zodpovedné a rozhodné.

Psychológovia hodnotia zmeny v strednom veku pozitívne, najmä preto, že človek je celkovo stabilnejší a je väčšmi naučený prijímať samého seba v pravde. Keď sa v prieskumoch pýtali starších ľudí, ktorú fázu života si najviac užívali, väčšina preferovala práve stredný vek.

Portál Psychology Today priniesol údaje o emocionálnom vývoji v strednom veku z rozsiahlej štúdie, ktorú iniciovali Sophie Hoehne a Daniel Zimprich z Ulmskej univerzity.

Nemeckí vedci pomocou merania známeho ako škála pozitívneho a negatívneho afektu (PANAS) skúmali viac ako 3 300 dospelých vo veku od 18 do 99 rokov, aby tak identifikovali posuny v spokojnosti v priebehu ich dospelého veku. Východiskom bol predpoklad, že šťastie v strednom veku neklesá, ale presne naopak, ľudia sa s pribúdajúcim vekom postupne emocionálne stabilizujú.

Zástancovia teórie krivky šťastia v tvare písmena U, čo je koncept krízy stredného veku, tvrdia, že na to, aby ľudia dosiahli skutočné naplnenie, si musia prejsť krízou.

Nemeckí vedci však namietajú, že podľa tejto logiky by mohol človek dosiahnuť šťastie, až keď prekročí päťdesiatku a šesťdesiatku a zároveň urobí nejakú zásadnú výhybku.

Namiesto toho nemeckí vedci navrhujú, aby ľudia prechádzali stabilným procesom výberu svojich cieľov spôsobom, ktorý maximalizuje ich šťastie.

Lepšie ako úlet v päťdesiatke funguje, keď si ľudia stanovujú priority v konkrétnych dosiahnuteľných cieľoch a naučia sa lepšie regulovať negatívne emócie.

Nemecký výskumný tím zistil, že pozitívne vnímanie života nadobúdalo v skutočnosti so stúpajúcim vekom stabilný vzostupný trend až do sedemdesiatky, keď začalo mierne klesať. Pokles spokojnosti v strednom veku sa nepotvrdil.

Samozrejme, to neznamená, že individuálne jednotlivci nepociťujú zhoršenie duševného zdravia či obdobia smútku.

„Stredný vek je často obdobím, keď sa jednotlivci stávajú zrelšími a integrovanejšími a keď môžu rásť na základe pracovných a rodinných úspechov, čo vedie k pocitom naplnenia a lepšiemu duševnému zdraviu,“ tvrdia v závere výskumu nemeckí vedci.

Do výskumu spokojnosti zahrnuli aj zistenia týkajúce sa subjektívneho zdravia. Vo všetkých vekových kategóriách, ale najmä v neskorších rokoch ľudia, ktorí hodnotili svoje zdravie ako horšie, vykazovali aj nižšiu psychickú pohodu. Začať skoro so snahou o lepšie fyzické a duševné zdravie sa preto ukazuje ako logická investícia.